Prvou zastávkou pápeža bolo mesto Piazza Armerina ležiace v centrálnej časti sicílskeho ostrova. Helikoptéra s pápežom na palube pristála o 8.40 na miestnom štadióne sv. Hipolita, kde ho privítal diecézny biskup Mons. Rosario Gisana spolu s občianskymi predstaviteľmi regiónu a primátorkou mesta. Po cestách lemovaných tisícami veriacich sa potom Svätý Otec autom presunul na Námestie Európy, kde sa prihovoril zhromaždenému ľudu.

Ako pripomenul pápež František, blahoslavený Pino Puglisi pred 25 rokmi, mesiac pred svojou vraždou, prežil niekoľko dní v tomto meste ležiacom v centre sicílskeho ostrova. Prišiel sem na stretnutie so seminaristami, svojimi študentmi zo seminára v Palerme. Povzbudil ich žiť v duchu „totálneho áno Bohu a bratom“ podľa vzoru blahoslaveného kňaza. V príhovore sa zameral na kľúčové slová: sláviť, sprevádzať, svedčiť.

Pred príchodom do palermskej katedrály sa pápež František zastavil vo štvrti Brancaccio, kde blahoslavený Pino (Giuseppe) Puglisi neohrozene evanjelizoval a stal sa tak nepohodlným pre vodcov mafie. Svätý Otec navštívil jeho jednoduchú izbu, ktorá sa uchováva v pamätnom dome. V katedrále potom adresoval zhromaždeným kňazom, zasväteným osobám a bohoslovcom rozsiahly príhovor, z ktorého prinášame vybrané myšlienky:

„Dopoludnia sme spoločne slávili spomienku bl. Pina Puglisiho. Teraz by som sa chcel s vami podeliť o tri základné aspekty jeho kňazstva, ktoré môžu pomôcť nášmu kňazstvu a pomôcť aj zasväteným ženám a mužom, ktorí nie sú kňazmi, k nášmu totálnemu „áno“ Pánovi a bratom. Sú to tri jednoduché slovesá, verne zodpovedajúce postave dona Pina, ktorý bol jednoducho kňaz, opravdivý kňaz.“

Prvé slovo: sláviť

„Prvé slovo je sláviť. Aj dnes, tak ako v strede každej svätej omše, sme prednášali slová ustanovenia: „Vezmite a jedzte z neho všetci: toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás“. Tieto slová nemajú zostať na oltári, majú sa vnoriť do života: sú naším životným programom každodennosti. Nemáme ich len povedať in persona Christi, ale máme ich žiť v prvej osobe. Vezmite a jedzte, toto je moje telo, ktoré sa obetuje: povedzme to bratom spolu s Ježišom.

Slová ustanovenia takto vyjadrujú našu kňazskú identitu: pripomínajú nám, že kňaz je človekom daru, daru seba samého, každý deň bez dovolenky a bez ustania. Pretože naše kňazstvo nie je určitá profesia, ale darovanie sa. Nie je to remeslo, ktoré nám môže slúžiť dokonca i na urobenie kariéry, ale je to misia, poslanie. A tak je to aj v zasvätenom živote.

Každý deň si môžeme robiť spytovanie svedomia hoc aj len ohľadom týchto slov – vezmite a jedzte, toto je moje telo, obetované pre vás – a klásť si otázku: Dal som dnes život z lásky k Pánovi, nechal som sa „zjesť“ bratmi? Don Pino to žil takto. Epilóg jeho života bol logickou konzekvenciou omše, ktorú slávil každý deň.

Kňaz vysluhuje odpustenie a pokoj nie iba v spovednici

Je tu i druhá sviatostná formula, zásadná v živote kňaza: „Ja ťa rozhrešujem od tvojich hriechov“. Tu je radosť darovať Božie odpustenie. Takto kňaz, človek daru, objavuje seba samého aj ako človeka odpustenia. (...) Kňaz je služobníkom odpustenia na plný čas: vysluhuje „odpustenie a pokoj“ nie iba v spovednici, ale všade. Vyprosujme si od Boha, aby sme boli zdravými nositeľmi Evanjelia, schopnými odpúšťať zo srdca, milovať nepriateľov.“

„Cvičiskom, kde sa trénujeme byť ľuďmi odpustenia je najprv seminár a potom spoločenstvo kňazov. Pre zasvätených je to komunita. Všetci vieme, že nie je ľahké navzájom si medzi nami odpúšťať. (...) V kňazskom zbore a v komunite treba živiť túžbu zjednocovať, ako si to praje Boh, nie rozdeľovať, ako si praje diabol. Dobre si to zapíšme do hlavy. Keď vládne rozdelenie, je tam diabol, on je veľký žalobca, ten, kto žaluje, aby rozdeľoval, rozdeľuje všetko!

