Vatikán 7. októbra (RV) Príhovor Svätého Otca Františka pred poludňajšou modlitbou Anjel Pána v nedeľu 7. októbra 2018, 27. nedeľu v cezročnom období. Okolo 25-tisíc veriacim na Námestí sv. Petra sa pápež prihovoril z okna Apoštolského paláca.„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Evanjelium dnešnej nedele (porov. Mk 10,2-16) nám ponúka Ježišove slová o manželstve. Príbeh začína provokáciou zo strany farizejov, ktorí sa pýtajú Ježiša, či môže manžel prepustiť svoju manželku tak, ako to umožňoval Mojžišov zákon (porov. v. 2-4). Ježiš ponajprv, s múdrosťou a s autoritou, ktoré dostal od Otca, uvádza chápanie Mojžišovho predpisu na správnu mieru a hovorí: „Pre tvrdosť vášho srdca vám – starý zákonodarca – napísal toto prikázanie“ (v. 5). Ide teda o povolenie, ktoré slúži na zaplátanie dier spôsobených naším egoizmom, no ktoré nie je v zhode s pôvodným zámerom Stvoriteľa.
A tu sa Ježiš opäť vráti ku Knihe Genezis: „Boh ich stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu. Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele“ (v. 6-7; porov. Gn 1,27; 2,24). Následne zakončí: „Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!“ (v. 9). V pôvodnom pláne Stvoriteľa teda nestojí, že muž si vezme ženu a potom, ak to nepôjde dobre, ju prepustí. Nie. Ale muž a žena sú povolaní, aby sa v manželstve vzájomne spoznávali, dopĺňali sa a pomáhali si.
Toto Ježišovo učenie je veľmi jasné, obraňuje dôstojnosť manželstva ako zväzku lásky, ktorý v sebe zahŕňa vernosť. To, čo manželom umožňuje zostať zjednotenými v manželstve, je láska vzájomného sebadarovania, udržiavaná milosťou Krista. Ak ale v manželoch prevládnu osobné záujmy, vlastné uspokojenie, ich jednota nebude môcť vydržať.
A tá istá evanjeliová stať nám má tiež veľmi realisticky pripomenúť, že muž a žena, povolaní k životu vo vzťahu a láske, sa môžu k sebe bolestivo zachovať a ich láska sa ocitne v kríze. Ježiš nepripúšťa nič, čo by mohlo viesť ku stroskotaniu vzťahu. Tým chce potvrdiť Boží plán, v ktorom vyniká sila a krása ľudského vzťahu. Cirkev na jednej strane neúnavne potvrdzuje krásu rodiny, tak ako nám ju podáva Písmo a Tradícia; zároveň sa však usiluje, aby jej konkrétnu materinskú blízkosť pocítili všetci tí, čo zažívajú skúsenosť rozbitého vzťahu alebo udržiavaného s bolesťou a námahou.
Spôsob, akým Boh sám zaobchádza so svojím neverným ľudom – čiže s nami – nás učí, že zranenú lásku Boh môže uzdraviť skrze milosrdenstvo a odpustenie. Od Cirkvi sa preto v takýchto situáciách nevyžaduje siahnuť hneď a výlučne po treste. Práve naopak, zoči-voči mnohým bolestivým rozpadom manželstiev sa Cirkev cíti povolaná svojím životom sprítomňovať lásku, dobročinnosť a milosrdenstvo, aby zranené a dezorientované srdcia znovu priviedla k Bohu.
Prosme Pannu Máriu, aby manželom pomáhala žiť a stále si obnovovať vzájomnú jednotu ako dar pochádzajúci od Boha.“
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
