Bratislava 4. októbra (TK KBS) V týchto dňoch vyšlo nové číslo štvrťročníka Rozmer – časopisu pre kresťanskú duchovnú orientáciu, ktorý čitateľom ponúka prehľad o súčasnej náboženskej scéne. Renomovaní domáci a zahraniční autori sa v ňom venujú aktuálnej problematike nových náboženských hnutí a siekt, ako i javom, ktoré s ňou bezprostredne súvisia. Okrem toho sa časopis venuje aj religionistickým témam približujúcim históriu a učenie starovekých kultúr a svetových či predkresťanských náboženstiev. Jeho vydavateľmi sú Ekumenická rada cirkví v SR a občianske združenie Ekumenická spoločnosť pre štúdium siekt. Prinášame anotáciu čísla, ktorú spracoval Boris Rakovský. Obsah čísla 3/2018
Sekularizmus a kríza hodnôt – biblické slovo (Autor: prof. ThDr. Ján Šafin, PhD.)
Uctievame toho istého Boha? – Otázka, či je biblický Boh a Alah opisovaný v Koráne tá istá bytosť, je pre kresťanov možno dôležitejšia než všetky ostatné aspekty debaty o islame. Tie sa totiž týkajú našich tiel a myslí, ale otázka identity Boha sa dotýka nášho ducha. V našej postmodernej dobe je časté úsilie o nachádzanie kompromisov, tolerancie a spoločenstva takmer medzi všetkým vrátane toho, čo sa zdá byť navzájom nezlučiteľné. Práve otázka identity nášho Boha a identity Alaha opisovaného v Koráne je pritom kľúčová v tom, či sa kresťania môžu modliť spoločne s moslimami a ich duchovnými vodcami, či s nimi môžu mať spoločné obrady a azda aj uctievanie. (Ondřej Tulach)
Porozumieť islamu – O islame by sme mali niečo vedieť už len preto, lebo ide o veľké monoteistické náboženstvo. K tomu sa pričleňuje aktuálne dianie v Európe spojené s imigráciou a terorizmom. Pozrime sa na tému islamu dvojakým pohľadom: jednak optikou „zvonku“ – z hľadiska súčasného politicko-kultúrneho kontextu, jednak optikou „zvnútra“ – pohľadom na jeho obsah a povahu. (Ing. Josef Potoček)
Modernizmus v Katolíckej cirkvi (2) – Modernizmus, ktorý sa formoval už prinajmenej od počiatku 19. storočia, pramenil z požiadavky prispôsobiť cirkevnú náuku vede a novodobej filozofii vychádzajúcej z mimokresťanských pozícií, a to i za cenu zrieknutia sa niektorých údajne prežitých neaktuálnych dogiem a tvrdení. Nebol síce výlučne katolíckym javom, rovnakou mierou sa prejavoval aj v protestantizme, avšak tam nevzbudil tak tvrdo odmietavú reakciu ako vo vedení Katolíckej cirkvi. V nej sa zástancovia tohto ideového smeru často združovali do neoficiálnych komunít, ktoré mali viac či menej charakter sekty. (PhDr. Radomír Malý)
Dejiny, charakter a česká tvár mesiánskeho judaizmu – Mesiánsky judaizmus je hnutie, ktoré počas celej doby svojej existencie vyvoláva silné kontroverzie tak v židovskej obci, ktorá chápe jeho pôvodom židovských príslušníkov ako heretikov, ako aj medzi kresťanmi, ktorí v mnohých prípadoch nazerajú na nežidovských mesiánskych veriacich ako na „zákonníkov“, čo zameriavajú svoju pozornosť primárne na Tóru a starozákonné nariadenia, a tým znižujú význam Nového zákona. Tento spočiatku silno odmietaný náboženský prúd si však prerazil cestu najprv na americkú, neskôr i na izraelskú náboženskú scénu a v súčasnosti sa môžeme stretnúť s roztrúsenými skupinami mesiánskych veriacich taktiež v štátoch strednej Európy. (Mgr. Monika Soukupová)
Nekonfesionálne spirituality v období postmoderny (3) – Jedným z prejavov nekonfesionálnej spirituality je aj sexuálna mágia. V súčasnej literatúre, ktorá sa pokúša spájať spiritualitu a sexualitu, možno nájsť návody ponúkajúce predĺženie orgazmu, skvalitnenie intímneho života či príručky bizarných sexuálnych polôh. Pre sexuálnu mágiu to však nie sú primárne ciele. Jej filozofickým základom je dôraz, ktorý sa kladie na individuálne Ja majúce právo sa prejaviť. Sexuálna mágia chápe sexualitu ako najvyšší prejav ľudskej prirodzenosti, ako niečo, čo môže byť najefektívnejším spôsobom odhalenia skrytých tajomstiev prírody a ľudského Ja. (doc. ThDr. PaedDr. Róbert Sarka, PhD.)
