Bari 7. júla (RV) Ekumenickú modlitbu za pokoj pre Blízky východ 7. júla 2018 v Bari za účasti patriarchov a delegácií kresťanských cirkví Východu začal pápež František zapálením „jednoplamennej lampy“ pri hrobe sv. Mikuláša ako symbolu jednoty.Dejiskom spoločnej modlitby za pokoj bola pobrežná promenáda na nábreží Jadranského mora, pri ktorej Svätý Otec predniesol úvodný príhovor. Vyjadril v ňom podporu všetkým trpiacim na Blízkom východe a vyprosoval od Boha dar pokoja.
„Ľahostajnosť zabíja, a my chceme byť tým hlasom, ktorý zabraňuje vražde z ľahostajnosti. Chceme byť hlasom tých, ktorí ho nemajú; tých, čo môžu iba prehĺtať slzy, lebo Blízky východ dnes plače, dnes trpí a mlčí, zatiaľ čo iní po ňom šliapu v zháňaní sa po moci a bohatstve. Kvôli maličkým, obyčajným, zraneným, kvôli tým, na ktorých strane stojí Boh, volajme: Nech zavládne pokoj!“
Aj týmito slovami sa prihovoril pápež František na úvod modlitbového stretnutia s biblickými čítaniami a spevmi vo viacerých jazykoch, pri ktorom reprezentanti cirkví prednášali modlitby a položili sviece na znak duchovnej jednoty. Ich plameň akoby symbolicky len s ťažkosťami odolával vetru.
V ekumenickej modlitbe sa na pozvanie Svätého Otca Františka spojili zástupcovia dvoch desiatok kresťanských cirkví. Boli medzi nimi početní predstavitelia pravoslávia: ekumenický patriarcha Bartolomej I. z Konštantínopolu, grécko-pravoslávny patriarcha Alexandrie Theodoros II., sýrsko-pravoslávny patriarcha Antiochie Ignatius Aphrem II., koptský pápež a patriarcha Alexandrie Tawadros II., arménsky katolikos Cilície Aram I., asýrsky katolikos Mar Gewargis II., zástupcovia pravoslávnych cirkví z Jeruzalema a Cypru a delegát Ruskej pravoslávnej cirkvi metropolita Hilarion.
Do Bari prišlo šesť čelných predstaviteľov východných katolíckych cirkví z Blízkeho východu:
chaldejský patriarcha Babylonie kard. Louis Raphael I. Sako, maronitský patriarcha Antiochie kardinál Béchara Boutros Rai, koptský patriarcha Alexandrie Ibrahim, sýrsky patriarcha Antiochie Ignace Youssif III., arménsky katolikos-patriarcha Cilície Krikor Bedros XX., zástupca grécko-melchitského patriarchu metropolita Aleppa Jean-Clément Jeanbart.
Protestanské cirkvi zastupovali biskup Evanjelickej luteránskej cirkvi v Jordánsku a Svätej zemi Sani Ibrahim Azar a tiež reprezentantka ekumenickej Rady cirkví Blízkeho východu Souraya Bechealany vo funkcii generálneho sekretára.
Na stretnutí v Bari sa zúčastnil aj Mons. Pierbattista Pizzaballa, apoštolský administrátor sede vacante Jeruzalemského latinského patriarchátu, ktorý bol zároveň aj moderátorom stretnutia, ktoré nasledovalo po ekumenickej modlitbe, keď sa všetci účastníci presunuli naspäť do Baziliky sv. Mikuláša. Dialóg vo forme reflexie a vzájomného počúvania sa konal za zatvorenými dverami.
Po východe z baziliky Svätý Otec predniesol záverečný príhovor. Účastníci ekumenického stretnutia potom vypustili k nebu biele holubice, ktoré prijali symbolicky z rúk detí.
Príhovor Svätého Otca pri ekumenickej modlitbe na nábreží
Drahí bratia,
ako pútnici sme prišli do Bari, okna doširoka otvoreného smerom k Blízkemu východu, prinášajúc si v srdciach naše cirkvi, národy a mnoho osôb, ktoré zažívajú situácie veľkého utrpenia. Im chceme povedať: „Sme vám nablízku.“ Drahí bratia, zo srdca vám ďakujem, že ste sem prišli tak veľkodušne a promptne. Tiež som veľmi vďačný všetkým vám, ktorí ste nás ako hostí prichýlili tu v tomto meste, meste stretávania, meste pohostinnosti.
