Zuberec 16. júla (TK KBS) Predkovia sa stretávali a ďakovali Stvoriteľovi za dar prekrásnej prírody už v minulosti. Po svätej omši spievali a bavili sa až do večera. V tej dobe ešte pásli dobytok vysoko v horách, mnohí tam prebývali celé týždne a domov sa vracali až v jeseni. Atraktívne horstvo dáva obyvateľom podroháčskych obcí zdroje pre živobytie aj dnes, avšak v inej podobe – maštale vymenili za penzióny na rekreáciu.K 80. výročiu Sviatku hôr sa tento rok pridali v Zuberci ďalšie tri. Je 430 rokov od prvej písomnej zmienky o dedine, 135 rokov organizovanej turistiky v Roháčoch a 20 rokov od vzniku samostatnej zuberskej farnosti. „Naši predkovia prišli do týchto miest nie za turistikou či úmyslom podmaniť si tento kúsok zeme,“ povedal starosta Vladimír Šiška. „Hradné panstvo ich tu poslalo, aby pôsobili ako lovci zveri a zásobovali ho divinou. Tiež klčovali lesy a výťažok z nich slúžil na budovanie príbytkov.“
Históriu obce priblížila výstava fotografií v kultúrnom dome. Pri začatí programu k prezentácii knihy Svetlo a tiene Roháčov sa Zuberčania od panelov ledva odobrali. Spomienok zaznievalo neúrekom: „Takto sme vozili na voze seno. Obdivovali sme, ako tie húsatá vedeli ísť za svojou materou a vedeli sa vylúčiť do svojho dvora. Toto je môj otec a toto starý otec. Poznávame si rodičov i starých rodičov. Takáto povodeň môže zasa prísť.“
Na tohtoročný Sviatok hôr nadväzovala prezentácia novej knihy o 135 rokoch turistiky, športu i záchranárskej činnosti v Roháčoch. Milan Mikláš, autor monografie Svetlo a tiene Roháčov, nie je rodák zo Zuberca, ale žije tam už viac ako polstoročie. Hory mu učarovali. Za tú dobu prešla podhorská dedina obrovskými zmenami a tie bolo treba podľa neho zapísať, lebo ľudia zabúdajú.
K názvu knihy autor vysvetlil, že svetlom sú ľudia, bez ktorých by Roháče neboli takými, aké ich dnes pozná celý svet. „Sú krásne, ale vedia ukázať aj svoju tienistú stránku, mnohí sa z nich domov nevrátili.“
Kniha je zároveň darom obce pre všetky zuberské domácnosti.
Za prvý impulz organizovanej turistiky v Roháčoch sa považuje vybudovanie dreveného zrubu pod Ostrým Roháčom pri Čiernej mláke – dnes Ťatliakovom jazierku. V roku 1883 ho dal postaviť lesník Oravského komposesorátu Alexius Demian. V zrube bolo 20 prázdnych priční na spanie. Bol to pôvodne poľovnícky domček, v ktorom čoraz viac nachádzali útulok aj turisti, spočiatku najmä Poliaci, neskôr aj Nemci.
Jedným z ďalších svetiel Roháčov je Jozef Maťašák zo Sedliackej Dubovej (1884 – 1926). Výrazne sa zaslúžil o budovanie a značkovanie turistických chodníkov v Roháčoch. Jeho výrok „Čo Láska utvorila, dobrá vôľa nech zachová,“ je dodnes najznámejšie vyjadrenie vzťahu k horám, ktoré víta návštevníkov Roháčov dodnes (Zdroj: myorava.sme.sk)
