Vatikán 26. januára (RV) Svätý Otec František sa dnes stretol v Klementínskej sále s účastníkmi plenárneho zasadnutia Kongregácie pre náuku viery na čele s jej prefektom, arcibiskupom Luisom Franciscom Ladariom Ferrerom SJ.Pápež František v príhovore najprv poďakoval prítomným vyše 80 spolupracovníkom tejto kongregácie za ich dennodennú prácu pri hľadaní odpovedí na otázky súčasného človeka v oblasti viery a mravnosti. Ide o veľmi potrebnú a aktuálnu službu v súčasnom „stále viac tekutom a premenlivom kontexte“ doby, keďže „súčasný človek nevie viac kým je, a teda má problém rozpoznať ako správne konať,“ poznamenal Svätý Otec.
Ako ďalej uviedol, súčasnému človeku nič tak nepomôže poznať seba samého ako otvorenie svojej mysle svetlu pochádzajúcemu od Boha. Ocenil snahu kongregácie reagovať a zaoberať sa novodobými tendenciami v myslení človeka, ktoré ho odvádzajú od podstaty viery vo vykúpenie Ježišom Kristom. V tejto súvislosti Svätý Otec povedal:
„Oceňujem preto vami vykonané bádanie ohľadom niektorých aspektov kresťanskej spásy, s cieľom znovupotvrdenia zmyslu vykúpenia vzhľadom na súčasné neopelagiánske a neognostické tendencie. Tieto tendencie sú vyjadrením individualizmu, ktorý sa v úsilí o spásu spolieha na svoje vlastné sily. My naopak veríme, že spása spočíva v spoločenstve so vzkrieseným Kristom, ktorý nás vďaka daru svojho Ducha uviedol do nového poriadku vzťahov s Otcom a medzi ľuďmi.“
Ďalšou konkrétnou oblasťou štúdia Kongregácie pre náuku viery, za ktorú osobitne poďakoval pápež František, sú „etické konzekvencie adekvátnej antropológie aj v ekonomicko-finančnej oblasti“.
Aktuálne plenárne zasadnutie sa venovalo aj otázkam súvisiacim so sprevádzaním chorých v terminálnom štádiu. K tejto závažnej téme Svätý Otec uviedol:
„V tejto súvislosti proces sekularizácie, absolutizujúc pojmy sebaurčenia a autonómie, viedol v mnohých krajinách k nárastu žiadostí o eutanáziu ako ideologického potvrdenia vôle k moci človeka nad životom. To tiež viedlo aj k pokladaniu dobrovoľného ukončenia ľudskej existencie za „civilizačnú“ voľbu. Je jasné, že tam, kde sa život cení nie pre jeho dôstojnosť, ale pre jeho efektívnosť a produktivitu, sa všetko toto stáva možným. Za týchto okolností je potrebné zopakovať, že ľudský život od počatia až po jeho prirodzený koniec má dôstojnosť, ktorá ho robí nedotknuteľným.“
Pápež František v závere svojho príhovoru k účastníkmi plenárneho zasadnutia Kongregácie pre náuku viery vyzdvihol skutočnosť, že ich poslanie má výsostne pastoračný charakter. Pripomenul, že „skutoční pastieri sú tí, ktorí neponechajú človeka na seba samého, nenechajú ho ako obeť vlastnej dezorientácie a svojich chýb, ale s pravdou a milosrdenstvom ho privedú k znovunájdeniu svojej autentickej tváre spočívajúcej v dobre.“
