-

Po prázdninách opäť máme v rukách nové číslo nášho periodika. Nový mesiac, nové úlohy, ale aj spomienky. Spomienky na vynikajúce osobnosti, ktoré nás oslovujú aj potom, ako sa skončila ich pozemská púť. Návrat k udalostiam, ktoré sme zažili, ale aj k tým, ktoré sú nám len sprostredkované, majú svoj význam. Ponoriť sa do ich myšlienok a odkazov nás robia tými, čo sa podobajú múdremu hospodárovi, ktorý vynáša veci nové i staré na svetlo Božie, ale nielen ich vynáša, ale ich aj aktualizuje. Preto aj v tomto čísle máme pravidelnú rubriku VÝROČIA, v ktorej Jozef Krištof a Daniel Dian približujú tri Výročia SEPTEMBER 2018 (Hadrián Radváni; Anton Bagin; 15 rokov od návštevy Jána Pavla II.). Celkom iste september je mesiac bohatý na výročia, ale práve tri predložené nás volajú k zamysleniu sa nad sebou a našim vzťahom k dejinám. Hadrián Radváni a Anton Bagin, laik a kňaz, obaja historici, obaja nedávni naši súčasníci nás volajú k tomu, aby sme sa nikdy nevzdávali, učia nás čerpať z bohatstva našej minulosti a odvahu žiť v prítomnosti. Je to veľmi dôležité, lebo práve teraz sme svedkami vzmáhajúcej sa skepsy a ponáranie sa do akejsi beznádeje v osobnom, spoločenskom i politickom živote. Odvaha a osobnosť Hadriána Radvániho, muža, ktorého „humánny“ režim Marxa, Engelsa, Lenina a ich nasledovníkov – komunistov ničil a prenasledoval len preto, lebo bol človekom pravdy, laikom, ktorý mal svoju hrdosť a odvahu hovoriť pravdu, odhaľovať ju cez skúmanie dejín a osobností v nich, je veľkou výzvou aj pre nás. Rovnako aj kňaz a historik Anton Bagin nás volá k tomu, aby sme boli luďmi viery a nehanbili sa hlásiť k národu, ktorý má svoje miesto v Európe aj vo svete, ako nás k tomu povzbudzuje i sv. Ján Pavol II., ktorého tretiu návštevu Slovenska si v tomto mesiaci pripomíname. Preto je vhodné, aby sme sa ponorili s odstupom času do práce a myšlienok týchto troch osobností, ktoré si pripomíname v rubrike Výročia. Je to o to ľahšie, že nám prináša aj odkaz na ich dielo, aj kde ich nájsť. Mesiac, ktorý sa pred nami otvára nám v liturgickom kalendári pripomína aj slávnosť Sedembolestnej Panny Márie a sv. archanjelov Michala, Gabriela a Rafaela. Práve vzťah k Sedembolestnej nemá byť iba lacným klišé našej viery, ale po pripomenutí si Nepoškvrneného počatia Panny Márie – uvedomenia si, že toto je naozaj jej nezaslúžená výsada, je to absolútna milosť od Boha na rozdiel od jej nanebovzatia, ktoré je rovnako dielom Boha, ale v jej spolupráci, teda konaním s Bohom pre človeka – zvláštna spolupracovníčka na diele spásy, nie však spoluvykupiteľka, ako to jasne vyjadril sv. Ján Pavol II. Uvedomenie si, že do slávy Boha sa vchádza cez utrpenie, očisťujúce a pripájajúce sa ku Kristovmu utrpeniu. Boh nechal priestor pre každého z nás, aby sme mu pomohli v jeho diele záchrany človeka. Preto aj slávnosť Sedembolestnej, našej patrónky je veľkou výzvou a my si pripomíname historické súvislosti jej ustanovenia za našu patrónku príspevkom Róberta Letza Dokumenty o vyhlásení Sedembolestnej Panny Márie za Patrónku Slovenska. Rôznym spôsobom však Zlý preniká do sveta a pokúša sa ovplyvňovať náš život a nie vždy je mu jednoduché odporovať, ba priam dlhodobo vzdorovať. On chce zničiť dielo Božej prozreteľnosti. Je mocným protivníkom Boha a jeho stvorenia človeka. No Boh vo svojom milosrdenstve nás nenecháva jemu napospas, ale neustále nám do života posiela svoju posilu. Robil tak v minulosti, robí dnes a bude i zajtra. Žiaľ, často vraj ako človek všetko poznajúci a človek, ktorý si myslí, že už všetko vie a môže, sa stáva v tejto svojej pýche nevšímaný a nevnímajúci. Preto je dobré, ak nás niekto upozorní na Božiu prozreteľnosť účinkujúcu aj skrze jeho verného pomocníka, toho, ktorý je kniežaťom nebeských zástupov. Na neho upriamuje pozornosť Martin Koleják článkom Svätý archanjel Michal. Naše periodikum je špecifické periodikum. Má svoje eminentné zameranie na kňazov, ako mu to do vienka dal zakladateľ Jozef Buday v roku 1917. Juraj Bernaciak SCJ v májovom a júnovom čísle nám ponúkol článok Dynamika lásky v kňazstve na základe Listov svätého Jána Pavla II. kňazom na Zelené štvrtky 1979 – 2005., ktorým poukazuje na nutnosť obnovy nášho zasvätenia. V septembrovom čísle je tretia záverečná časť tohto nesporne zaujímavého príspevku. DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL – STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ je názov našej ďalšej pravidelnej rubriky. Koncil otvoril priestor pre rozvoj rôznych hnutí a chariziem ako moderných pastoračných aktivít Katolíckej cirkvi. Anton Adam, dlhoročný prispievateľ do Duchovného pastiera, profesor dogmatickej teológie a člen Redakčnej rady Duchovného pastiera ponúka príspevok Charizmy – v kontexte dokumentu Kongregácie pre náuku viery Iuvenescit Ecclesia. Pápež František rozhodne nie je pontifexom na okrasu Cirkvi. Je mužom Cirkvi, ktorý citlivo reaguje na všetko, čo sa týka jej života a celej spoločnosti. Dokazuje to aj príspevok zverejnený TK KBS 2. augusta 2018. Vatikán 2. augusta (RV) Cirkev učí vo svetle evanjelia, že «trest smrti je neprípustný z dôvodu nedotknuteľnosti a dôstojnosti človeka» a angažuje sa s rozhodnosťou za jeho zrušenie na celom svete. To je dôvodom zmeny článku Katechizmu Katolíckej cirkvi, ktorý hovorí o treste smrti.  Svätý Otec František schválil dekrétom novú úpravu paragrafu 2267 v katechizme vydanom v roku 1992. Nový text znie nasledovane: „Dlhý čas sa použitie trestu smrti zo strany zákonitej autority, po riadnom procese, pokladalo za primeranú odpoveď vzhľadom k závažnosti niektorých zločinov a za prijateľný prostriedok, aj keď extrémny, na ochranu spoločného dobra. Dnes je čoraz viac živé povedomie, že dôstojnosť osoby sa nestráca ani po spáchaní ťažkých zločinov. Okrem toho sa tiež rozšírilo nové vnímanie zmyslu trestných sankcií zo strany štátu. Napokon, zaviedli sa účinnejšie systémy väzby, ktoré garantujú náležitú ochranu občanov, ale zároveň neoberajú definitívnym spôsobom odsúdeného o možnosť vykúpiť sa. Preto Cirkev vo svetle evanjelia učí, že «trest smrti je neprípustný, keďže napáda nedotknuteľnosť a dôstojnosť človeka» a s rozhodnosťou sa angažuje za jeho zrušenie na celom svete.“