V kňazskom zbore a v komunite treba bratov a sestry prijímať, tam Pán volá každý deň do práce na prekonávaní rozchodností. Toto je konštitutívnou súčasťou  kňazstva a zasvätenia. (...) Vždy treba rozlišovať poklesok a toho, kto sa ho dopúšťa; brat či sestra majú byť vždy milovaní a vítaní. Pomyslime na dona Pina, ktorý bol pre všetkých k dispozícii a všetkých očakával s otvoreným srdcom, dokonca aj zločincov.“

Liturgia je život, nech nezostane rítom

„Kňaz je mužom Božím 24 hodín denne, nie je mužom posvätných vecí vtedy, keď si oblečie rúcho. Liturgia nech je pre vás život, nech nezostane rítom. Preto je podstatne dôležité modliť sa k Tomu, o kom hovoríme, sýtiť sa Slovom, ktoré kážeme, adorovať ten Chlieb, ktorý konsekrujeme, a robiť to každý deň. Modlitba, Slovo, Chlieb - otec Pino to nazýval „3P“ [tal. Preghiera, Parola, Pane]... “

Svätý Otec ďalej spovedníkom kládol na srdce, aby pri spovedi prijímali kajúcnikov „s veľkým srdcom a milosrdenstvom“ a nikdy nerobili zo spovede ani „návštevu u psychiatra“, ani „detektívne vyšetrovanie“.

Ľudová zbožnosť je imunitný systém Cirkvi

„Ako posledné k slovu sláviť by som chcel povedať niečo o ľudovej zbožnosti, veľmi rozšírenej v týchto krajoch. Istý biskup mi hovoril, že ani nevie, koľko má vo svojej diecéze rozličných bratstiev, a vravel mi: „Vždy chodím ku nim, nikdy ich nenechám samých na seba, sprevádzam ich“. Je to poklad, ktorý treba oceňovať a udržiavať, pretože má v sebe evanjelizačnú silu (porov. Evangelii gaudium, 122-126), avšak vždy musí byť vedúcim činiteľom Duch Svätý.

Žiadam vás preto, aby ste pozorne bdeli nad tým, aby sa ľudová zbožnosť nezneužívala prítomnosťou mafie, pretože potom sa miesto toho, aby bola prostriedkom vrúcnej adorácie stáva nástrojom skorumpovaného vystatovania. Videli sme to v novinách, keď sa Madona zastaví a robí úklon pred domom mafiánskeho bosa – toto je absolútne neprípustné!

O ľudovú nábožnosť dbajte, pomáhajte jej a buďte prítomní. Jeden taliansky biskup mi povedal: „Ľudová zbožnosť je imunitný systém Cirkvi“. Je to imunitný systém Cirkvi. Keď sa Cirkev začína stávať príliš ideologickou, príliš gnostickou alebo príliš pelagiánskou, ľudová nábožnosť ju koriguje, bráni ju.“

Druhé slovo: sprevádzať

„Navrhujem vám druhé slovo: sprevádzať. Sprevádzanie je kľúčom, ako byť pastiermi v dnešnej dobe. Potrební sú boží služobníci, ktorí budú stelesňovať Dobrého Pastiera, kňazi, ktorí sú živými ikonami blízkosti. Toto slovo treba podčiarknuť: blízkosť, priblíženie sa, pretože to je to, či urobil Boh.“

Pápež František dal aj v tejto súvislosti za príklad bl. Pina Puglisiho, vzor pastoračnej blízkosti otcovského kňaza, ktorý je „chudobný na veci a na vyhlásenia a bohatý na vzťahy a na porozumenie“:

„Naučme sa od neho odmietnuť každú spiritualitu bez vtelenosti a zašpiniť si ruky problémami ľudí. Smrdí mi taká spiritualita, ktorá ťa vedie k tomu, že stojíš s vyvrátenými očami, zavretými či otvorenými, a si stále na mieste... Toto nie je katolícke! Poďme v ústrety ľuďom s jednoduchosťou tých, čo chcú milovať s Ježišom v srdci, bez faraónskych projektov, bez skákania podľa momentálnej módy.“

V pastorácii majú významné miesto ženy

„Rásť spoločne vo farnosti, sledovať mladých v školskom procese, sprevádzať zblízka povolania, rodiny, chorých; vytvárať miesta stretávania, kde sa modlí, uvažuje, hrá, trávi sa čas zdravým spôsobom a učí sa byť dobrými kresťanmi a čestnými občanmi. Toto je pastorácia, ktorá je plodná, a ktorá regeneruje samotného kňaza, samotnú rehoľníčku.“

Pápež sa osobitne obrátil na prítomné rehoľné sestry:

„Vy, rehoľníčky, pamätajte, že ste ikonami Cirkvi, pretože Cirkev je ženou, nevestou Kristovou. Vy ste ikonou Cirkvi. Myslite na to, že ste ikonou Panny Márie, ktorá je matkou Cirkvi. Vaše materstvo je veľkým dobrom, robí veľa dobrého. (...) Je dôležité, že ste zapojené v pastorácii, aby ste zjavovali materskú tvár Cirkvi. Je dôležité, aby vás biskupi volali do poradných zborov, rozličných pastoračných rád, pretože vždy je dôležitý hlas ženy, hlas zasvätenej osoby, je to dôležité. A chcel by som poďakovať kontemplatívnym sestrám, ktoré sú modlitbou a totálnym darom života srdcom Matky Cirkvi a pumpujú v Kristovom Tele lásku, ktorá všetko spája.“             

Tretie slovo: svedčiť

„Sláviť, sprevádzať, a teraz posledné slovo, ktoré je v skutočnosti prvou vecou, čo treba robiť: svedčiť. Toto sa týka nás všetkých, a osobitne sa to týka rehoľného života, ktorý je sám osebe svedectvom a proroctvom Pána vo svete. V byte, kde žil otec Pino bije do očí rýdza jednoduchosť. To je výrečný znak života zasväteného Pánovi, ktorý nevyhľadáva útechy a slávu od sveta. Toto ľudia hľadajú u kňaza a u zasvätených: hľadajú svedectvo. Ľudia sa nepohoršia, keď vidia, že kňaz sa „pošmykne“, je hriešnik, koná pokánie a ide ďalej... Pohoršenie ľudí je vtedy, keď vidia kňazov svetáckych, s duchom sveta. Pohoršenie ľudí je vtedy, keď nájdu kňaza funkcionára, nie pastiera.“

Klerikalizmus je zvrátenosť, ktorá sa najťažšie vykoreňuje

„Cirkev nie je zhora nad svetom – toto je klerikalizmus –, Cirkev je vnútri vo svete, aby ho prekvasila, ako kvas v ceste. Preto, drahí priatelia, musí byť zakázaná každá forma klerikalizmu. Je to jedna zo zvráteností, ktorá sa dnes najťažšie vykoreňuje: klerikalizmus. Nech vo vás nemajú miesto postoje povýšenecké, arogantné alebo mocenské. Aby sme boli vierohodnými svedkami, treba pamätať, že prv než sme kňazmi, sme vždy diakonmi, prv než sme posvätnými služobníkmi, sme bratmi všetkých, sme tými, ktorí slúžia.

Čo by ste povedali biskupovi, ktorý mi rozpráva, ako niektorí z jeho kňazov nechcú ísť do susednej dediny slúžiť omšu za zomrelých, ak najprv nepríde peňažný dar? Čo by ste povedali takému biskupovi? A sú takí! Bratia a sestry, sú takí! Modlime sa za týchto bratov, funkcionárov. Aj kariérizmus a rodinkárstvo sú nepriatelia, ktorých treba vyhostiť, pretože ich logika je logikou moci, a kňaz nie je človekom moci, ale služby. Rehoľná sestra nie je človekom moci, ale služby.

