Vatikán 29. septembra (RV) O vplyve turíčnych, charizmatických a evanjelikálnych kresťanov na ponímanie ekumenickej jednoty hovoril v piatok 28. septembra pápež František s členmi Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov.„Cirkev rastie vo vernosti Duchu Svätému čím väčšmi sa učí neudomácňovať si ho, ale bez strachu a zároveň so serióznym rozlišovaním prijímať jeho sviežu novosť“. Tieto slová adresoval Svätý Otec František približne 60 účastníkom plenárneho zasadnutia Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov, ktorých v piatok prijal na osobitnej audiencii. Ich tohtoročnú tému stretnutia označil za veľmi aktuálnu:
„Téma, ktorú ste vybrali pre plenárne zasadnutie – „Vplyv turíčnych (pentekostálnych), charizmatických a evanjelikálnych kresťanov na ponímanie jednoty“ – je veľmi aktuálna. Neustály rast týchto nových vyjadrení kresťanského života predstavuje jeden významný fenomén, ktorý nemôžeme zanedbávať“.
Svätý Otec pripomenul štyri dôležité ekumenické stretnutia, ktoré sa uskutočnili v poslednej dobe. Tie boli zároveň „vrcholnými momentmi cesty ekumenizmu, ktorú sú povolaní uskutočňovať všetci kresťania, kráčajúc spoločne, modliac sa spoločne a pracujúc spoločne, v očakávaní, že Pán nás povedie k znovuvytvoreniu plnej jednoty“, povedal Petrov nástupca.
Spomínanými stretnutiami boli: stretnutie v Bari, kde sa pápež František spolu s vedúcimi predstaviteľmi pravoslávnych cirkví a východných pravoslávnych cirkví modlili za kresťanov Blízkeho východu; stretnutie v Ženeve pri príležitosti 70. výročia Svetovej rady cirkví; stretnutie v Ríme pri príležitosti 50. výročia vzniku katolíckej charizmatickej obnovy v Duchu Svätom a nakoniec výročné stretnutie s americkým ekumenickým „Hnutím Ján 17“, na ktorom sa zúčastnil predseda spomínaného dikastéria kardinál Kurt Koch.
Pápež hovoril o budovaní ekumenizmu, pričom spomenul aj svoje osobné poučenie z minulosti:
„Predovšetkým máme povinnosť rozpoznávať a uznať prítomnosť Ducha Svätého v týchto komunitách, snažiac sa s nimi budovať putá autentického bratstva. To bude možné znásobením príležitostí k stretnutiu a prekonávaním vzájomnej nedôvery, mnohokrát motivovanej neznalosťou či nedostatkom pochopenia. Chcel by som vám ponúknuť jednu osobnú skúsenosť a vysloviť tak „mea culpa“.
Keď som bol provinciálom, zakázal som jezuitom nadväzovať vzťahy s týmito ľuďmi – s Katolíckou obnovou – a vyslovil som sa, že viac než na modlitbové stretnutie sa to podobá na „školu samby“. Potom som prosil o prepáčenie. A ako biskup som s nimi mal pekný vzťah, so svätou omšou v katedrále. Treba však prejsť istú cestu, aby sme pochopili. Medzi rozličné aktivity, ktoré je možné zdieľať, patrí modlitba, načúvanie Božiemu slovu, služba núdznym, hlásanie Evanjelia, obrana dôstojnosti ľudskej osoby a ľudského života.“
Aj keď vzťahy medzi kresťanmi jednotlivých vierovyznaní nie sú jednoduché, sú aj podnetom k spytovaniu si svedomia a k pastoračnej obnove, uviedol pápež:
„Som si vedomý, že v mnohých prípadoch vzťahy medzi katolíkmi a turíčnikmi, charizmatikmi a evanjelikálmi nie sú jednoduché. Náhle objavovanie sa nových komunít viazaných na osobnosti niektorých kazateľov je v silnom kontraste s ekleziologickými princípmi a skúsenosťou historických cirkví a môže ukrývať nástrahu nechať sa uniesť vlnami chvíľkových emócií či uzavrieť skúsenosť viery do prostredí dávajúcich pocit bezpečia a istoty. Skutočnosť, že nemálo veriacich katolíkov je týmito komunitami priťahovaných je dôvodom sporov, avšak môže sa to stať - pokiaľ ide o nás - motívom k osobnému spytovaniu a k pastoračnej obnove.
Veď je mnoho komunít, ktoré, inšpirované týmito hnutiami, žijú rýdze skúsenosti kresťanstva, pričom sú v kontakte v Božím slovom a poddajné pôsobeniu Ducha Svätého, ktorý vedie k láske, svedectvu a službe. Ani týmto komunitám, ako učil Druhý vatikánsky koncil, vôbec nechýba význam a hodnota v tajomstve spásy (porov. Unitatis redintegratio, 3). Katolíci môžu prijať to bohatstvo, ktoré – pod vedením Ducha Svätého – nemálo prispieva k plneniu poslania ohlasovať Evanjelium až po končiny zeme.
Veď Cirkev rastie vo vernosti Duchu Svätému čím väčšmi sa učí neudomácňovať si ho, ale bez strachu a zároveň so serióznym rozlišovaním prijímať jeho sviežu novosť.“
Svätý Otec spomenul aj svoje nedávne ekumenické skúsenosti pri minulotýždňovej apoštolskej ceste do Pobaltia, konkrétne ekumenickú slávnosť v Lotyšsku, ako aj ekumenické stretnutie pred Bránou Panny Márie vo Vilniuse.
„Boli to chvíle ekumenickej zrelosti. Netušil som, že ekumenické hnutie je na týchto miestach také vyzreté.“
