Po čítaní z Evanjelia podľa Marka (Mk 10, 32-45) Svätý Otec predniesol príhovor, v ktorom poukázal na Ježišov príklad toho, v čom spočíva pravá autorita v Cirkvi: „Kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom“ (Mk 10,43). Pripomenul, že „obrátenie, premena srdca a reforma Cirkvi majú a vždy budú mať misionársky charakter, pretože predpokladajú zanechať sledovanie a bránenie si vlastných záujmov, aby sa sledovali a obhajovali záujmy Otca.“

Ako sa nezmeniť na dokonalý nárazník

Výsledkom tejto zameranosti pre druhých bude to, „že v hodine pravdy, zvlášť v ťažkých chvíľach našich bratov, budeme ochotní a pripravení sprevádzať a prijať všetkých, každého jedného, a nezmeníme sa na dokonalé nárazníky, či už pre obmedzenosť pohľadov, alebo ešte horšie, preto, lebo začneme diskutovať a rozmýšľať, kto je medzi nami dôležitejší,“ dodal Svätý Otec.

V závere citoval z duchovného testamentu sv. Jána XXIII. o jeho vernosti evanjeliovej chudobe:

„Ďakujem Bohu za túto milosť chudoby, ku ktorej som sa zaviazal sľubom v mojej mladosti, chudoby ducha, ako Kňaz podľa Najsvätejšieho Srdca, i reálnej chudoby; a to ma držalo, aby som nikdy nič nepýtal, ani posty, ani peniaze, ani výhody, nikdy, ani pre mňa, ani pre mojich príbuzných alebo priateľov» (29. júna 1954).“

- -

Prinášame plné znenie príhovoru pápeža Františka pri slávení riadneho verejného konzistória kardinálskeho zboru dnes, 28. júna 2018, pri ktorom bolo kreovaných 14 nových kardinálov.

«Boli na ceste a vystupovali do Jeruzalema. Ježiš išiel pred nimi» (Mk 10,32).

Úvod tejto Markovej paradigmatickej state nám pomáha neustále vidieť, ako sa Pán ujíma svojho ľudu pedagogickým prístupom, ktorý nemá páru. Na ceste smerom k Jeruzalemu Ježiš neváha ísť pred svojimi učeníkmi (predchádzať ich – primerear).

Jeruzalem predstavuje okamihy veľkého odhodlania a rozhodnutí. Všetci vieme, že v živote dôležité a rozhodujúce momenty dávajú prehovoriť srdcu a ukazujú úmysly i napätia, ktoré v ňom sídlia. Tieto životné križovatky nás oslovujú a dávajú vynoriť sa otázkam a túžbam, ktoré nie sú v ľudskom srdci vždy transparentné.

To je to, čo s veľkou jednoduchosťou a realizmom odhaľuje úryvok evanjelia, ktorý sme si práve vypočuli. Tvárou v tvár tretiemu a najtvrdšiemu ohláseniu utrpenia sa evanjelista nebojí odhaliť určité tajomstvá srdca učeníkov. Túžba po prvých miestach, žiarlivosť, závisť, intrigy, prispôsobovania a dohody, logika, ktorá nielen podrýva a nahlodáva vzťahy z vnútra, ale zároveň ich uzatvára a zamotáva do zbytočných a jalových diskusií.

Ježiš sa však nezastavuje pri tomto, ale ide vpred, predchádza (primerea) ich a dôrazne im hovorí: «Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom» (Mk 10,43). S týmto postojom sa Pán pokúša nanovo skoncentrovať pohľad a srdce svojich učeníkov, nedovoliac aby si neplodné a sebavzťažné diskusie našli priestor vo vnútri komunity. Čo osoží získať celý svet, ak je človek nahlodaný vo vnútri? Čo osoží získať celý svet, ak sa život zamotáva do dusivých intríg, ktoré zatvrdzujú a robia neplodným srdce i poslanie? V tejto situácii, ako niekto poznamenal, by sa dali vopred vytušiť palácové intrigy, a to aj v cirkevných kúriách.

