Košice 21. marca (TK KBS) Kardinál Péter Erdő daroval relikvie blahoslavenej Sáry Salkaházi Kaplnke Arcidiecéznej charity v Košiciach. Kaplnka, ktorá je srdcom budovy na Masarykovej ulici, je zasvätená práve tejto blahoslavenej. Arcibiskup Budapešti a Ostrihomu a prímas Maďarska relikvie daroval za prítomnosti košického arcibiskupa metroplita Bernarda Bobera, sociálnych sestier pôsobiacich v Košiciach a mnohých kňazov. Ako poďakovanie venoval riaditeľ Arcidiecéznej charity Košice Cyril Korpesio kardinálovi Erdő originálny obraz blahoslavenej Sáry, v ktorého pozadí je zobrazená celá budova.
"V krátkej modlitbe a spomienke na blahoslavenú Sáru sme umiestnili relikvie na dôstojné miesto v kaplnke. S túžbou napĺňať sociálne poslanie blahoslavenej Sáry a s prosbou o jej orodovanie zverujeme činnosť našej charity pod jej ochranu," informovala Adriana Čurajová, hovorkyňa charity, ktorej centrum sídli na mieste bývalého Provinciálneho domu Regina Pacis Spoločnosti sociálnych sestier. "Na budove je mramorová pamätná tabuľa s textom: In Memoriam sestra Sára Salkaházi *11. 5. 1899 † 27. 12. 1944, členka Spoločnosti sociálnych sestier verná svojmu povolaniu obetovala svoj život na záchranu prenasledovaných v II. svet. vojne. „Keď treba obetu, tu som! Prijmi ma za všetkých a za všetko," dodal Čurajová.
Zo života blahoslavenej Sáry Salkaházi
Sestra Sára Salkaházi (Sára Schalkház) pochádzala zo známej košickej hoteliérskej rodiny. Narodila sa 11.mája 1899 v Košiciach.
V roku 1929 prijali jej prihlášku do Spoločnosti sociálnych sestier. Vo februári začala noviciát v Szegvári. Niekoľko mesiacov pred zložením sľubov prežila v Košiciach, kde na ňu čakala práca s organizovaním charity.
Večné sľuby zložila na Turice r. 1940. Jej novým mottom bolo: „ALLELUIA! ECCE EGO, MITTE ME!“ (Hľa, tu som, pošli mňa!). Stále silnejšie v nej dozrievala túžba, aby mohla svoj život obetovať „pre prípad, ak by nastala doba prenasledovania Cirkvi, Spoločnosti a sestier“ (citát z modlitby obetovania svojho života). Dostala k tomu súhlas. Obetovanie sa uskutočnilo v kaplnke Svätého Ducha v Materskom dome Spoločnosti v úplnej tajnosti, v prítomnosti predstavených koncom roka 1943.
Moment naplnenia obetovania prišiel počas vianočných sviatkoch, 27. decembra 1944. Deň predtým obkľúčila a nepriedyšne uzavrela Budapešť Červená armáda. Zatiaľ čo nemecké jednotky kládli Rusom zúrivý odpor, maďarské oddiely šípových krížov, „nilašov“, masovo vraždili vlastné obyvateľstvo. V tejto pekelnej atmosfére obkľúčili nilaši robotnícky ženský domov na Bokréta utca (Kytičkovej ulici) v peštianskej robotníckej štvrti Ferencváros. Pri pátraní po Židoch zaistili štyri podozrivé osoby a jednu z katechétiek. Sestra Sára práve nebola v dome, prišla až na koniec akcie. Mohla sa zachrániť pred zatknutím, ale neurobila to. Ako zodpovednú vedúcu domu aj ju odvliekli a podľa očitého svedka ju ešte v ten istý večer poniže Petöfiho mosta – vyzlečenú donaha – odstrelili do ľadového Dunaja. Sestra Sára si minútu pred popravou pokľakla, obrátená smerom k svojim vrahom a s očami pozdvihnutými k nebesiam sa prežehnala veľkým krížom. Pán Boh prijal obetu jej života, jej martýrium sa naplnilo. Žiadnej zo sociálnych sestier, ktoré sa zúčastňovali na akcii záchrany Židov, sa nič nestalo. Ani jedna sestra neprišla o život v dôsledku ukrývania prenasledovaných počas druhej svetovej vojny. Za tento prejav hrdinskej lásky, sestre Margite Slachtovej a sestre Sáre Salkaháziovej, udelila Izraelská vláda vyznamenanie „In memoriam“, a v záhrade JAD WASHEM na ich počesť vysadili strom úcty a vďaky.
Svätý Otec Benedikt XVI. podpísal dňa 28. apríla 2006 dekrét o blahorečení Božej služobnice sestry Sáry Salkaházi. Za blahoslavenú bola vyhlásená 17. septembra 2006 počas slávnostnej sv. omše na námestí pred bazilikou sv. Štefana v Budapešti. Obrad blahorečenia vykonal J. Em. Péter kardinál Erdö, prímas katolíckej Cirkvi v Maďarsku. Koncelebrovali biskupi Maďarska, Ukrajiny, Rumunska, bývalej Juhoslávie, Rakúska a Slovenska ako aj mnoho kňazov z okolitých štátov. Na slávnosti bol prítomný aj košický pomocný biskup Mons. Stanislav Stolárik a biskupský vikár pre maďarskú pastoráciu Zoltán Pásztor.
