Vatikán 8. septembra (RV) Stovku nedávno menovaných biskupov z misijných území dnes osobne povzbudil Svätý Otec František v začiatkoch ich služby. Noví biskupi prišli do Ríma na pozvanie Kongregácie pre evanjelizáciu národov, ktorá pre nich pripravila formačný seminár.„Kto je to biskup?“ – položil otázku do pléna Svätý Otec. „Služba biskupa vyvoláva zimomriavky, tak veľké je tajomstvo, ktoré v sebe nesie. Vďaka vyliatiu Ducha Svätého, je biskup obrazom Krista Pastiera a Kňaza. To znamená, že sa od neho žiada, aby mal črty Dobrého Pastiera a osvojil si srdce kňazstva, čiže obetu života.“
Biskup ako muž modlitby, ohlasovania a spoločenstva
Odpoveď na úvodnú otázku ponúkol pápež František v podobe podnetov na premýšľanie: „Chcem spolu s vami načrtnúť tri hlavné charakteristiky: je to muž modlitby, muž ohlasovania a muž spoločenstva.“
„Modlitba pre biskupa nie je vecou zbožnosti, ale nevyhnutnosť. Nie jedna povinnosť medzi mnohými, ale neodmysliteľná služba príhovoru. Každý deň musí Bohu predkladať ľudí a situácie, ako Mojžiš.“
Biskup je rovnako mužom ohlasovania, pokračoval Svätý Otec:
„Ako nástupca apoštolov biskup prijíma za vlastné poslanie, ktoré im Ježiš dal: «Choďte a ohlasujte evanjelium» (Mk 16,15). „Choďte“ - Evanjelium sa neohlasuje posediačky, ale putujúc. Biskup nežije v kancelárii, ako správca podniku, ale medzi ľuďmi, na cestách sveta, ako Ježiš. Prináša Pána tam, kde ho nepoznajú, kde je znetvorený a prenasledovaný. A vychádzajúc zo seba nachádza seba samého.“
„A po tretie, muž spoločenstva. Biskup nemôže mať všetky dary, všetky charizmy – niektorí si myslia že ich majú, chudáci! – ale je povolaný mať charizmu spoločenstva, to znamená spájať, upevňovať spoločenstvo. Cirkev potrebuje jednotu, nie sólistov mimo zboru alebo tých, čo vedú svoj osobný zápas. Pastier zjednocuje: je biskupom pre svojich veriacich a je kresťanom spolu so svojimi veriacimi.“
Preč od klerikalizmu a „lídrizmu“
„A ďalej, drahí bratia, utekajte pred klerikalizmom, «anomálnym spôsobom chápania autority Cirkvi, veľmi častým v mnohých komunitách, v ktorých sa dokázalo zneužívanie moci, svedomia a sexuálne zneužívanie». Klerikalizmus rozožiera spoločenstvo, natoľko že «vyvoláva v cirkevnom tele rozpoltenosť, ktorá následne podnecuje a pomáha pretrvávať mnohým zlám, ktoré dnes odsudzujeme. Povedať „nie“ zneužívaniu – či už moci, svedomia, alebo akémukoľvek zneužívaniu – znamená povedať rozhodné „nie“ všetkým formám klerikalizmu» (List Božiemu ľudu, 20. augusta 2018). Preto sa necíťte byť „pánmi nad stádom“ – vy nie ste majiteľmi stáda – ani keď by tak iní robili alebo by to určité miestne zvyky podporovali.“
„V tomto historickom úseku sa zdá, že na rozličných miestach vystupujú do popredia určité tendencie tzv. „lídrizmu“. Vystupovať ako silní muži, ktorí si udržiavajú odstup a rozkazujú iným, sa môže zdať pohodlným a príťažlivým, ale nie je to evanjeliové.
Zanecháva to často nenapraviteľné škody na stáde, pre ktoré Kristus dal život z lásky, znížením sa a sebazrieknutím. Buďte teda mužmi chudobnými na veci a bohatými na vzťahy, nikdy nie tvrdí a hašteriví, ale srdeční, trpezliví, jednoduchí a otvorení.“
Svoje stretnutie s misijnými biskupmi z rozličných kútov sveta uzavrel pápež František vymenovaním štyroch oblastí, ktoré majú ležať biskupovi osobitne na srdci: rodiny, semináre, mládež a chudobní. (Celý príhovor v taliančine)