«Medzi vami to tak nebude», to je Pánova odpoveď, ktorá je v prvom rade pozvaním a stávkou na záchranu toho najlepšieho, čo je v učeníkoch, aby sa tak nenechali zničiť a uväzniť svetskou logikou, ktorá odvádza pohľad od toho čo je dôležité. «Medzi vami to tak nebude» - to je hlas Pána, ktorý chráni komunitu pred tým, aby sa pozerala príliš na seba, namiesto toho, aby obrátila pohľad, zdroje, očakávania a srdce na to, na čom záleží: na poslanie.

A tak nás Ježiš učí, že obrátenie, premena srdca a reforma Cirkvi majú a vždy budú mať misionársky charakter, pretože predpokladajú zanechať sledovanie a bránenie si vlastných záujmov, aby sa sledovali a obhajovali záujmy Otca. Obrátenie z našich hriechov, z nášho egoizmu nie je a nikdy nebude cieľom samým osebe, ale cieľom je v prvom rade rast vo vernosti a ochote, aby sme sa stotožnili s poslaním. A to tak, že v hodine pravdy, zvlášť v ťažkých chvíľach našich bratov, budeme ochotní a pripravení sprevádzať a prijať všetkých, každého jedného, a nezmeníme sa na dokonalé nárazníky, či už pre obmedzenosť pohľadov, alebo ešte horšie, preto, lebo začneme diskutovať a rozmýšľať, kto je medzi nami dôležitejší.

Keď zabudneme na poslanie, keď stratíme zo zreteľa konkrétnu tvár našich bratov, náš život sa uzavrie v hľadaní vlastných záujmov a vlastných istôt. A tak začína rásť roztrpčenie, smútok a nechuť. Kúsok po kúsku je menej miesta pre iných, pre cirkevnú komunitu, pre chudobných, pre načúvanie Pánovmu hlasu. Tak sa stráca radosť a srdce skončí vyprahnutím (porov. Evangelii gaudium, 2).

«Medzi vami to tak nebude – hovorí nám Pán - [...] A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých.» (Mk 10,43.44). To je to blahoslavenstvo a ten „magnifikat“, ktoré sme pozvaní každý deň zaintonovať. Je to pozvanie, ktoré nám robí Pán, aby sme nezabudli, že autorita Cirkvi rastie s touto schopnosťou podporovať dôstojnosť druhého, pomazať druhého olejom, aby sa mu uzdravili rany a jeho mnohokrát poranená nádej. Znamená to uvedomovať si, že sme tu, pretože sme poslaní «hlásať evanjelium chudobným, oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok» (porov. Lk 4, 18-19).

Drahí bratia kardináli a novopečení kardináli! Zatiaľ čo sme na ceste k Jeruzalemu, Pán kráča pred nami, aby nám ešte raz pripomenul, že jediná dôveryhodná autorita je tá, ktorá sa rodí zo sklonenia sa k nohám druhých, aby sme slúžili Kristovi. Autorita pochádzajúca z toho, že nezabúdame, že Ježiš predtým ako sklonil hlavu na kríži nemal strach skloniť sa pred učeníkmi a umyť im nohy.

To je najväčšia česť, ktorú môžeme dostať, najvyššie ocenenie, aké nám môže byť udelené: slúžiť Kristovi vo vernom Božom ľude, v hladnom, v zabudnutom, vo väzňovi, v chorom, v drogovo závislom, v opustenom, v konkrétnych ľuďoch s ich príbehmi a nádejami, s ich očakávaniami a sklamaniami, s ich utrpeniami a ranami. Len takto autorita pastiera bude mať chuť Evanjelia a nebude «ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal» (1 Kor 13,1). Nikto z nás sa nesmie cítiť „nadradený“ inému. Nikto z nás nesmie pozerať na iných zhora nadol. Takto smieme pozrieť na človeka jedine vtedy, keď mu pomáhame vstať.