Pôvodný text paragrafu číslo 2267 v KKC znel: „Za predpokladu, že sa plne zistila totožnosť a zodpovednosť vinníka, tradičné učenie Cirkvi nevylučuje použitie trestu smrti, ak by bol jedinou možnou cestou na účinnú obranu ľudských životov pred nespravodlivým útočníkom. Ak však na obranu a na ochranu bezpečnosti osôb pred útočníkom stačia nekrvavé prostriedky, verejná moc má použiť iba tie, lebo lepšie zodpovedajú konkrétnym podmienkam spoločného dobra a väčšmi sa zhodujú s dôstojnosťou ľudskej osoby. A skutočne, dnes, keď už štát má k dispozícii možnosti účinne potlačiť zločin tak, že zneškodní páchateľa a pritom mu definitívne neodníme možnosť vykúpiť sa, prípady, v ktorých je absolútne nevyhnutné usmrtiť vinníka, „sú už veľmi zriedkavé, ak sa ešte vôbec skutočne vyskytujú“. Text vychádza z príhovoru pápeža Františka účastníkom stretnutia organizovaného Pápežskou radou na podporu novej evanjelizácie, ktoré sa konalo vo Vatikáne 11. októbra 2017. Nové znenie paragrafu schválil Svätý Otec 11. mája 2018 počas audiencie prefekta Kongregácie pre náuku viery, kardinála Luisa Ladariu Ferrera.  Nové oficiálne znenie paragrafu 2267 s podpisom kardinála Luisa Ladariu a dátumom  1. augusta  2018, dňom spomienky sv. Alfonsa Maria de´Liguori. Vo forme Rescriptum „ex Audentia SS. mi“ ho publikoval vatikánsky denník L´Osservatore Romano a stalo sa súčasťou Acta Apostolicae Sedis, čím boli naplnené formálne podmienky promulgovania danej zmeny. Kardinál Ladaria o tejto zmene informoval všetkých biskupov sveta aj osobitným listom, v ktorom vysvetlil, že „nové znenie bodu 2267 Katechizmu Katolíckej cirkvi vyjadruje autentický rozvoj doktríny“ a že „ nie je v protiklade s predošlým učením Magistéria. To sa dá vysvetliť vo svetle prvoradej zodpovednosti verejnej autority chrániť spoločné dobro v sociálnom kontexte, v ktorom trestné opatrenia vnímali rozdielne a diali sa v prostredí, v ktorom bolo náročnejšie garantovať, že zločinec nemôže znova zopakovať svoj trestný čin“ (https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20180802022).

