Vatikán 22. októbra (RV) Svätý Otec František zdôraznil dôležité miesto mladých ľudí v evanjelizačnej misii Cirkvi. Urobil tak pri nedeľnej modlitbe Anjel Pána (21. októbra 2018). V zamyslení nad evanjeliom 29. cezročnej nedele pripomenul, že nezištná služba druhým je najlepší protiliek na karierizmus. V Misijnú nedeľu, keď sa Cirkev sústredila na obnovenie horlivosti v poslaní evanjelizovať, prišlo na Námestie sv. Petra na poludňajšiu modlitbu okolo 20 tisíc veriacich.Hlavnou cestou do neba je služba
„Kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých“ (Mk 10,43-44). Toto Ježišovo napomenutie učeníkom po tom, ako ho Jakub a Jána žiadali o privilegované miesta po jeho boku komentoval pápež František veriacim týmito slovami:
„Toto je pravidlo kresťana. Učiteľovo posolstvo je jasné: zatiaľ čo si velikáni na zemi budujú svoje „tróny“ moci, Boh si zvolil nepohodlný trón – kríž, aby z neho vládol darovaním života. (...) Cesta služby je tým najúčinnejším protiliekom na neduh túžby po popredných miestach; je liekom na karierizmus, na túto túžbu po prvých miestach, ktorá zamoruje mnohé oblasti života a nešetrí ani kresťanov, Boží ľud, ani cirkevnú hierarchiu.
Preto, ako Kristovi učeníci, berme toto evanjelium ako výzvu k obráteniu, aby sme odvážne a veľkodušne svedčili o Cirkvi, ktorá sa skláňa k nohám tých najposlednejších, aby im slúžila s láskou a v jednoduchosti. Panna Mária, ktorá naplno a pokorne prilipla k Božej vôli, nech nám pomáha radostne nasledovať Ježiša cestou služby, tou hlavnou cestou privádzajúcou do neba.“
- -
V plnom znení prinášame príhovor Svätého Otca Františka pred modlitbou Anjel Pána v nedeľu 21. októbra 2018.
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnešná evanjeliová stať (prov. Mk 10,35-45) opisuje Ježiša, ako sa znovu a s veľkou trpezlivosťou snaží napraviť svojich učeníkov a obrátiť ich zmýšľanie od svetského k tomu Božiemu. Príležitosť mu na to dali bratia Jakub a Ján, dvaja z úplne prvých učeníkov, ktorých Ježiš stretol a vyzval, aby ho nasledovali. Do tejto chvíle už s Ježišom čo-to prešli a patria priamo do skupiny dvanástich apoštolov. A tak cestou do Jeruzalema, kde apoštoli v napätí dúfajú, že Ježiš pri príležitosti sviatku Veľkej noci konečne nastolí Božie kráľovstvo, spomenutí dvaja bratia naberú odvahu, pristúpia k Učiteľovi a predložia mu svoju žiadosť: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici“ (v. 37).
Ježiš vie, že Jakub a Ján sú pre neho a pre vec Kráľovstva veľmi zapálení, no vie aj to, že ich očakávania a zápal sú poznačené svetským zmýšľaním. Preto im odpovedá: „Neviete, čo žiadate“ (v. 38). Kým totiž oni hovorili o „trónoch slávy“, na ktorých by sedeli po boku Krista Kráľa, on hovorí o „kalichu“, ktorý má piť, o „krste“, ktorého sa mu má dostať, t. j. o svojom umučení a smrti. Jakub a Ján, ešte stále hnaní túžbou po postoch, mu bez váhania odpovedajú: áno, „môžeme“! Ale ani teraz si skutočne neuvedomujú, čo hovoria. Ježiš im vopred oznamuje, že budú piť jeho kalich i budú pokrstení jeho „krstom“, t. j. že aj oni, ako aj ostatní apoštoli, budú mať účasť na jeho kríži, keď príde ich čas. Ale – Ježiš zakončuje – „dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo po ľavici nepatrí mne. To dostanú tí, ktorým je to pripravené“ (v. 40). Akoby povedal: vy ma teraz nasledujte a učte sa ceste lásky „so stratou“; a o odmenu sa postará nebeský Otec. Cesta lásky je vždy „so stratou“, lebo milovať znamená zanechať egoizmus a posudzovanie všetkého podľa seba, a tak slúžiť druhým.
