Rím 29. októbra (TK KBS) Tri zasvätené osoby a misionári - páter Carraro, ktorý pracuje v Brazílii, zasvätená laička Carla Magnaghiová v Južnom Sudane a rehoľná sestra Evelina Matteiová v Kongu prijali v Taliansku ocenenie priateľské srdce, tzv. „Nobelovú cenu srdca“.Iba blázon, alebo človek veľkej viery si vie predstaviť, že možno „evanjelizovať aj peklo“. A práve to robí v brazílskom meste San Paolo 58-ročný misionár páter Gianpietro Carraro, ktorý v roku 2005 prišiel do tohto mesta a žije s ľuďmi z ulice, závislými na drogách a alkohole, „odpadom“ spoločnosti, ktorým sa nikto nevenuje a v ktorých, ako nás vyzýva Svätý Otec František, máme vidieť samotného Krista.
V roku 2005 páter Gianpietro začal s novou iniciatívou, ktorú nazval „Missão Belém“ (Misia Betlehem), Kardinál Odilo Scherer udelil tomuto hnutiu diecézne schválenie. Ide o misijné združenie, ktoré sa venuje chudobným. Dnes má Misia Betlehem cca 60 zasvätených s rehoľnými sľubmi, stovky dobrovoľníkov a tisícky priateľov a spolupracovníkov v Brazílii a na Haiti. V ich domoch býva viac ako 1500 najchudobnejších ľudí, ktorí mali vážne drogové problémy v najchudobnejších štvrtiach mesta San Paolo.
Ide o mestské štvrte, ktoré sú doslova peklom: žijú v nich závislí na drogách a alkohole, prostitútky, opustení starí ľudia. Strediská pátra Gianpetra sú doslova živou oázou nádeje a konkrétnej pomoci. Mnohí v nich nanovo objavili zmysel života, hlbokú vieru, viacerí sa dokonca stali vedúcimi uvedených stredísk, ba niektorí aj kňazmi.
Druhou osobou je Carla Magnaghiová, ktorá pracuje v Centre “Usratuna” (po arabsky Naša rodina) v meste Juba (Južný Sudan). Ako 18-ročná vstúpila do sekulárneho inštitútu Malých sestier apoštoliek lásky, ktorý založil blahoslavený Luigi Monza. Pred odchodom na misie pracovala ako učiteľka a potom sa špecializovala v rehabilitácii detí s pohybovými a rečovými ťažkosťami. Stala sa odborníčkou na znakovú reč a venuje sa aj hluchým deťom. V roku 1991 odchišla pracovať do Sudánu, kde prebieha vojna medzi moslimským severom a kresťanským juhom krajiny.
Na žiadosť arcibiskupa Augustína Baroniho, biskupa v meste Khartoumm, otvorí jej inštitút Centrum Usratuna v mestečku Juba, aby bol znamením lásky a pomoci v moslimskom prostredí. V 90. rokoch tu vládla extrémna chudoba. Po piatich mesiacoch od jej príchodu na mestečko zaútočili vzbúrenci a v ich centre sa zrazu ocitlo asi 3000 ľudí, ktorí utiekli pred násilím a zostali tam šesť mesiacov. V Sudáne ešte aj dnes prebieha vojna, čo má za následok dva milióny utečencov a veľmi vážnu ekonomickú krízu. Carla (ale aj jej spolusestry) si vždy udržiavala priateľské vzťahy s moslimami, vyhýbajúc sa každému náznaku prozelitizmu.
Aj 70-ročná rehoľná sestra Evelina Matteiová strávila skoro dve tretiny svojho života v Afrike. Odišla na misie v roku 1975, len čo získala diplom zdravotnej sestry a pôrodnej asistentky. Najprv pracovala v Burundi s mladými mamičkami poskytujúc im poznatky zo základnej hygieny a stravovania. Vojna ju však spolu s komunitou donútila presťahovať sa do Konga. S niektorými sestrami otvorila zdravotné centrum a materské stredisko v Kaniole. Neskôr ju predstavená poslala do mesta Bukavu, v okolí ktorého prebiehajú boje. Viackrát stála zoči-voči smrti. Dnes pracuje vo väznici v meste Burhiba, poskytujúc im svoju zdravotnícku starostlivosť a úsmev.
Zdroj: Zasvatenyzivot.sk / Štefan Turanský SDB