Chcel by som si spolu s vami pripomenúť jednu časť duchovného testamentu sv. Jána XXIII., ktorý už v pokročilom veku mohol povedať: «Narodený ako chudobný, ale čestným a pokorným rodičom, som osobitne rád, že môžem zomrieť chudobný, keď som rozdelil podľa rôznych potrieb a okolností môj jednoduchý a skromný život v službe chudobným a svätej Cirkvi, ktorá ma živila tým, čo mi prešlo cez ruky – napokon v dosť obmedzenej miere – počas rokov môjho kňazstva a biskupstva. Zdanie pohodlia, zahaľujúceho neraz ukryté tŕne bolestivej chudoby, mi bránili dávať vždy tak štedro, ako by som chcel. Ďakujem Bohu za túto milosť chudoby, ku ktorej som sa zaviazal sľubom v mojej mladosti, chudoby ducha, ako Kňaz podľa Najsvätejšieho Srdca, i reálnej chudoby; a to ma držalo, aby som nikdy nič nepýtal, ani posty, ani peniaze, ani výhody, nikdy, ani pre mňa, ani pre mojich príbuzných alebo priateľov» (29. júna 1954).

Preložila: Slovenská redakcia VR

- -

Po vyznaní viery a zložení prísahy si noví kardináli z rúk Svätého Otca prevzali sýtočervený biret a kardinálsky prsteň spolu s pridelením titulárneho chrámu resp. diakonie.

Svätý Otec ako zvyčajne každému vyjadril bratským gestom znaku pokoja formou tzv. „amplexu“.

Noví kardináli z 11 krajín vyjadrujú všeobecnosť Cirkvi

1. kard. Louis Raphaël I. Sako – chaldejský patriarcha Babylonie z Iraku;

2. kard. Luis Ladaria Ferrer SJ – prefekt Kongregácie pre náuku viery, zo Španielska;

3. kard. Angelo De Donatis – generálny vikár Rímskej diecézy, Talian;

4. kard. Giovanni Angelo Becciu – Talian, doterajší substitút pre všeobecné záležitosti Štátneho sekretariátu a osobitný delegát pri Zvrchovanom ráde Maltézskych rytierov, už zakrátko prevezme funkciu prefekta Kongregácie pre kauzy svätých;

5. kard. Konrad Krajewski – Poliak, ako apoštolský almužník má na starosti charitatívnu službu pápeža;

6. kard. Joseph Coutts – arcibiskup pakistanského Karáčí;

7. kard. António dos Santos Marto – biskup diecézy Leiria-Fátima v Portugalsku;

8. kard. Pedro Barreto Jimeno SJ – arcibiskup Huancayo v Peru;

9. kard. Desiré Tsarahazana – arcibiskup so sídlom Toamasina na Madagaskare;

10. kard. Giuseppe Petrocchi – arcibiskup talianskej L´Aquily;

11. kard. Thomas Aquinas Manyo Maeda – arcibiskup Osaky v Japonsku;

Troma novými kardinálmi, ktorí už sú za hranicou voličského veku sú:

12. kard. Sergio Obeso Rivera – emeritný arcibiskup Xalapa v Mexiku;

13. kard. Toribio Ticona Porco – emeritný biskup z Corocoro v Bolívii;

14. kard. Aquilino Bocos Merino CMF – titulárny arcibiskup Urusi, člen rehole klaretínov, Španiel.

Ako povedal pápež František už 20. mája, keď ohlásil zvolanie konzistória, pôvod nových kardinálov „vyjadruje všeobecnosť Cirkvi, ktorá aj naďalej ohlasuje milosrdnú lásku Boha všetkým ľuďom zeme“. „Začlenenie nových kardinálov do Rímskej diecézy okrem toho vyjadruje neoddeliteľné puto medzi Petrovým sídlom a partikulárnymi cirkvami rozšírenými vo svete“.

Návšteva u emeritného pápeža Benedikta XVI.

Po skončení slávnosti Svätý Otec a štrnásti noví kardináli navštívili emeritného pápeža Benedikta XVI. V jeho rezidencii v kláštore Mater Ecclesiae sa im v kaplnke krátko prihovoril a spolu sa pomodlili Zdravas Mária. Po prijatí požehnania od Benedikta XVI. sa kardináli presunuli do priestorov Auly Pavla VI., kde každého z nich čakalo stretnutie s okruhom príbuzných, priateľov a známych.

