Vatikán 22. októbra (RV) Svätý Otec František sa v pondelok 22. októbra stretol vo Vatikáne so stovkou pasionistov, členov Kongregácie utrpenia Ježiša Krista, ktorí sa zišli v Ríme na generálnej kapitule s témou: „Obnoviť našu misiu: nezištnosť, proroctvo a nádej“.Pápež František vo svojom príhovore prítomným pripomenul slová ich zakladateľa sv. Pavla z Kríža, ktorý žil na prelome 17. a 18. storočia:
„Váš zakladateľ sv. Pavol z Kríža dal sebe a svojím spoločníkom toto motto: «Nech utrpenie Ježiša Krista je stále v našich srdciach». Autor jeho prvého životopis sv. Vincenzo Maria Strambi o ňom povedal: «Zdá sa, že všemohúci Boh vybral pátra Pavla zvláštnym spôsobom, aby učil ľudí hľadať Ho v hĺbke vlastného srdca». Sv. Pavol z Kríža chcel, aby vaše komunity boli školami modlitby, kde je možné zažiť Boha.“
Kongregácia pasionistov je charakteristická tým, že okrem troch tradičných sľubov čistoty, chudoby a poslušnosti jej členovia sľubujú, že budú šíriť úctu k utrpeniu Pána. K šíreniu bohatstva a duchovného významu tohto ich poslania povzbudil Svätý Otec prítomných týmito slovami:
„V centre vášho života a vášho poslania je Ježišovo utrpenie, ktoré zakladateľ opísal ako «najväčší a najpodivuhodnejší čin Božej lásky». Sľub ktorý vás odlišuje, ktorým sa usilujete udržiavať živú pamiatku Pánovho umučenia, vás privádza pod Kríž, z ktorého vyviera uzdravujúca a zmierujúca láska Boha. Povzbudzujem vás, aby ste boli služobníkmi duchovného uzdravenia a zmierenia, tak potrebného v dnešnom svete, poznačenom starými i novými ranami.
Vaše stanovy vás pozývajú zasvätiť seba samých «evanjelizovaniu a reevanjelizovaniu národov, uprednostňujúc chudobnejších na opustenejších miestach» (Konštitúcie, 70). Vaša blízkosť k ľuďom, tradične vyjadrená cez ľudové misie, duchovné sprevádzanie a sviatosť zmierenia je vzácnym svedectvom. Cirkev potrebuje služobníkov, ktorí hovoria s citlivosťou, počúvajú bez odsudzovania a prijímajú s milosrdenstvom.“
Pápež František pátrov pasionistov povzbudil, aby svojou aktivitou čelili aj novým výzvam dnešnej doby, ktorými sú migrácia, sekularizmus a „digitálny svet“. Pozval ich, aby boli prítomní „v tých situáciách, kde ľudia cítia, že tam chýba Boh, a snažili sa byť blízko tým, ktorí akýmkoľvek spôsobom či formou trpia.“
Na záver svojho príhovoru Svätý Otec upriamil pozornosť členov Kongregácie utrpenia Ježiša Krista na mladých s povzbudením, aby im práve svojou charizmou pomohli prežívať plnší život:
„Pre mnohých mladých, ktorí hľadajú Boha, Ježišovo utrpenie môže byť zdrojom nádeje a odvahy, ukazujúc im, že každý je milovaný osobne a až do konca.“