Svedectvo ďalej znamená uniknúť pred každou dvojtvárnosťou, pred tým pokrytectvom, ktoré sa tak veľmi viaže s klerikalizmom; uniknúť z každej dvojtvárnosti života, v seminári, v rehoľnom živote, v kňazstve. Nedá sa žiť dvojitá morálka: jedna pre Boží ľud a druhá vo vlastnom dome. Nie, svedectvo je jedno jediné. Kto je Ježišovým svedkom, ten mu patrí stále. A z lásky k nemu sa podujíma na každodenný boj s vlastnými necnosťami a proti každej odcudzujúcej svetskosti.“

Na záver stretnutia Svätý Otec pripomenul prítomným kňazom, rehoľným osobám a seminaristom, čo to znamená byť svedkami nádeje. Urobil tak slovami samotného Pina Puglisiho, ktoré zazneli z jeho úst v roku 1991 na stretnutí jedného z talianskych náboženských hnutí:

„Pre toho, kto je dezorientovaný, svedok nádeje ukazuje nie «čo je nádej», ale «kto je nádej». Nádej je Kristus, a ukazujeme na ňu logicky vlastným životom zameraným na Krista“.

- -

Svätá omša v Palerme: „Žiť pre seba alebo život darovať?“

Z Piazzy Armeriny sa potom Svätý Otec presunul na severozápadné pobrežie sicílskeho ostrova, do Palerma, kde na priestranstve Foro italico slávil svätú omšu pri výročí smrti blahoslaveného mučeníka, kňaza Pina Puglisiho, zavraždeného mafiou.

Na pobreží stredozemného mora slávil pápež Eucharistiu v červenom liturgickom rúchu za prítomnosti 100-tisícového davu veriacich. V homílii komentoval liturgické čítania (1Jn 4, 19-5,5 a Jn 12, 24-26) – „svätý Ján v prvom čítaní predstavuje vieru ako “víťazstvo, ktoré premáha svet” (1 Jn 5,4), kým v evanjeliu prináša Ježišovu vetu: “Kto miluje svoj život, stratí ho” (Jn 12,25)“, uviedol Svätý Otec.

Obetovaním života možno nájsť radosť

Sme pozvaní vybrať si medzi  láskou a egoizmom, povedal pápež a uviedol príklad bl. Pina Puglisiho:

„Dnes sme pozvaní vybrať si, na ktorú stranu sa postavíme – žiť pre seba, s uzavretou dlaňou alebo život darovať, s dlaňou otvorenou. Iba darovaním života možno poraziť zlo. (...) Don Pino nás tomu učí. Nežil, aby sa ukazoval, nežil z protimafiánskych výziev a ani sa neuspokojil s tým, že nekonal zlo, lež zasieval dobro, veľa dobra.“

„Pred 25 rokmi v dnešný deň, keď zomrel v deň svojich narodenín, korunoval svoj život úsmevom, ktorý nedal v noci spať jeho vrahovi, ktorý povedal: “v tom úsmeve bolo zvláštne svetlo”. Otec Pino bol bezbranný, ale jeho úsmev prenášal Božiu silu – žiaden oslnivý lesk, lež jemné svetlo, ktoré preniká dovnútra a ožaruje srdce. Je to svetlo lásky, obety, služby.

Potrebujeme veľa usmievavých kňazov, usmievavých kresťanov, nie aby brali veci na ľahkú váhu, ale aby boli bohatí iba na Božiu radosť, pretože veria v lásku a žijú pre službu. Obetovaním života možno nájsť radosť, pretože blaženejšie je dávať ako prijímať (porov. Sk 20,35). Preto by som sa vás chcel opýtať – chcete aj vy tak žiť? Chcete obetovať život a nečakať, kým iní spravia prvý krok? Chcete konať dobro a nečakať za to náhradu, ani nečakať, že svet bude lepší? Chcete riskovať kvôli Pánovi?“

Pápežov odkaz mafiánom

Mafiánov pápež vyzval k obráteniu, keď povedal:

„Iným sa život neodníma, ale dáva. Nemožno veriť v Boha a mať v nenávisti brata.  (...) Mafián nežije ako kresťan, pretože svojím životom preklína meno Boha-Lásky. Dnes potrebujeme mužov a ženy plných lásky, nie ľudí plných pôct; mužov a ženy služby, nie moci, potrebujeme kráčať spolu, a nie, aby sme sa hnali za mocou. Ak mafiánskou litániou je: “Ty nevieš, kto ja som”, tou kresťanskou je: “Potrebujem ťa”. Ak je mafiánskou vyhrážkou: “To mi zaplatíš”, kresťanskou modlitbou je: “Pane, pomôž mi milovať”. Preto mafiánom hovorím: Zmeňte sa, bratia a sestry! Prestaňte myslieť len na seba a svoje peniaze (...). Obráťte sa k pravému Bohu Ježiša Krista, drahí bratia a sestry! Hovorím vám, mafiáni, ak to neurobíte, váš život bude stratený a bude tou najhoršou porážkou.“

- -

Prinášame plný text homílie pápeža Františka, ktorú predniesol pri svätej omši 15. septembra 2018 na priestranstve Foro italico v Palerme pri príležitosti 25. výročia smrti blahoslaveného Pina Puglisiho, kňaza zavraždeného mafiou.

Dnes nám Boh hovorí o víťazstve a porážke. Svätý Ján nám v prvom čítaní predstavuje vieru ako „víťazstvo, ktoré premáha svet“ (1 Jn 5,4), kým v evanjeliu prináša Ježišovu vetu: „Kto miluje svoj život, stratí ho“ (Jn 12,25).

Toto je tá porážka: prehráva ten, kto miluje vlastný život. Prečo? Iste nie preto, že by bolo treba mať život v nenávisti. Život treba milovať a chrániť, veď je prvým Božím darom! To, čo vedie k porážke, je milovať vlastný život, čiže  milovať to, čo je moje. Kto žije pre seba, stráca, je egoista, tak sa to hovorí.

Zdalo by sa to byť naopak: kto žije pre seba, kto znásobuje svoje tržby, kto má úspech, kto naplno uspokojuje svoje potreby, zdá sa byť víťazom v očiach sveta. Reklama nás masíruje touto myšlienkou, myšlienkou hľadania vlastného prospechu, egoizmu, no Ježiš je inej mienky a prevracia ju. Podľa neho ten, kto žije pre seba, nestráca len niečo, ale celý život; kým ten, čo sa daruje, nachádza zmysel života a víťazí.

Teda možno si vybrať: lásku alebo sebectvo. Sebec sa stará len o svoj život, pripútava sa k veciam, k peniazom, k moci, k pôžitku. A tak má diabol dvere otvorené. Diabol „vchádza cez vrecká, cez peňaženku“, ak ty si pripútaný k peniazom. Diabol ti vsugeruje, že všetko ide dobre, no v skutočnosti srdce egoizmom znecitlivie. Egoizmus je veľmi silné anestetikum. Táto cesta končí vždy zle – človek napokon ostáva sám a vnútorne prázdny. Koniec egoistov je smutný: sú prázdni, osamotení, obklopení len tými, ktorí chcú dediť. Je to ako pšeničné zrnko z evanjelia: ak sa uzavrie do seba, ostane pod zemou samo. Ak sa však otvorí a odumrie, prinesie na povrchu ovocie.

Ale mohli by ste mi povedať: obetovať sa, žiť pre Boha a iných je veľkou námahou za nič, veď svet takto nefunguje, na to, aby sme mohli ísť ďalej netreba zrnká, ale peniaze a moc. Ale to je veľký klam – peniaze a moc nerobia človeka slobodným, naopak zotročujú ho. Vidíte – Boh nepreukazuje silu pri riešení zla vo svete. Jeho cesta je vždy cestou pokornej lásky. Len láska prináša vnútornú slobodu, pokoj a radosť. Preto pravá moc, moc podľa Boha, spočíva v službe. Tak hovorí Ježiš. A najsilnejším hlasom nie je najväčší krik. Najsilnejším hlasom je modlitba. A najväčším úspechom nie je vlastná sláva ako páv, nie. Najväčšia sláva, najväčší úspech je vlastné svedectvo.