Na slávnosť sv. Petra a Pavla 29. júna budú noví kardináli koncelebrovať so Svätými Otcom spolu s novými arcibiskupmi-metropolitmi, ktorí si na znak svojej hodnosti prevezmú páliá. Slávnostná svätá omša je na programe o 9.30 na Námestí sv. Petra.

Reakcie niektorých z nových kardinálov na menovanie

Chaldejský patriarcha Bagdadu kard. Louis Raphaël Sako prezradil, že menovanie bolo preňho prekvapením a správu o ňom dostal až z médií. Pápež týmto gestom vyjadril, že je nablízku irackým kresťanom, že na nich nezabúda. „Kresťania v Iraku veľmi trpeli, mnohé cirkvi utrpeli útoky,“ pripomenul patriarcha Sako. Po prijatí kardinálskeho titulu sa uňho nezmení to, že je nablízku ľuďom.

„Zostávam otcom a pastierom,“ tvrdí iracký kardinál a dodáva:  „Sme služobníkmi, tak ako to od nás žiada pápež. Dnes duch sveta vstúpil aj do Cirkvi, musíme znovunadobudnúť ducha Božieho. Menovanie je povzbudením.“

Kardinál Luis Ladaria Ferrer SJ zastáva významnú funkciu prefekta Kongregácie pre náuku viery. Je známy svojím tvrdením, že vieroučná kongregácia má slúžiť jednoduchým veriacim. Španielsky jezuita vysvetľuje:

„Povedal som to už mnohokrát. Nie je to moja myšlienka, ale prebral som ju od pápeža Benedikta XVI., keď bol ešte prefektom Kongregácie pre náuku viery. Hovorieval, že máme povinnosť brániť a ochraňovať vieru tých ľudí, ktorí nemohli mať veľkú teologickú formáciu, ktorí neštudovali na teologickej fakulte. Vieru týchto osôb je treba chrániť, aby sme sa vyhli tomu, že by kvôli istým ideám bola poškodená. Takže ide tu o toto. Šíriť vieru znamená chrániť ju. Toto je náš program, nič iné. Je to to, čo Svätá stolica, Svätý Otec a pápeži naznačili. Snažíme sa robiť to, čo nám povedali.“

Kardinál Giovanni Angelo Becciu je už sedem rokov substitútom Štátneho sekretariátu. Od septembra preberie úrad prefekta Kongregácie pre kauzy svätých. Ako sám hovorí, menovanie za kardinála bolo preňho „polovičným prekvapením“:

„Či som očakával, že sa stanem kardinálom? Je tradíciou, že substitúti končia ako kardináli, avšak s pápežom Františkom boli tieto mechanizmy na pochybách. Sedem rokov som žil v pokoji, bez toho, aby som sa nechal uniesť touto mukou. Pápež mi to však naznačil v týždni, v ktorom vydal oznámenie o konzistóriu. Povedal mi: „vidím Vás takmer každý deň, nemôžete sa to dozvedieť z televízie“. Takto mi to oznámil spolu s povinnosťou o mlčanlivosti. Takže to bolo polovičné prekvapenie“.

V súvislosti so svojou novou misiou na čele kongregácie pre svätorečenia Mons. Becciu povedal:

„Prečo existuje Cirkev? Nie pre vytváranie systému moci či budovanie nových kostolov, ale pre to, aby dala ľudstvu zakúsiť Boha, aby mu komunikovala, že on existuje a to znamená mať s ním skúsenosť, ktorá ťa premení. Je to jedno pekné putovanie, na konci ktorého sa môžeš ocitnúť ako svätý. Krása a dôležitosť, ktorú pokrýva toto dikastérium pozostáva v tomto, objavovať ľudí, ktorí žili Evanjelium koherentne a odvážne. Je to zaujímavá perspektíva.“

( TK KBS, RV jb, zk, ab; ml ) 20180628038   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]