V našom periodiku sa k tomu vrátime v niektorom z nasledujúcich čísel. Rovnako však pápež postupuje aj v novelizácii cirkevného zákonníka Kódex kánonického práva. A pretože naše periodikum sa často venovalo aj právnickým otázkam, ponúkame v tejto súvislosti v rubrike PRÁVO príspevok Jozefa Kuneša, súdneho vikára Banskobystrickej diecézy, Novelizácie kánonov Kódexu kánonického práva z roku 1983. Redaktor časopisu zodpovedný za rubriku HOMÍLIE, Pavol Gavenda oslovuje kňazov prostredníctvom spolubratov v RR DP za jednotlivé diecézy, ktorí potom spolupracujú s inými kňazmi v svojich diecézach a sú ochotní pripraviť homílie – kázne pre časopis. V septembrovom čísle sú tak homílie pomaly končiaceho sa liturgického roka B od Dvadsiatej šiestej nedele v Cezročnom období „B“ až po Dvadsiatu deviatu nedeľu v Cezročnom období „B“ PR manažérka SSV Martina Grochalowa nám rubrike NOVÉ KNIHY – RECENZIE ponúka novinky z nášho vydavateľstva, ktoré mladým na P 18 v Prešove v krátkosti predstavil riaditeľ SSV Ivan Šulík. Verím, že septembrové číslo Duchovného pastiera zaujme čitateľov a obohatí ich nielen po vedomostnej stránke, ale hlavne na duchu a pomôže pri misijnom poslaní každého jedného z nich.

TK KBS informoval Daniel Dian

( TK KBS, dd; ml ) 20180905020   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]