Mariaviti – kult a rozkol jednej herézy – Devätnáste storočie v Katolíckej cirkvi významným spôsobom poznamenal Prvý vatikánsky koncil. Žiaľ, namiesto prekonania rozdelenia z čias reformácie vznikol medzi biskupmi spor o tom, či je pápež neomylný, ak predkladá Cirkvi náuku o viere a mravoch ex cathedra. Dôsledkom nesúhlasu skupiny nemeckých katolíckych duchovných a teológov bol vznik nového cirkevného spoločenstva, Starokatolíckej cirkvi, ktorej rady o necelé štyri desaťročia rozšírili i poľskí mariaviti. Tí sú známi až kultickou úctou k tzv. matičke Márii Františke Kozłowskej, bývalej katolíckej rehoľníčky, ktorej zjavenia v tejto heréze zohrávajú kľúčovú úlohu pri záchrane skazeného sveta. (Mgr. Dariusz Żuk-Olszewski, PhD.)
Bola Mária Magdaléna Ježišovou manželkou? – Často sa dnes môžeme v kinematografii, beletrii alebo v rámci konšpiračných internetových diskusií stretnúť s odvážnym, no neopodstatneným a pomýleným tvrdením, že Mária Magdaléna bola Ježišovou manželkou či dokonca milenkou. Argumentuje ním nielen bulvár, ale i mnohí modernisti, ktorí by najradšej evanjeliového Krista zredukovali na hoci pozoruhodnú, no zato iba obyčajnú ľudskú osobnosť. (doc. ThDr. Ľubomír Hlad, PhD.)
Fenomén vúdú – náboženstvo alebo mágia? (2) – Základom vúdú je poznanie, že všetky veci, udalosti a bytosti v celom vesmíre sú navzájom pevne pospájané. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo o ňom musíme hovoriť ako o systéme, ktorý je založený na všeobecných princípoch mágie. Kým v predošlej časti štúdie sme vúdú ponímali väčšmi ako náboženstvo, teraz si priblížime jeho magický charakter, a to konkrétne na niektorých božstvách, obetách, rituáloch a symboloch, čo nám pomôže názornejšie pochopiť, čím toto náboženstvo v skutočnosti je a do akej miery (a či vôbec) s ním možno spájať kresťanstvo. (Mgr. Igor Janiga)
Bludné náuky pokonštantínovského obdobia (4) – V rubrike Míľniky dvoch tisícročí prinášame stručný prehľad kresťanských heréz. V tejto časti sme predstavili nestorianizmus, ktorý ako reakcia na inú herézu, apolinarizmus, kládol prílišný dôraz na Ježišovo človečenstvo a učil, že v Ježišovi Kristovi sú dve odlúčené podstaty – božská a ľudská. Podľa Nestoria bola v Ježišovi existencia dvoch osôb vzájomne zjednotená iba na morálnej rovine, prostredníctvom slobodnej vôle. (Mgr. Branislav Dado, PhD.)
Okrem uvedených tematických článkov je číslo doplnené spravodajským servisom.
Záujemcovia si časopis Rozmer (štvrťročník) môžu objednať písomne na adrese: Redakcia časopisu Rozmer, Svoradova 3, 831 03 Bratislava; alebo telefonicky na čísle 02/207 22 838; respektíve e-mailom na adrese rozmer@sekty.sk. Predplatné na rok 2018 a 2017 je po 10,00 €. K dispozícii je aj možnosť objednať si za zvýhodnené ceny staršie ročníky 2008 až 2016 – každý iba za 4,00 €. S časopisom sa môžete oboznámiť a predplatiť si ho aj na jeho webovej stránke www.rozmer.sk.
TK KBS informoval Boris Rakovský
