Vatikán 12. septembra (RV) Zdá sa, že v dnešných časoch si „veľký žalobca“ vzal na mušku biskupov, aby vytváral pohoršenie. Biskupi teda nemajú zabúdať na to, že ich sila spočíva v modlitbe, v pokornom vedomí, že si ich vybral Boh, ako aj v zotrvaní v blízkosti ľudu. O týchto troch aspektoch povolania biskupa kázal v utorok pápež František pri rannej svätej omši v Dome sv. Marty.Svätý Otec v homílii vychádzal z úryvku Evanjelia podľa Lukáša (6, 12-19), v ktorom sa hovorí o výbere Dvanástich apoštolov. Ježiš strávil celú noc v modlitbe, aby si potom vybral Dvanástich – čiže prvých biskupov. Následne zíde na rovinu a je uprostred ľudu, ktorý prichádza, aby ho počúval a nechal sa uzdravovať.
V Ríme prebiehajú kurzy pre biskupov
Petrovho nástupcu k téme biskupov inšpirovala aj skutočnosť, že v Ríme v tomto období prebiehajú tri kurzy: pre biskupov po prvých desiatich rokoch ich služby, ktoré sa skončilo v týchto dňoch, ako aj kurzy pre nedávno menovaných biskupov Kongregácie pre evanjelizáciu národov a Kongregácie pre biskupov. Celkovo sa nich zúčastnilo viac než 200 nových biskupov.
Biskup ako muž modlitby
Prvým základným aspektom biskupa je byť mužom modlitby. Modlitba je v skutočnosti „útechou biskupa v neľahkých chvíľach“, ako aj vedomie, že „v tejto chvíli sa Ježiš za mňa modlí“, „modlí sa za všetkých biskupov“, uviedol pápež. V tomto vedomí biskup nachádza tú útechu a tú silu, ktorá ho potom vedie k modlitbe za seba samého a za Boží ľud. Toto je jeho prvá úloha. A to, že biskup má byť mužom modlitby, potvrdzuje aj sv. Peter, keď hovorí: «My sa budeme celkom venovať modlitbe a službe slova» (Sk 6,4). Nehovorí: „Budeme sa venovať organizácii pastoračných plánov“, zdôraznil pápež.
Biskup - pokorný muž, ktorý sa cíti byť vybraný
Ako vysvetlil Svätý Otec, Ježiš sám si vybral Dvanástich a verný biskup vie, že to bol Boh, kto si ho vyvolil:
„Biskup, ktorý miluje Ježiša, nie je akýmsi šplhúňom, ktorý napreduje vo svojom povolaní, akoby to bola nejaká funkcia, možno hľadiac na ďalšiu možnosť ísť vpred a ísť vyššie, to nie. Biskup sa cíti byť vybratý. Má istotu toho, že bol vybratý. A to ho vedie k dialógu s Pánom: „Ty si si vybral mňa, ktorý som ničím, som hriešnikom...“ - má pokoru. Pretože, keď sa cíti byť vybratý, cíti na svojom živote Ježišov pohľad a toto mu dodáva silu.“
Biskup zostáva ľudu nablízko
Podľa Ježišovho príkladu z dnešného evanjelia, aj biskup má schádzať na rovinu, aby bol nablízku ľudu a nevzďaľovať sa:
„Biskup nezostáva vzdialený od ľudu, nepoužíva postoje, ktoré ho vedú vzdialiť sa od ľudu. Biskup sa dotýka ľudu a dovolí, aby sa ho ľud dotýkal. Nechodí hľadať útočisko k mocným, k elitám, to nie. Elity budú biskupa kritizovať. A ľud má tento postoj lásky k biskupovi a má akoby isté osobitné pomazanie – potvrdzuje biskupa v jeho povolaní.“
„Veľký žalobca“ chce pohoršiť ľud
Svätý Otec napokon opäť zdôraznil tri piliere biskupa, v ktorých spočíva jeho sila v ťažkých chvíľach – modlitbu, vedomie, že bol vyvolený a blízkosť ľudu:
„Osoží na to pamätať, v týchto časoch, keď sa zdá, akoby bol „veľký žalobca“ vypustený a zameral sa na biskupov. Je pravda, že my všetci biskupi sme hriešnikmi. Veľký žalobca sám hovorí Bohu v Prvej kapitole Knihy Jób, že „blúdil po svete hľadajúc ako obžalovať“. Silou biskupa proti „veľkému žalobcovi“ je modlitba – tá Ježišova, ktorý sa za neho modlí a aj jeho vlastná modlitba; a potom pokora cítiť sa byť vybraný a zotrvať nablízku Božiemu ľudu, bez toho, aby sa vybral za akýmsi aristokratickým životom, ktorý ho oberá o toto pomazanie. Modlime sa dnes za našich biskupov – za mňa, za tých, ktorí sú tu predo mnou a za všetkých biskupov sveta.“
