Košice 14. mája (TK KBS) V piatok 11. mája 2018 slávili v charitnej kaplnke v Košiciach odpustovú svätú omšu. Celebroval ju košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober a Mons. František Šándor. "Veľmi nás potešila prítomnosť sociálnych sestier, ktoré pôsobia v Košiciach," informovala Adriana Čurajová z Arcidiecéznej charity Košice. "V homílii nás otec arcibiskup povzbudil k službe v Duchu lásky a prijatia človeka podľa príkladu blahoslavenej Sáry. Jeho arcibiskupské požehnanie s relikviami blahoslavenej Sáry nás vyprevadilo do ďalšej služby s radostným srdcom. Skromné agapé po slávnotnej odpustovej svätej omši završilo výnimočný deň," uviedla Adriana Čurajová. -
Prinášame plné znenie homílie arcibiskupa Bernarda Bobera:
Bratia a sestry v Kristovi!
Stať sa mučeníkom znamená byť ponajprv najspoľahlivejším svedkom pravdy o Bohu a ľudskom bytí – svedkom presvedčivej viery, silnej nádeje a obetavej lásky k Bohu i k človeku. Mučeníci vedia, že pravdu o živote našli iba s Kristom a iba v ňom. A toto presvedčenie im nič a nikto nemohol vziať. Ich viera, nádej a láska, boli silnejšie ako smrť.
Vzácny kúsok tejto obrovskej mozaiky ľudských príbehov, tvorí svetlý lúč, vychádzajúci z nášho mesta - svedectvo blahoslavenej sestry Sáry Salkaházi.
Sára sa narodila u nás v Košiciach 11. mája 1899. Hoci ju v dospelosti čakala kariéra úspešnej spisovateľky a novinárky, rozhodla sa pre zmenu životnej cesty. Uverila Božiemu slovu, že bez Krista nemôže účinne bojovať za pravdu a spravodlivosť medzi ľuďmi.
Jej súčasníci ju opisovali ako veselú a zároveň pokojnú a rozvážnu ženu. Vedela sa vždy aktívne zapojiť do verejného života vo svojom rodnom meste. Ako učiteľka, viazačka kníh a novinárka, bola veľmi citlivá a pozorne si všímala sociálne krivdy a nespravodlivosť páchanú na obyčajných ľuďoch. Začala o tom písať vo svojom rodnom maďarskom jazyku a takto sa snažila burcovať svedomie zodpovedných.
Ako tridsaťročná vstúpila v roku 1929 do Spoločnosti sociálnych sestier a v úplnom seba-odovzdaní Bohu, bola ochotná ísť kamkoľvek, hoci aj na kraj sveta, aby mohla ohlasovať živého Krista. Za svoje životné heslo si preto zvolila výrok: Alleluia! Ecce ego mitte me! – Aleluja! Hľa, tu som, pošli mňa! A naozaj, išla tam, kde bola poslaná, alebo skôr pozvaná samým Bohom. Od Košíc až po Komárno, cez územia dnešného Rumunska, Ukrajiny i Srbska – všade tam - jej v duši rezonoval hlas Majstra, ktorý sa jej dával poznať v chudobných a maličkých.
Jasne tu vidíme, že Kristus ju neposielal na cesty, tak ako ho o to prosila. On pre ňu totiž urobil čosi viac – On ju na všetkých jej cestách sprevádzal, povzbudzoval a podopieral! Bol všade s ňou. A ona to vycítila a vybadala, keď napísala vo svojom denníku: Všetko, doslova všetko, čo zažijem cez deň, je Pánovo klopanie na moje dvere. V roku 1937, Pán zaklopal znova, tentoraz skutočne nahlas a s veľkým naliehaním. Potreboval ju v Budapešti, ktorá sa zmietala v hrôzach druhej svetovej vojny. Tam vydala najkrajšie svedectvo o Kristovi, postavila sa zoči voči klamlivej a škodlivej ideológii fašizmu a bránila s veľkým nasadením životy marginalizovaných ľudí, ľudí iných národností, iného vierovyznania, na smrť štvaných synov a dcéry Židovského národa. Tam sa zavŕšilo jej veľké dielo obetavosti a lásky, ktoré v nej rástlo a dozrievalo už v Košiciach.
Sára vedela, že svet a spoločnosť bez Boha je schopná tých najväčších krutostí a že sa už nezastaví pred ničím. Dobrovoľne sa rozhodla pre sebaobetovanie – to znamená pre obetu vlastného života za iných - čo vyjadrila pred svojou predstavenou a pred spovedníkom ešte v roku 1943. Keď tí, ktorých na životných cestách viedol diabol, odhalili úkryt v jej dome, kde skrývala prenasledované Božie deti, ako zodpovednú vedúcu domu ju spolu s ostatnými odviedli a ešte ten istý večer 27. decembra 1944 zabili zastrelením – paradoxne – pri moste Slobody. Tam sa potvrdila jej odovzdanosť pre inú slobodu, než ako ju pozná a vyznáva svet. Jej sloboda nebola výsledkom revolúcie či politického prevratu. Sára pri onom budapeštianskom moste dosiahla najvyšší stupeň slobody v sebaobetovaní pri pokojnom obhajovaní pravdy o Bohu i o človeku. Mala vtedy iba 45 rokov. Nahotu jej zmučeného tela zahalil Dunaj a rozhodol sa načas pochovať jej telo určené na oslávenie, lebo duša, ktorá ním hýbala, je už v nebi.
Drahí bratia a sestry! Tajomstvom tak plodného života blahoslavenej Sáry Salkaházi je Kristus v jej srdci. Bez Božej lásky je totiž naša ľudská láska falošná a nedokonalá, neschopná obety pre iných. Prosme ju, našu rodáčku z Košíc, o príhovor u Ježiša, aby láska, ktorou nás miluje, bola v nás, a aby v nás bol vždy on! Aby sme mali silu a odvahu zastať sa kresťanských hodnôt, Božích princípov. Aby sme vedeli chrániť bezbranných a slabých, od počatých až po starých a chorých ľudí. Nech nám blahoslavená mučeníčka Sára spolu s košickými mučeníkmi, vyprosujú Božie požehnanie pre naše miestne košické charitatívne i ekumenické snahy, taktiež úctu k iným národnostiam, toleranciu, znášanlivosť i spoločenský zmier. AMEN
-
Zdroj: charita-ke.sk
