TK KBS

Dnes je utorok 23. 10. 2018   Meniny má Alojzia       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  október  >>
poutstštpisone
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
293031    

  Top témy
Všetky
Synoda o mladých 2018
Anna Kolesárová

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Notitiae GS KBS

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Film ukazuje, že i ľudia s Downovým syndrómom môžu byť prínosom
P:3, 20. 09. 2018 12:22, DOM



Bratislava 20. septembra (TK KBS/TASR) Po festivalovej premiére na piešťanskom Cinematiku vstupuje vo štvrtok do kinodistribúcie dokumentárny film Niečo naviac. Príbeh postihnutej Dorotky, ktorý ukazuje, že i ľudia s diagnózou Downov syndróm môžu byť prínosom pre svoju rodinu a spoločnosť, nakrútili Palo Kadlečík a Martin Šenc.

"Sestra Dorotky ma zavolala natočiť videoklip k Svetovému dňu Downovho syndrómu z prostredia divadla, v ktorom Dorotka účinkuje. Keď som prišiel na jeden z nácvikov, po veľmi krátkom období som pochopil, že je škoda točiť videoklip, že toto je naozaj námet na film," povedal 32-ročný kameraman a režisér Palo Kadlečík k svojmu prvému celovečernému filmu, ktorý autenticky odkrýva život mladej herečky s jedným chromozómom v DNA (na)viac. Napriek tomu, že Dorotka sa mala narodiť s Downovým syndrómom, rodičia odmietli možnosť zbaviť sa jej.

Kadlečík mal pôvodne v úmysle natočiť krátkometrážny televízny dokument o bratislavskom divadle Dúhadlo. "Práca dramaterapeutov s deťmi bola úžasná, predstavenia ma upútali," vysvetlil filmár, ktorý napokon spojil sily so scenáristom a dramaturgom Martinom Šencom. "Videl v tom veľký potenciál, úplne ho to nadchlo," priblížil režisér genézu dokumentu, ktorý vznikal takmer štyri roky. Obaja autori sa zblížili s rodinou Vlčkovcov, ktorá má päť detí, pričom ich najmladšou dcérou je práve Dorotka. Vznikol nový scenár, ktorý už neplnil pôvodne zamýšľaný publicistický účel, ale ponúkal osobný ľudský príbeh.

Pootvoriť dvere do sveta rodiny s postihnutým dieťaťom a vstúpiť do Dorotkinho osobného priestoru však nebolo ľahké, vyžadovalo si to čas a trpezlivosť. "Postupne sme získali dôveru jej rodičov aj jej samej, len tak bolo možné vstúpiť do jej sveta. Trávili sme s nimi veľa času a zachytávali sme rodinné situácie, ktoré boli vo svojom princípe jednoduché, ale veľmi čarovné, úprimné. Nechali sme sa nimi viesť," priblížil Kadlečík genézu pravdivého a optimistického filmu, ktorý búra mýty a predsudky o Downovom syndróme a podáva svedectvo o tom, že takíto ľudia majú skutočne niečo navyše. Z Dorotky je dnes tínedžerka, deviatačka v základnej škole. Stále nacvičuje divadlo a chce sa stať herečkou, ale podľa slov režiséra aj policajtkou. "Je úprimná, radostná, láskavá," opísal s úsmevom svoju hrdinku, u ktorej nielen rodina, ale aj filmári našli "zdroj dobíjajúci baterky".

Downov syndróm je najčastejšou genetickou poruchou, ktorá spôsobuje mentálne postihnutie. Napriek tomu vie spoločnosť o jeho problematike pomerne málo. Nezriedka sa vníma cez negatívne emócie a strach - strach rodičov, že sa ich dieťa narodí postihnuté a nezvládnu jeho výchovu, ako aj strach spoločnosti z "mongoloidných" jedincov, ku ktorým nedokáže zaujať postoj. "Život s inakosťou, ktorého sa bojíme, vôbec nie je taký, aby sme sa ho báli. Môže byť radostný, plnohodnotný. Úloha, pred ktorú je človek zrazu postavený, nemusí skončiť tragicky, v smútku alebo nešťastí. Práve naopak, môže v človeku zmobilizovať sily a objaví v sebe veci, ktoré by možno inak nedokázal," povedala Viera Vlčková, Dorotkina mama. Podľa nej je veľmi dôležité, aby sa človek so situáciou vyrovnal a prijal ju. "Potom idú veci možno až zázračne. Okrem prijatia je dôležité, aby rodič bol ochotný nechať sa tým dieťaťom viesť," vysvetlila s tým, že dieťa s Downovým syndrómom môže rodine zmeniť spôsob život i hodnotový systém. "My sme napríklad pri Dorotke hodne spomalili, dali sme si taký rytmus, pretože dnes je veľmi hektický čas. Ten, kto je s ňou, má pocit radosti a pokoja, možno až šťastia, toto je dnes vo svete veľmi vzácne," uzavrela (Zdroj: TASR).



( TK KBS, TASR; ml ) 20180920045   |   Upozorniť na chybu v správe | Prečítaná 173 x

[naspäť]





TV Lux | Rádio Lumen | FF Rádio | Rádio Mária | Rádio Vatikán | SSV | Katolícke noviny | Výveska | Do kostola

Mobilná verzia webu


(c) TK KBS 2003 - 2018