Vysoké Tatry 10. septembra ( TK KBS ) V sobotu 8. septembra 2018, na liturgický sviatok Narodenia Panny Márie, v Starom Smokovci vyvrcholil v poradí už tretí ročník, stretnutia goralov zo Slovenska, Čiech, Moravy, Sliezska a Poľska pod názvom "Gorazl na gory". V drevenom kostole Nepoškvrneného počatia Panny Márie celebroval rannú svätú omšu Ľubomír Hajdučík, farár vo farnosti Nižné Ružbachy, ktorou sa začalo duchovné a kultúrne podujatie ľudí dobrej vôle pod majestátnymi štítmi našich veľhôr. Tohtoročné stretnutie goralov umocňovala atmosféra prítomnosti relikvie prvého stupňa svätého Jána Pavla II., ktorú na túto príležitosť zapožičal emeritný krakovský arcibiskup Stanislav kardinál Dziwisz. Slávnostné požehnanie s relikviou najväčšieho gorala, mariánskeho ctiteľa a pápeža dostali všetci, ktorí prišli do Tatier a spoločne putovali na Hrebienok.
Karol Wojtyla mal vrúcny vzťah k našej krajine a ešte vrúcnejší k Tatrám. Ľudia na oboch stranách hôr ho považovali za svojho, za Tatranca, hory mal proste v krvi. Už v ranom detstve sa prebudila jeho láska k prírode. S otcom navštevoval Vysoké Tatry i Beskydy. Karolov otec bol jeho sprievodcom aj mentorom, zoznamoval ho s krásou prírody, naučil ho poznávať zvieratá, utešené stromy a rastliny. Všetky tieto skúsenosti viedli k tomu, že sa mladý Karol stal kňazom cestovateľom, športovcom, pionierom turistického kňazstva. Karol Wojtyła často kráčal cestičkami národných parkov. Vystúpil na vrchol Leskomie, z ktorého vidieť jeho milované Tatry a na iné hory a štíty. Počas svojho života navštívil v roku 1995 aj Sliezsky dom, kde sa o 21 rokov neskôr konal aj prvý ročník folklórneho festivalu Goral na gory.
V meste na úbočí Slavkovského štítu bola počas celého dňa podujatia ,, Goral na gory“, vystavená k verejnej úcte relikvia nášho jediného slovanského pápeža. Nezisková organizácia Obnova kultúrnych tradíciíí zorganizovala pre milovníkov a nadšencov veľhôr deň zvykov a duchovných a kultúrnych obyčajov goralov zo Spiša, Liptova, Oravy, Kysúc, Moravy a Poľska nádherný a zmysluplný deň. Okrem iného návšetvnici načreli do krásy a tajomstva tradičných ľudových remesiel ako výroba fujár, perníkov, šitie goralských krojov, rezbárstvo, či košikárstvo. Záver patril starobylej a známej piesni goralov : ,, Go̲raľu, cy či ňe žaľ“.
TK KBS informoval Radoslav Babjarčík
