Vatikán 2. marca (RV) Kresťanská svätosť spočíva v „pripodobňovaní sa“ Kristovi a v „dokonalej jednote“ s Pánom. Z tohto konceptu vychádzal pri svojej dnešnej druhej pôstnej kázni pápežský kazateľ P. Raniero Cantalamessa. Predniesol ju dnes ráno o 9. hodine za účasti pápeža Františka a členov Rímskej kúrie v kaplnke Redemptoris Mater vo Vatikáne.Pápežský kazateľ pokračoval v cykle zamyslení nad témou: „Oblečte si Pána Ježiša Krista“ (Rim 13,14), s podtitulom „Kresťanská svätosť v Pavlových morálnych povzbudeniach“, zamerajúc sa na zmysel kresťanskej lásky z pohľadu svätého Pavla:
„Môžeme hovoriť o pavlovskej intuícii ohľadom lásky, ktorá spočíva v objavení v pozadí viditeľného a externého univerza lásky tvoreného skutkami a slovami, iné univerzum plne vnútorného charakteru, ktoré je voči tomu prvému tým, čím je duša pre telo.“
Použijúc prívlastky, ktoré dáva láske sv. Pavol, že je „trpezlivá, dobrotivá, nezávidí...“ vysvetlil páter Cantalamessa, aký význam má vnútorný postoj človeka pri konaní dobra:
„Nejde teda o oslabenie dôležitosti skutkov lásky, ako skôr o zaistenie ich bezpečného základu proti egoizmu a jeho bezhraničnej prefíkanosti. Sv. Pavol chce, aby kresťania boli «zakorenení v láske», čo znamená že láska je koreňom a základom všetkého. Ak my milujeme «zo srdca», je to samotná Božia láska «vliata do nášho srdca Duchom Svätým», ktorá prechádza cez nás. Stať sa «účastnými na Božej prirodzenosti» v skutočnosti znamená spolupodieľať sa na Božej činnosti, na Božej aktivite lásky, keďže Boh je láska. Je to láska Božia, prechádzajúca cez nás.“
Ďalšiu časť svoje pôstnej kázne pápežský kazateľ venoval potrebe pochopiť, aký postoj srdca si treba pestovať voči tomu ľudstvu, ktoré odmieta Krista. Je ním „hlboké spolucítenie“, ktoré vedie k láske voči tomuto ľudstvu, ochotne pre jeho dobro znášať utrpenie a „naplno sa ho ujať pred Bohom, tak ako Ježiš prijal nás všetkých pred Otcom“, s postojom milosrdenstva.