Drahí bratia a sestry, dnes sme pozvaní vybrať si, na ktorú stranu sa postavíme: žiť pre seba – so zavretými rukami –, alebo život darovať – s otvorenými rukami. Iba darovaním života možno poraziť zlo. Je to vysoká cena, ale len tak [sa poráža zlo]. Don Pino nás tomu učí. Nežil, aby sa ukazoval, nežil z protimafiánskych výziev, avšak neuspokojil sa s tým, že nekoná žiadne zlo, lež zasieval dobro, veľa dobra. Jeho zmýšľanie sa javilo ako stratové, kým víťazilo zmýšľanie peňaženky. Ale otec Pino mal pravdu – mamonárske zmýšľanie vždy prehráva. Zahľaďme sa dovnútra. „Mať“ pohýna vždy ku „chcieť“. Jednu vec mám a hneď chcem ďalšiu, a potom zasa ďalšiu, stále viac, bez konca. Čím viac máš, tým viac chceš – škaredá závislosť. Je to škaredá závislosť. Je to ako droga. Kto sa nafukuje vecami, vybuchne. Kto však miluje, nachádza seba samého a objavuje, aké krásne je pomáhať, aké pekné je slúžiť. Nachádza radosť vo vnútri a úsmev navonok, ako don Pino.

Presne pred 25 rokmi, keď zomrel v deň svojich narodenín, korunoval svoj život úsmevom, ktorý nedal v noci spať jeho vrahovi, ktorý povedal: „v tom úsmeve bolo zvláštne svetlo“. Otec Pino bol bezbranný, ale jeho úsmev prenášal Božiu silu – žiaden oslnivý lesk, lež jemné svetlo, ktoré preniká dovnútra a ožiaruje srdce. Je to svetlo lásky, obety, služby. Potrebujeme veľa usmievavých kňazov. Potrebujeme usmievavých kresťanov. Nie aby brali veci na ľahkú váhu, ale aby boli bohatí iba na Božiu radosť, pretože veria v lásku a žijú pre službu. Obetovaním života možno nájsť radosť, pretože blaženejšie je dávať ako prijímať (porov. Sk 20,35). Preto by som sa vás chcel opýtať – chcete aj vy tak žiť? Chcete obetovať život a nečakať, kým iní spravia prvý krok? Chcete konať dobro a nečakať za to náhradu, ani nečakať, že svet bude lepší? Drahí bratia a sestry, chcete riskovať na tejto ceste, riskovať kvôli Pánovi?

Don Pino, ten dobre vedel, že riskuje, no najmä vedel, že pravé nebezpečenstvo v živote je neriskovať, živoriť uprostred pohodlia, špinavostí a skratiek. Nech nás Boh chráni od prízemného života, uspokojujúc sa s polopravdami. Polopravdy nenasycujú srdce, nie sú dobré. Nech nás zbaví malicherného života, ktorý sa točí okolo „drobných“. Nech nás zbaví myšlienok, že všetko je dobre, ak sa ja mám dobre, a iný nech sa zariadi ako vie. Nech nás vyvedie z pocitu, že sme spravodliví, ak nerobíme nič proti nespravodlivosti. Kto nerobí nič pre zamedzenie nespravodlivosti, nie je spravodlivým mužom alebo ženou. Nech nás oslobodí z pocitu, že sme dobrí už len preto, že nerobíme nič zlé. „Je dobré – hovorieval jeden svätec [sv. Alberto Hurtado] – nerobiť zlo, ale je škaredé nerobiť dobro“. Pane, daj nám túžbu konať dobro, hľadať pravdu a zavrhovať faloš, voliť si obetu, a nie lenivosť, lásku, nie nenávisť, odpustenie, nie odplatu.

