Vatikán 23. júla (RV) V plnom znení prinášame príhovor Svätého Otca Františka pred modlitbou Anjel Pána v 16. cezročnú nedeľu cyklu B, 22. júla 2018.Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnešné evanjelium (porov. Mk 6,30-34) nám rozpráva o tom, ako sa apoštoli po ich prvej misii vracajú naspäť k Ježišovi a referujú mu o „všetkom, čo robili a učili“ (porov. v. 30). Po tejto skúsenosti s misiou, ktorá bola istotne vzrušujúca, ale i náročná, však cítia potrebu si oddýchnuť. A Ježiš, plný porozumenia, sa stará o to, aby im zabezpečil trochu úľavy, keď hovorí: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte“ (v. 31). Tentokrát sa však Ježišov úmysel nemôže uskutočniť, lebo zástup ľudí vytušil odľahlé miesto, kam mal Ježiš namierené ísť loďkou spolu s učeníkmi, a prišiel tam ešte pred ich príchodom.
To isté sa môže stať i dnes. Častokrát nedokážeme uskutočniť naše plány, pretože sa objaví nejaká nepredvídaná naliehavá okolnosť, ktorá skríži naše plány a vyžiada si, aby sme pružne a ochotne zareagovali na potreby druhých.
V takýchto situáciách sme povinní napodobňovať Ježišovo konanie: „Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam“ (v. 34). V tejto krátkej vete nám evanjelista Marek podáva momentku mimoriadnej intenzity, akoby odfotografoval oči Božského Učiteľa a jeho učenie.
V tejto snímke pozorujeme tri slovesá: vidieť, zľutovať sa, učiť. Môžeme ich nazvať aj slovesami Pastiera. Ježišov pohľad nie je akýsi neutrálny, či ešte horšie, studený a ľahostajný, lebo Ježiš sa vždy pozerá očami srdca. Jeho srdce je tak nežné a plné spolucítenia, že dokáže zachytiť aj tie najskrytejšie potreby ľudí.
Naviac, jeho súcit neznamená jednoducho len akúsi emotívnu reakciu v situáciách, keď ľud zažíva nepohodu, ale znamená oveľa viac: je to Boží postoj a sklon k človeku a k jeho osudu. Ježiš sa zjavuje ako realizácia postoja Božej starostlivosti a starosti o svoj ľud.
Keďže Ježiša dojal pohľad na všetok ten ľud, ktorý potreboval vedenie a pomoc, čakali by sme, že sa podujme vykonať nejaký zázrak. On však namiesto toho začína ľud učiť mnohým veciam. Prvým chlebom, ktorý Mesiáš ponúka vyhladovanému a stratenému zástupu je teda chlieb Slova.
My všetci potrebujeme slovo pravdy, ktoré nás bude viesť a bude nám osvecovať cestu. Bez pravdy, ktorou je sám Ježiš Kristus, nie je možné nájsť v živote správny smer. Keď sa vzdialime od Ježiša a od jeho lásky, strácame sa a naša existencia sa mení na sklamanie a nespokojnosť.
S Ježišom po boku ale možno s istotou napredovať, možno prekonávať prekážky, možno pokročiť v láske k Bohu a k blížnemu. Ježiš sa daroval pre ostatných a tak sa stal vzorom lásky a služby pre každého jedného z nás.
Nech nám Svätá Panna Mária pomáha, aby sme dokázali vziať na seba problémy, trápenia a ťažkosti našich blížnych tým, že zaujmeme postoj vzájomného zdieľania a služby.
(Preklad: Slovenská redakcia VR – Vatican News)
