Bratislava/Vranov nad Topľou 27. októbra (TK KBS) Národné osvetové centrum, Matica slovenská, Rímskokatolícka farnosť Fatimskej Panny Márie Vranov nad Topľou, Rada Konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelanie a kultúru a Cyrilometodská spoločnosť pozývajú na VIII. ročník podujatia Gorazdova duchovná pieseň. Po Udavskom, kde prebehlo prvých šesť ročníkov prehliadky sa jej hlavní usporiadatelia rozhodli pre jej putovanie. Jej siedmy ročník prichýlilo mesto Snina, tohtoročné - v poradí už ôsme pokračovanie akcie sa uskutoční v túto nedeľu 28. októbra 2018 vo Vranove nad Topľou. Najmladšia svätogorazdovská aktivita bude prebiehať v Rímskokatolíckom kostole Fatimskej Panny Márie v mestskej časti Čemerné. Začne sa o 14.30 h spoločenskou časťou. Otvorí ju Marcel Stanko, farský administrátor, v rámci ktorej sa prítomným účastníkom postupne prihovoria z Národného osvetového centra Miroslav Holečko, predseda Prezídia Matice slovenskej, tiež predseda Matice slovenskej Marián Gešper a ďalší hostia.
VIII. Gorazdova duchovná pieseň je príspevkom jej organizátorov k oslavám 1155. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu a 1150. výročia schválenia slovanskej liturgie – inaugurácie staroslovenčiny. Tento ojedinelý akt v histórii nášho národa, ktorým v dnešnom ponímaní je vlastne oficiálna kodifikácia reči našich predkov, nemá obdobu v histórii nijakého iného národného spoločenstva.
Univerzálnosť tohto aktu potvrdzujú dve nitrianske aktivity. Počas tohoročnej Národnej cyrilo-metodskej národnej púte v Nitre sa uskutočnila slávnostná inaugurácia originálnej poštovej známky. Pri príležitosti 1150. výročia uznania staroslovenčiny ako štvrtého liturgického jazyka Slovenská pošta v spolupráci s Vatikánom vydala unikátnu známku.
Filatelista Milan Šajgalík ju odovzdal vo forme hárčeka hlavnému celebrantovi svätej omše, prešovskému arcibiskupovi Jánovi Babjakovi slovami: „Poštová známka bude od dnešného dňa po celom svete šíriť túto vzácnu udalosť dávnej a slávnej histórie našej vlasti.“ Jej motívom je strana jedného z najstarších hlaholských rukopisov z konca desiateho storočia.
Známka obsahuje prepis začiatku Evanjelia podľa Marka a hárček je doplnený motívmi rímskeho kostola Santa Maria Maggiore. V roku 868 tam pápež Hadrián II. posvätil staroslovenské preklady bohoslužobných kníh, ktoré do Ríma priniesli Konštantín a Metod, čím uznal staroslovenčinu za liturgický jazyk.
V predvečer národnej púte v Kňazskom seminári sv. Gorazda Nitrianske biskupstvo uviedlo do života zberateľskú mincu. Tiež má pripomínať 1150. výročie uznania slovanského liturgického jazyka. Liturgiu v slovanskom jazyku schválil pápež Hadrián II. na prelom februára a marca v roku 868. Vtedy tiež vysvätil Metoda za kňaza, rovnako ako viacerých Metodových a Konštantínových žiakov, medzi ktorými nechýbal Gorazd.
Dominantu aj tohoročnej GDP bude tvoriť hudobno-poetická kompozícia pod názvom Svätý Gorazd, tebe ku cti. Scenáristicky, dramaturgicky a režijne ju pripravil autor projektu Gorazdova duchovná pieseň M. Holečko. V poetickej časti budú účinkovať herci – recitátori Jozef Šimonovič, emeritný člen SND z Bratislavy a Daniel Žulčák, člen Slovenského komorného divadla z Martina. V hudobnej časti sa predstavia spevák Juraj Havaj, basbarytonista z Bratislavy a organistka Katarína Feňová z Humenného.
Autor scenára pri tvorbe poetickej zložky kompozície položil dôraz na úryvky Konštantínovho Proglasu a literatúru o tejto básni básní, ďalej Hviezdoslavovej poémy Ľútosť Svätoplukova a zaradil aj opusy básnickej tvorby venovanej Gorazdovi predstaviteľmi Katolíckej moderny a ich pokračovateľmi Gorazdom Zvonickým, Svetoslavom Veiglom, Michalom Chudom.
Do hudobnej zložky zakomponoval skladby liturgické, národné i hymnické napr. Štátnu hymnu Slovenskej republiky, ktorá bude tvoriť prológ a Slovenskú hymnu pre chrám Bože čos ráčil slovenskému rodu – epilóg kompozície. Možno spomenúť tiež skladby Staroslovenský Otčenáš, Nitra, milá Nitra, Slovensko moje, otčina moja, Hospodi pomiluj, Tebe pojem, K Svätému Gorazdovi z JKS – Rodu nášho slovenského.
VIII. Gorazdova duchovná pieseň nech je oslavou a vďakyvzdaním za nasledovné dary našich predkov. Starí Slováci, obohatili európsku a všeľudskú civilizáciu, európske i svetové kultúrne dedičstvo originálnym kultúrno-civilizačným vkladom už v 9. storočí. Bolo ním vlastné písmo (hlaholika), vlastné písomníctvo, literatúra, kultúra, školstvo – aj vysoké – základ rozvoja našej národnej vzdelanosti. Staroslovenčina bola povýšená na bohoslužobný jazyk – štvrtý v Európe. Vznikol prvý preklad knihy kníh – Biblie – do jazyka našich predkov Slovenov, ale i ďalšie liturgické a literárne texty. Tento jazyk sa teda využíval aj v literárnej tvorbe, v prekladoch, v tvorbe zákonov, v diplomacii.
Mali sme cirkevný zákonník i občiansky zákonník, samostatnú cirkevnú provinciu, vlastný štátny útvar. Stalo sa tak vďaka apoštolskému, inkulturačnému, kultúrnemu, pedagogickému, právnickému, diplomatickému a štátnickému dielu intelektuálov Gorazda, Cyrila, Metoda i ďalších vzdelancov a našich panovníkov – Pribinu, Mojmíra I., Rastislava, Svätopluka, Koceľa, Mojmíra II. Toto dielo výrazne prispelo k prehĺbeniu kristianizácie našich predkov, k vytvoreniu ich identity a štátnosti. Predmetné dedičstvo otcov je zároveň jedinečným národným fenoménom kresťanského nehmotného kultúrneho dedičstva, ktoré sme my, jeho dediči, povinní ochraňovať, zveľaďovať a zachovať pre ďalšie generácie Slovákov a národností, ktoré Slovensko považujú za svoju vlasť a uvedené civilizačné hodnoty za obohacujúce ich identitu a spolupatričnosť so štátotvorným národom.
Podujatie tvorí súčasť XXIX. ročníka Svätogorazdovských dní na Slovensku a druhej Dekády svätého Gorazda na Slovensku 2016 – 2025, nad ktorými desiatykrát po sebe prevzal záštitu exprezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič.
TK KBS informoval Miroslav Holečko