Iným treba život darovať, život treba dávať, nie ho odnímať. Nemožno veriť v Boha a mať v nenávisti brata, vziať život nenávisťou. Pripomína nám to prvé čítanie – „ak niekto povie: «Milujem Boha,» a nenávidí svojho brata, je luhár“ (1 Jn 4,20). Luhár, pretože usvedčuje z klamstva vieru, ktorú hovorí, že má, vieru, ktorá vyznáva Boha-Lásku. Boh-Láska zaháňa každé násilie a miluje všetkých ľudí. Preto slovo nenávisť treba vymazať z kresťanského života, pretože nemožno veriť v Boha a utláčať brata. Nemožno veriť v Boha a byť mafiánmi. Mafián nežije ako kresťan, pretože svojím životom preklína meno Boha-Lásky. Dnes potrebujeme mužov a ženy plných lásky, nie mužov a ženy plných ctibažnosti; ľudí služby, nie ľudí moci. Potrebujeme kráčať spolu, a nie hnať sa za mocou. Ak mafiánskou litániou je: „Ty nevieš, s kým máš dočinenia“, tou kresťanskou je: „Potrebujem ťa“. Ak je mafiánskou vyhrážkou: „To mi zaplatíš“, kresťanskou modlitbou je: „Pane, pomôž mi milovať“. Preto mafiánom hovorím: Zmeňte sa, bratia a sestry! Prestaňte myslieť len na seba a svoje peniaze. Ty vieš, vy viete, že „rubáš nemá vrecká“. Nič si nemôžete zobrať do hrobu. Obráťte sa k pravému Bohu Ježiša Krista, drahí bratia a sestry! Hovorím vám, mafiáni, ak toto neurobíte, váš život bude stratený a horší ako všetky porážky.

Dnešné evanjelium končí Ježišovým pozvaním: „Kto mi chce slúžiť, nech ma nasleduje“ (v. 26). Nech ma nasleduje, teda nech sa vydá na cestu. Nemožno nasledovať Ježiša len myšlienkami, treba sa pustiť do práce. „Ak každý urobí niečo, dá sa spraviť veľa“, hovorieval don Pino. Koľkí z nás uskutočňujú tieto jeho slová? Dnes sa pred ním pýtajme: „Čo môžem urobiť ja, čo môžem urobiť pre iných, pre Cirkev, pre spoločnosť?” Nečakaj, kým Cirkev urobí niečo pre teba, ty začni. Nečakaj, že spoločnosť to spraví, začni ty! Nemysli na seba, neutekaj pred zodpovednosťou, voľ si lásku! Vnímaj život ľudí okolo seba, ktorí sú v núdzi, počúvaj svoj ľud. Majte strach z hluchoty, že nepočúvate váš ľud. Toto je jediný možný populizmus, počúvať tvoj ľud, jediný „kresťanský populizmus“ – načúvať a slúžiť ľudu bez kriku, obžalúvania a vzbudzovania sporov.

Tak robil aj otec Pino, chudobný medzi chudobnými svojej zeme. Stolička v izbe, kde študoval, bola pokazená. Ale stolička nebola stredobodom života, pretože nevysedával, aby odpočíval, ale žil a kráčal, aby miloval. Toto je víťazná mentalita. Toto je víťazstvo viery, ktoré sa rodí z každodenného darovania sa. Toto je víťazstvo viery, ktoré prináša Boží úsmev do ulíc sveta. Víťazstvo viery, ktoré sa rodí z pohoršenia mučeníctva. „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov“ (Jn 15,13). Tieto Ježišove slová, napísané na náhrobku don Puglisiho, pripomínajú všetkým, že „obetovať život“ bolo tajomstvom jeho víťazstva, tajomstvom krásneho života. Dnes, drahí bratia a sestry, si aj my vyberme krásny život. Nech sa tak stane.

Preložila: Slovenská redakcia VR

- -

Pastoračná návšteva v Palerme potom pokračovala obedom s chudobnými a migrantmi. Pápež navštívil aj kostol vo štvrti Brancaccio, kde spomínaný blahoslavený mučeník pôsobil, ako aj jeho rodný dom a súkromne si uctil pamiatku Pina Puglisiho aj na mieste jeho smrti.

Po príchode do katedrály Nanebovzatia Panny Márie sa v tichosti pomodli pri hrobe blahoslaveného Pina Puglisiho, ktorý svojím tvarom pripomína pšeničné zrno a tak sa odvoláva na časť Svätého Písma, ktoré hovorí, že „ak zrno neodumrie, neprinesie úrodu“. Posledným bodom programu pastoračnej cesty pápeža bolo podvečerné stretnutie s mládežou na námestí v Palerme. 

Aktualizované: 18. 9. 2018

( TK KBS, RV zk, ab, jb; ml ) 20180915003   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]