Vatikán 7. júna (RV) „Nikto neprijíma birmovanie len pre seba samého, ale pre to, aby spolupracoval na duchovnom raste ostatných“ – túto myšlienku z katechézy o sviatosti birmovania zdôraznil pápež František pri stredajšej generálnej audiencii na Námestí sv. Petra. Úvodom ku katechéze bol úryvok z Evanjelia podľa Jána (20, 19.22): «Večer v prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ . Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého“».Božie dary treba zdieľať s druhými
Dar Ducha Svätého, ktorý prijímame pri birmovke, nie je len pre nás – „Božie milosti prijímame pre to, aby sme ich darovali iným“, pripomenul Svätý Otec: „Tento dar, Duch Svätý, vstupuje do nás a prináša ovocie, aby sme ho potom my mohli dať druhým. Vždy prijímame pre to, aby sme darovali – nikdy neprijímame pre to, aby sme si veci držali vo vnútri, akoby bola duša nejakým skladiskom. (...) Božie milosti prijímame pre to, aby sme ich darovali iným. Toto je život kresťana. Je teda vlastné Duchu Svätému, že nás decentralizuje od nášho „ja“, aby sme sa otvorili pre to „my“ ako komunita. Prijať pre to, aby sme mohli darovať. My nie sme v centre – sme nástrojom tohto daru pre iných.“
Pápež František zároveň vysvetlil, že birmovanie „posilňuje zjednotenie pokrstených ako údov mystického tela Cirkvi“. Cirkev tvoria všetci pokrstení ľudia a všetci máme „zodpovednosť vzájomne sa posväcovať, starať sa o druhých“, uviedol Petrov nástupca. Obrad birmovania uzatvára znak pokoja. Prijatý pokoj však častokrát ničíme ohováraním, povedal pápež František: „Nech nám všetkým Duch Svätý daruje apoštolskú odvahu komunikovať Evanjelium skutkami i slovami tým, ktorých stretávame na našej ceste. A to prostredníctvom skutkov i slov, avšak dobrých slov – takých, ktoré budujú a nie slov ohovárania, ktoré ničia. Prosím vás, keď vychádzate z kostola, myslite na to, že pokoj, ktorý ste prijali je na to, aby ste ho darovali ostatným – a nie preto, aby ste ho zničili ohováraním.“
- -
Plné znenie katechézy pápeža Františka pri generálnej audiencii 6. júna 2018
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Pokračujúc v uvažovaní nad sviatosťou birmovania, budeme dnes premýšľať o účinkoch, ktorým dar Ducha Svätého dáva dozrievať u birmovancov, vedúc ich k tomu, aby sa stali darom pre druhých. Duch Svätý je darom. Pamätajme na to, že keď nám biskup udeľuje pomazanie olejom, hovorí: «Prijmi znak daru Ducha Svätého». Tento dar, Duch Svätý, vstupuje do nás a prináša ovocie, aby sme ho potom my mohli dať druhým. Prijímame vždy pre to, aby sme darovali – nikdy neprijímame, aby sme si veci držali vo vnútri, akoby bola duša nejakým skladiskom. To nie – vždy prijímame pre to, aby sme darovali. Božie milosti prijímame, aby sme ich darovali iným. Toto je život kresťana. Je teda vlastné Duchu Svätému, že nás decentralizuje od nášho „ja“, aby sme sa otvorili pre to „my“ ako komunita. Prijať pre to, aby sme mohli darovať. My nie sme v centre – sme nástrojom tohto daru pre iných.
Birmovanie, kompletizujúc v pokrstených ich podobnosť s Kristom, ich silnejšie zjednocuje ako živé údy mystického tela Cirkvi (porov. Obrad birmovania, č. 25). Misia Cirkvi vo svete napreduje prostredníctvom príspevku všetkých tých, ktorí sú jej súčasťou. Niekto si myslí, že v Cirkvi sú páni – pápež, biskupi, kňazi a potom robotníci, ktorými sú všetci ostatní. To nie – Cirkvou sme my všetci! A všetci máme zodpovednosť vzájomne sa posväcovať, starať sa o druhých. Cirkev sme my všetci. Každý má v Cirkvi svoju prácu, no Cirkev sme my všetci. Na Cirkev musíme myslieť ako na jeden živý organizmus, zložený z osôb, ktoré poznáme a s ktorými spoločne putujeme, a nie ako na nejakú abstraktnú a vzdialenú skutočnosť. Cirkev sme my, ktorí putujeme, Cirkev sme my, ktorí sme dnes na tomto námestí. My – toto je Cirkev. Birmovanie nás viaže k univerzálnej Cirkvi, rozšírenej po celej zemi, zapájajúc však aktívne birmovancov do života partikulárnej Cirkvi, ku ktorej patria, na čele ktorej je biskup, ako následník apoštolov.
