Vatikán 16. apríla (RV) V dnešnej rannej homílii pri svätej omši v kaplnke domu sv. Marty pápež František varoval pred nasledovaním Ježiša zo zištných dôvodov a naopak povzbudil hľadať Ježiša pre samotnú vieru a pre jeho Slovo. Vysvetlil, že sa žiada oprášiť si spomienky na to, čo Pán urobil v našich životoch a potom dať odpoveď láskou.Svätý Otec vychádzal z dnešného evanjelia podľa Jána (Jn 6, 22-29) o tom, ako po rozmnožení chleba a rýb zástup chcel urobiť Ježiša kráľom a hľadal ho nielen preto, aby mu načúval, ale tiež zo zištných dôvodov, aby robil zázraky. Ježiš sa preto pred nimi utiahne, a keď ho nájdu, vyčíta im: „Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa.“
Pápež František spomenul dva paralelné aspekty: na jednej strane hľadali Ježiša, pretože chceli pocítiť jeho Slovo vstupujúce do srdca cez vieru, na druhej strane tiež zo zištnosti. Boli to aj dobrí ľudia, ale s trochu „zištnou“ vierou. Ježiš im teda vyčíta malú vieru.
Ako pripomenul Svätý Otec, tento postoj sa objavuje aj pri uzdravení posadnutého v Geraze, keď ľudia vidiac, že prichádzajú o majetok, o svoje prasce, považujú prítomnosť Ježiša za niečo nevýhodné a žiadajú ho, aby odišiel. Podobne to vidíme i pri uzdravení desiatich malomocných: len jeden sa vráti, aby mu poďakoval, zatiaľ čo ostatní po uzdravení na Ježiša zabudli. Preto Ježiš pozýva zamerať sa nie na pominuteľný pokrm, ale na to, čo pretrvá pre večný život, čiže „na Božie slovo a na Božiu lásku“.
Ako príklad toho druhého postoja uviedol pápež František svätého Štefana, ktorý v prvom čítaní zo Skutkov apoštolov (Sk 6,8-15) hovorí s takou jasnosťou, že nedokázali odolať jeho múdrosti:
„Nasledoval Ježiša bez kalkulovania s dôsledkami - toto je pre mňa výhodné, toto nevýhodné. Nebol zištným. Miloval. A nasledoval Ježiša s istotou, a tak skončil. Nastavili mu pascu ohovárania, vtiahli ho do nej a skončil ukameňovaný. Ale vydávajúc svedectvo o Ježišovi.“
Svätý Otec v homílii vyzval položiť si otázku, ako nasledujeme Ježiša. Poradil „oprášiť si pamäť“ pýtajúc sa čo v našom živote Ježiš urobil, a to nie len vo všeobecnosti, ale konkrétne pre nás:
„A nájdeme mnoho veľkých vecí, ktoré nám Ježiš dal zadarmo, pretože nás miluje, každého z nás. A majúc pred očami, čo Ježiš pre mňa urobil, položím si druhú otázku: A ja, čo mám spraviť pre Ježiša? A tak, s týmito dvoma otázkami, sa nám azda podarí očistiť sa od každej formy zištnej viery. Keď vidím to všetko, čo mi dal Ježiš, potom ma veľkodušnosť srdca vedie k odhodlaniu: „Áno Pane, dávam všetko! A nebudem opakovať tieto chyby, tieto hriechy, v tomto zmením svoj život.“ Je to cesta obrátenia z lásky: Ty si mi dal toľko lásky, aj ja ti dám túto lásku.“
Na záver pápež zhrnul dôležitosť týchto dvoch otázok pre očistenie našej viery:
„Toto je dobrý test, či nasledujeme Ježiša zištne alebo nie: oprášiť si pamäť dvoma otázkami. Čo urobil Ježiš pre mňa, v mojom živote, z lásky? A keď to už vidím, čo mám urobiť ja pre Ježiša? Ako odpoviem na túto lásku? Takto budeme schopní očistiť našu vieru od každej zištnosti. Nech nám Pán pomáha na tejto ceste.“
