Bratislava 30. októbra (TK KBS) „Sloboda viery je lakmusovým papierikom, ktorý ukazuje úroveň dodržiavanie ľudských práv,“ myslí si Ján Figeľ, osobitný vyslanec Európskej únie pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ. Sloboda veriť alebo neveriť, vyjadrovať svoju vieru je podľa neho kľúčová, vyplývajú z nej aj ďalšie občianske práva. Počas dnešnej konferencie Zodpovednosť za náboženskú slobodu vo svete v Bratislave, ktorú zorganizoval Inštitút pre prácu, vzdelávanie a rodinu (WEFI) vystúpili okrem neho aj slovenskí europoslanci Anna Záborská a Branislav Škripek, ministerka poľskej vlády Beata Kempa, maďarský štátny tajomník na úrade vlády Tristan Azbej, ako aj poslanci slovenského, rakúskeho a českého parlamentu.
Zhodli sa v názore, že Európa by sa mala viac zasadiť za dodržiavanie slobody vierovyznania najmä na Blízkom východe. Najmä v Iraku a Sýrii sú kresťania najviac prenasledovanou náboženskou skupinou, v Iraku ich z 1,2 milióna ostalo iba 200-tisíc, v Sýrii z rovnakého počtu ostáva v krajine necelého pol milióna.
„Nemôžeme dovoliť, aby sa vieru podarilo vytlačiť do podzemia, ako kresťanskí politici sa proti tomu musíme postaviť,“ hovorí europoslankyňa Anna Záborská. Najmä Poľsko a Maďarsko začali v posledných rokoch s praktickou pomocou prenasledovaným v krajinách, kde bola donedávna vojna. Pomáhajú obnoviť zničené domy, stavať nemocnice, školy a vytvárať pracovné príležitosti.
Cieľom je, aby obyvatelia Iraku či Sýrie mohli obnoviť svoju krajiny a neodchádzali do Európy, vysvetľuje Tristan Azbej. K takejto spolupráci pozývajú aj ďalšie krajiny V4 a strednej Európy. Slovensko bolo jednou z krajín, ktoré počas komunistického režimu zažili náboženské prenasledovanie, preto im osud prenasledovaných vo svete nemôže byť ľahostajný, zaznelo v diskusii na konferencii Zodpovednosť za náboženskú slobodu vo svete v Bratislave.
TK KBS informoval Peter Kremský