Biskup je preto prvotný vysluhovateľ sviatosti birmovania (porov. Lumen gentium, 26), lebo začleňuje birmovanca do Cirkvi. Skutočnosť, že v Cirkvi latinského obradu túto sviatosť zvyčajne udeľuje biskup, zdôrazňuje jej «účinok, ktorým je užšie spojenie tých, čo ju prijímajú, s Cirkvou, s jej apoštolským pôvodom a s jej poslaním vydávať svedectvo o Kristovi» (Katechizmus Katolíckej cirkvi – KKC, 1313).
A toto cirkevné včlenenie je dobre zvýraznené znamením pokoja, ktoré uzatvára obrad birmovania. Biskup každému birmovancovi hovorí: „Pokoj s tebou.“ Tieto slová, pripomínajúc [Ježišov] pozdrav učeníkom vo Veľkonočný večer, plný Ducha Svätého (porov. Jn 20, 19-23) – ako sme to počuli v čítaní – objasňujú gesto, ktoré je «znakom a prejavom ekleziálneho spoločenstva s biskupom a so všetkými veriacimi» (porov. KKC, 1301). My pri birmovaní prijímame Ducha Svätého a pokoj – ten pokoj, ktorý máme dávať druhým. Zamyslime sa však – každý nech napríklad pomyslí na vlastnú farskú komunitu. Je tu obrad birmovania a potom si dávame znak pokoja – biskup ho dá birmovancovi a potom pri svätej omši si ho vzájomne vymieňame medzi sebou my všetci. Toto vyjadruje harmóniu, znamená to lásku medzi nami, znamená to pokoj. Čo sa však deje potom? Vychádzame a začíname ohovárať druhých – takpovediac, „sťahujeme ich z kože“. Začínajú sa klebety. A klebety sú vojnou. Toto nie je v poriadku! Ak sme prijali znak pokoja mocou Ducha Svätého, musíme byť mužmi a ženami pokoja, a nie jazykom ničiť pokoj vytvorený Duchom Svätým. Úbohý Duch Svätý, koľko práce má s nami pre tento náš zvyk klebetenia! Pomyslite dobre – ohováranie nie je dielom Ducha Svätého, nie je dielom jednoty Cirkvi. Ohováranie ničí to, čo koná Boh. Prosím vás, prestaňme s ohováraním!
Birmovanie prijímame len jedenkrát, avšak duchovná dynamika vyvolaná posvätným pomazaním vytrvá v čase. Nikdy neskončíme napĺňať poslanie šíriť všade dobrú vôňu svätého života, inšpirovaného fascinujúcou jednoduchosťou Evanjelia.
Nikto neprijíma birmovanie len pre seba samého, ale pre to, aby spolupracoval na duchovnom raste iných. Len takto, otvárajúc sa a vychádzajúc zo seba samých, aby sme stretli bratov, môžeme skutočne rásť a nie si to len namýšľať. To, čo prijímame od Boha ako dar, musí byť darované – dar je na to, aby bol darovaný – a to pre to, aby bol dar plodný a nie naopak pochovaný z dôvodu egoistických strachov, ako nás to učí podobenstvo o talentoch (porov. Mt 25, 14-30). Aj semienko, ak ho máme v ruke – nie je na to, aby sme ho položili do skrine, treba ho zasiať. Dar Ducha Svätého musíme venovať komunite. Vyzývam birmovancov, aby Ducha Svätého „neokliešťovali“, aby nekládli odpor Vanutiu, ktoré ich poháňa ku kráčaniu v slobode, aby neudusili žeravý Plameň lásky, ktorý vedie k stráveniu života pre Boha a pre bratov. Nech nám všetkým Duch Svätý daruje apoštolskú odvahu komunikovať Evanjelium skutkami i slovami tým, ktorých stretávame na našej ceste. A to prostredníctvom skutkov i slov, avšak dobrých slov – takých, ktoré budujú a nie slov ohovárania, ktoré ničia. Prosím vás, keď vychádzate z kostola, myslite na to, že pokoj, ktorý ste prijali, je na to, aby ste ho darovali ostatným – a nie preto, aby ste ho zničili ohováraním. Nezabudnite na to.
Preložila: Slovenská redakcia VR
- -
Na Vatikánskom námestí nechýbali slovenskí pútnici
Na Vatikánskom námestí dnes bolo prítomných takmer 200 slovenských pútnikov, okrem iných aj skupina farníkov z Považian, či Cirkevná základná škola sv. Angely Merici v Trnave.
Jún – mesiac Najsvätejšieho Ježišovho Srdca
Svätý Otec tiež pripomenul, že na tento piatok pripadá Slávnosť Najsvätejšieho Ježišovho Srdca – je to Deň posväcovania kňazov. Veriacich vyzval týmito slovami: „Po celý mesiac jún vás pozývam modliť sa k Ježišovmu Srdcu, ako aj k tomu, aby ste blízkosťou a náklonnosťou podporovali vašich kňazov, aby boli obrazom tohto Srdca plného milosrdnej lásky. Osobitne myslím na mladých, starších ľudí, chorých a novomanželov. Čerpajte z Ježišovho srdca duchovný pokrm a nápoj pre váš život, aby ste, vyživovaný Kristom, boli novými osobami, premenenými do hĺbky touto Božou láskou.“