Ježiš si potom všimol, že ostatní desiati apoštoli sa na Jakuba a Jána namrzeli, čím len dokázali, že zmýšľajú rovnako svetsky. Práve to dalo Ježišovi podnet k tomu, aby im dal poriadnu lekciu; lekciu, ktorá je rovnako platná pre kresťanov všetkých čias, vrátane nás. Ježiš hovorí: „Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých“ (v. 42-44). Toto je pravidlo kresťana. Učiteľovo posolstvo je jasné: zatiaľ čo si velikáni na zemi budujú svoje „tróny“ moci, Boh si zvolil nepohodlný trón – kríž, aby z neho vládol darovaním života: „Syn človeka“ – hovorí Ježiš – „neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých“ (v. 45).
Cesta služby je tým najúčinnejším protiliekom na neduh túžby po popredných miestach; je liekom na karierizmus, na túto túžbu po prvých miestach, ktorá zamoruje mnohé oblasti života a nešetrí ani kresťanov, Boží ľud, ani cirkevnú hierarchiu. Preto, ako Kristovi učeníci, berme toto evanjelium ako výzvu k obráteniu, aby sme odvážne a veľkodušne svedčili o Cirkvi, ktorá sa skláňa k nohám tých najposlednejších, aby im slúžila s láskou a v jednoduchosti. Panna Mária, ktorá naplno a pokorne prilipla k Božej vôli, nech nám pomáha radostne nasledovať Ježiša cestou služby, tou hlavnou cestou privádzajúcou do neba.
Preložila: Slovenská redakcia VR
- -
Blahorečenie španielskeho jezuitu
Po apoštolskom požehnaní Svätý Otec pripomenul sobotňajšie blahorečenie španielskeho jezuitu z prelomu 19. a 20. storočia pátra Tiburcia Arnaiza:
„Včera bol v španielskej Málage vyhlásený za blahoslaveného jezuitský kňaz Tiburcio Arnaiz Muñoz, zakladateľ Misionárok vidieckej katechizácie. Ďakujeme Pánovi za svedectvo tohto horlivého vysluhovateľa zmierenia a neúnavného ohlasovateľa Evanjelia, predovšetkým medzi chudobnými a zabudnutými. Nech nám jeho príklad pobáda konať skutky milosrdenstva a byť odvážnymi misionármi v každom prostredí. Nech nás jeho príhovor podopiera na našej ceste.
Všetci zatlieskajme blahoslavenému Tiburciovi!“
Misijná nedeľa: Spoločne s mladými
Svätý Otec pripomenul 92. svetový deň misií, ku ktorému vydal aj zvyčajné posolstvo. Veriacim na Námestí sv. Petra pripomenul jeho hlavnú výzvu týmito slovami:
„Dnes slávime Svetový deň misií, na tému „Spoločne s mladými prinášajme Evanjelium všetkým“. Spoločne s mladými: toto je tá cesta! A je to skutočnosť, ktorú vďaka Bohu zakusujeme v týchto dňoch na synode, ktorá je im venovaná: Keď ich počúvame a zapájame ich, objavujeme veľa svedectiev mladých ľudí, ktorí našli v Ježišovi zmysel a radosť života. A často sa s ním stretli vďaka iným mladým, ktorí už mali účasť na tejto priateľskej družine bratov a sestier, ktorou je Cirkev.
Modlime sa, aby novým generáciám nechýbalo ohlasovanie viery a povolanie spolupracovať na misii Cirkvi. Myslím na toľkých kresťanov, mužov a ženy, laikov, zasvätených, kňazov, biskupov, ktorí vynaložili svoj život a ešte stále ho vynakladajú, vzdialení od vlasti, v ohlasovaní Evanjelia. Im patrí naša láska, naša vďačnosť a naša modlitba. Pomodlime sa za nich jeden Zdravas.“
Kampaň Charity na pomoc migrantom
Pápež František na záver pozdravil jednotlivé skupiny zhromaždené na Vatikánskom námestí, pochádzajúce z rozličných krajín. Osobitne oslovil skupinu Medzinárodnej katolíckej charity Caritas Internationalis pod vedením jej prezidenta kard. Luisa Antonia Tagleho, arcibiskupa Manily. Predstavitelia Charity prišli na púť do Ríma v rámci kampane „Spoločná cesta“ (Share the journey), zameranej na vytváranie správneho vzťahu voči migrantom v duchu Evanjelia.
