Vatikán 19. júna (RV) Ak niekto chce zničiť inštitúcie alebo ľudí, začne ich očierňovať. Využíva sa na to mediálna sila škandálu. Pri svätej omši v Dome sv. Marty v pondelok 18. júna pápež František vyzval mať sa na pozore pred „očierňovacou komunikáciou“.Jeho zamyslenie vychádza z príbehu o Nabotovi, opísaného v čítaní z Knihy kráľov (1 Kr 21,1-16). Kráľ Achab túži po Nabotovej vinici a ponúkne mu peniaze. Tá pôda je však časťou dedičstva jeho otcov, a preto odmietne. Rozmarný Achab sa vtedy správa, „ako keď dieťa nedostane to čo chce: plače“.
Mučeníci očierňovania v minulosti i dnes
Na radu krutej manželky Jezabel dá kráľ obviniť Nabota z rúhania a zabiť ho a takto sa zmocní jeho vinice. Nabot – poznamenal pápež – je teda „mučeníkom vernosti dedičstvu“, ktoré dostal od svojich otcov, dedičstvu, ktoré je viac ako vinica, „dedičstvu srdca“.
Príbeh Nabota je modelovým pre príbehy Ježiša, sv. Štefana a všetkých mučeníkov, ktorí boli odsúdení použitím scenára ohovárania, skonštatoval Svätý Otec. Pripomenul, že je to typický spôsob, akým postupujú „mnohí predstavitelia štátu alebo vlády“.
Začne sa klamstvom a „potom, keď je ohováraním zničený ako človek, tak aj situácia“, sa súdi a vynáša sa rozsudok.
„Aj dnes, v mnohých krajinách, sa používa tento spôsob, zničiť slobodnú komunikáciu,“ upozornil pápež František a pokračoval:
„Napríklad, predstavme si: je tu určitý zákon o médiách, o komunikácii. Tento zákon sa zruší, a celý komunikačný aparát sa dá jednej firme, jednej spoločnosti, ktorá očierňuje, hovorí klamstvá, oslabuje demokratický život. Potom prídu sudcovia súdiť tieto oslabené inštitúcie, tieto zničené osoby, odsúdia ich, a takto naberá krok diktatúra. Diktatúry všetky začínali takto, so sfalšovaním komunikácie, aby sa dostali komunikačné prostriedky do rúk jednej osoby bez škrupúľ, do rúk vlády bez škrupúľ.“
Mediálna stratégia využíva zvodnosť škandálov
„Aj v bežnom živote je to tak“, podčiarkol pápež František ak sa chce zničiť človek, „začne sa komunikáciou, ohovárať, očierňovať, rozprávať škandály“:
„A šírenie škandálov je niečo, čo má ohromnú zvodnú moc, je to jedno veľké zvádzanie. Zvádza sa prostredníctvom škandálov. Dobré správy nemajú zvodnosť: «Áno, akú peknú vec vykonal!» A ide sa ďalej... Ale škandál: «Tak si to videl! A videl si aj tohto!
A videl si toho ďalšieho, čo urobil? Takáto je situácia... Ale takto to ďalej ísť nemôže!» A takto tá komunikácia narastá, a dotyčná osoba, inštitúcia či krajina skončí ako ruina. Nakoniec sa nesúdia osoby. Súdia sa ruiny osôb či inštitúcií, pretože sa nemôžu brániť.“
„Zvodná moc škandálu v komunikácii privádza priamo do kúta“, čiže „zlikviduje“, ako sa to stalo Nabotovi, ktorý „chcel byť len verný dedičstvu svojich predkov“ a nechcel ho predať. Príkladný v tomto zmysle je aj príbeh sv. Štefana, ktorý predniesol dlhú obrannú reč, ale jeho žalobcovia ho radšej ukameňovali, než by mali počúvať pravdu.
Metóda diktatúr: Najprv zruinovať, potom odsúdiť
„Toto je dráma ľudskej baživosti“ poznamenal pápež a pripomenul, že zlomyseľnou komunikáciou bolo zničených množstvo ľudí:
„Mnohí ľudia, mnohé krajiny boli zničené zlovoľnými a lživými diktatúrami. Pomyslime napríklad na diktatúry minulého storočia. Spomeňme si napríklad na prenasledovanie Židov. Očierňovacia komunikácia proti Židom: a končili v Osvienčime, pretože si nezasluhovali žiť. Je to hrôza, ale hrôza, ktorá sa deje dnes: v malých spoločnostiach, u jednotlivcov a v mnohých krajinách. Prvý krok je zmocniť sa komunikácie, a potom deštrukcia, odsúdenie a smrť.“
Práve o „deštruktívnej schopnosti zlomyseľnej komunikácie“ hovorí apoštol Jakub, pripomenul na záver pápež František a odporúčal znovu si prečítať biblický príbeh o Nabotovi z 21. kapitoly Prvej knihy kráľov a myslieť na „mnohých zničených ľudí, na mnohé zničené krajiny, na mnohé diktatúry v „bielych rukavičkách“, ktoré zničili krajiny.