Na našej spoločnej ceste nás podporuje Svätá Božia Matka, ktorá sa tu uctieva ako Hodigitria (z gréčtiny) - tá, čo ukazuje cestu. Tu spočívajú relikvie sv. Mikuláša, biskupa z Východu, ktorého úcta presahuje moria a prekračuje hranice medzi cirkvami. Nech sa tento Svätý divotvorca prihovára za uzdravenie zranení, ktoré si mnohí nosia v sebe. Svojím pohľadom tu môžeme vnímať horizont a more a cítime, že nás to núti prežiť tento deň s mysľou i srdcom upriamenými na Blízky východ, križovatku kultúr a kolísku veľkých monoteistických náboženstiev.
Tam nás prišiel navštíviť Pán, „Slnko vychádzajúce z výsosti“ (Lk 1,78).
Odtiaľ sa do celého sveta rozšírilo svetlo viery. Tam vytryskli svieže pramene spirituality a mníšskeho spôsobu života. Tam sa uchovávajú unikátne starodávne ríty i drahocenné bohatstvo posvätného umenia a teológie; tam prebýva dedičstvo veľkých Otcov viery. Táto tradícia je poklad, ktorý si nám treba strážiť všetkými silami, lebo na Blízkom východe majú svoje korene naše vlastné duše.
Avšak tento prekrásny región pokryl, zvlášť v posledných rokoch, hustý závoj chmár: vojna, násilie a pustošenie, okupácie a formy fundamentalizmu, nútené migrácie a opúšťanie domovov, a to všetko za mlčania toľkých a za spoluviny mnohých. Blízky východ sa stal krajom ľudí, ktorí opúšťajú svoju vlasť. Je tu riziko, že prítomnosť našich bratov a sestier vo viere zanikne, čím sa zohyzdí samotná tvár tohto regiónu, pretože Blízky východ bez kresťanov by už viac nebol Blízkym východom.
Dnešný deň začína modlitbou, aby Božie svetlo rozptýlilo temnotu sveta. Už sme zažali, pred sv. Mikulášom, „jednoplamennú lampu“, symbol jednotnej Cirkvi. Spoločne si dnes želáme zažať plameň nádeje. Lampy, ktoré tu umiestnime, nech sú znakom svetla, ktoré ešte stále svieti v noci. Kresťania sú totižto svetlom sveta (porov. Mt 5,14) nielen vtedy, keď všetko naokolo je plné žiary, ale aj vtedy, keď sa v tmavých momentoch dejín nepoddávajú temnote, ktorá všetko zahaľuje a udržiavajú horiaci knôtik nádeje olejom modlitby a lásky. Lebo, keď vzpíname ruky k nebu v modlitbe a keď berieme brata za ruku bez toho, aby sme hľadali vlastný záujem, horí a jagá sa oheň Ducha Svätého, Ducha jednoty, Ducha pokoja.
Modlime sa spolu, aby sme si vyprosili od Pána nebies mier, ktorý sa mocným na tejto zemi ešte nepodarilo dosiahnuť. Od toku Nílu až po údolie Jordánu a ďalej, cez rieku Orontes až k Tigrisu a Eufratu, nech sa ozýva volanie žalmu: „Pokoj s tebou!“ (121,8). Kvôli bratom, ktorí trpia, a priateľom z každého ľudu a vierovyznania, opakujme: Pokoj s tebou! Spolu so žalmistom prosme zvlášť o pokoj pre Jeruzalem, mesto sväté a Bohom milované, no zranené ľuďmi, nad ktorým ešte stále Pán plače: Kiež je pokoj s tebou!
Kiež zavládne pokoj: to je výkrik toľkých Ábelov dneška, ktorý vystupuje k Božiemu trónu. Kvôli nim si už viac nemôžeme dovoliť povedať, na Blízkom východe ani nikde inde na svete: „Či som ja strážcom svojho brata?“ (Gn 4,9). Ľahostajnosť zabíja, a my chceme byť tým hlasom, ktorý zabraňuje vražde z ľahostajnosti. Chceme byť hlasom tých, ktorí ho nemajú; tých, čo môžu iba prehĺtať slzy, lebo Blízky východ dnes plače, dnes trpí a mlčí, zatiaľ čo iní po ňom šliapu v zháňaní sa po moci a bohatstve. Kvôli maličkým, obyčajným, zraneným, kvôli tým, na ktorých strane stojí Boh, volajme: Nech zavládne pokoj! Nech „Boh všetkej útechy“ (2 Kor 1,3), ktorý uzdravuje zlomené srdcia a obväzuje rany (porov. Ž 146,3), vypočuje dnes našu modlitbu.
(Preklad: Slovenská redakcia VR)
