Vatikán 4. mája (RV) V kaplnke Domu sv. Marty vo štvrtok Svätý Otec pri rannej svätej omši hovoril o postojoch, ktoré musia charakterizovať odovzdávanie viery. Odovzdávať vieru neznamená robiť propagáciu, ale znamená to vydávať svedectvo láskou. To sú myšlienky, ktoré v rannej homílii vyjadril pápež František. Vychádzajúc z liturgického čítania z Prvého listu sv. Pavla Korinťanom (1 Kor 15,1-8) pápež vysvetlil, že „viera nie je len vyslovovaním „Kréda“, ale treba ju vyjadriť aj svedectvom života.Odovzdávať vieru je ako pôrod
Odovzdávať vieru neznamená „podávať informácie“, ale skôr „ukotviť srdce“ do viery v Ježiša Krista. A to je veľmi vzdialené od mechanického osvojovania si príručky či nejakých znalostí – byť kresťanom znamená byť „plodným v odovzdávaní viery“, tak ako Cirkev, ktorá je matkou, dávajúcou zrod deťom vo viere.
„Odovzdávanie viery nie je podávaním informácií, ale je ukotvením srdca, zakorenením srdca vo viere v Ježiša Krista. Odovzdávať vieru však nemôžeme mechanicky: «Vezmi si túto knihu, preštuduj si ju a potom ťa pokrstím.» Nie. Cesta odovzdávania viery je iná: treba odovzdať to, čo sme prijali. A toto je výzva kresťana: byť plodný v odovzdávaní viery. A je to aj výzva Cirkvi: byť plodnou matkou, rodiť deti vo viere.“
Láskavé pohladenie ako svedectvo viery
Pápež František v homílii trval na odovzdávaní viery, ktoré prechádza generáciami – od starej mamy k mame, v ovzduší plnom lásky. Osobné vyznanie viery sa deje nielen prostredníctvom slov, ale aj cez „láskavé pohladenie“, cez „nežnosť“, prejavuje sa takpovediac „v dialekte“.
Petrov nástupca v tejto súvislosti spomenul aj pestúnky či opatrovateľky, ktoré sú akoby druhými mamami. Poukazujúc na v taliansku rozšírenú prax, keď neraz ide o cudzinky, pripomenul, že čoraz viac sa rozširujú prípady opatrovateliek, ktoré spolu so starostlivosťou odovzdávajú vieru, pomáhajú rásť.
Cirkev rastie vďaka príťažlivosti
Prvým postojom pri odovzdávaní viery je preto istotne láska; zatiaľ čo tým druhým je svedectvo.
„Odovzdávať vieru neznamená robiť prozelytizmus, je to niečo iné, niečo oveľa väčšie. Neznamená to hľadať ľudí, ktorí by podporili toto futbalové družstvo, tento klub, toto kultúrne centrum; tam je to v poriadku, avšak pre vieru prozelytizmus neplatí. Benedikt XVI. to povedal dobre: „Cirkev nerastie prozelytizmom, ale príťažlivosťou“. Viera sa odovzdáva, avšak vďaka príťažlivosti, čiže svedectvom“.
Svedectvo vyvoláva zvedavosť
Dosvedčovať v každodennom živote to, v čo veríme, nás robí spravodlivými „v Božích očiach“ a vyvoláva to zvedavosť v tých, ktorí nás obklopujú.
„Svedectvo vyvoláva zvedavosť v srdci druhého a tú zvedavosť použije Duch Svätý, aby konal svoju prácu vo vnútri toho človeka. Cirkev verí skrze príťažlivosť, rastie vďaka príťažlivosti. A odovzdávanie viery sa uskutočňuje prostredníctvom svedectva, až po mučeníctvo. Keď vidíme takýto súlad života s tým, čo hovoríme, vždy prichádza zvedavosť: «Prečo len tento človek žije takto? Prečo žije životom služby pre druhých?» A tá zvedavosť je semienkom, ktorého sa ujme Duch Svätý a nesie ho vpred.
A odovzdávanie viery nás robí spravodlivými, ospravodlivuje nás. Viera nás ospravodlivuje a v jej odovzdávaní prejavujeme druhým skutočnú spravodlivosť.“
