TK KBS

Dnes je piatok 14. 12. 2018   Meniny má Bronislava, Branislava       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  december  >>
poutstštpisone
     12
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930
31      

  Top témy
Všetky
Pápež v SAE

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Notitiae GS KBS

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Predposledný deň apoštolskej cesty Svätého Otca Františka v Peru
P:3, 20. 01. 2018 21:30, ZAH



Peru 20. januára (RV) Svätý Otec František dnes, v sobotu 20. januára, absolvoval program v 800-tisícovom meste Trujillo v severnej časti Peru. Predposledný deň svojho pobytu v Latinskej Amerike začal vyše hodinovým leteckým presunom z Limy, ktorá je jeho rezidenciou počas tejto etapy apoštolskej cesty.

Trujillo je turisticky vyhľadávané miesto pre svoje bohaté dejiny kultúr ešte spred obdobia Inkov. V archeologických lokalitách neďaleko mesta možno obdivovať svetoznáme pyramídy Slnka a Mesiaca vybudované z nepálených tehál. Pred rokom bolo Trujillo zasiahnuté záplavami v dôsledku meteorologického fenoménu El Niňo. Tisíce ľudí prišlo vtedy o svoje príbytky a pod vodou sa ocitlo aj historické centrum mesta.

Práve na túto skúsenosť miestnych obyvateľov poukázal Svätý Otec vo svojej homílii pri svätej omši na priestranstve Huanchaco pri morskom pobreží, ktorú slávil dopoludnia o 10. hodine miestneho času (u nás 16.00). Svetoznáma pláž dáva dodnes možnosť vidieť trstinové člny so zahnutými čelami, ktoré odrážajú dedičstvo dávnovekých kultúr. Pápež František vo svojom príhovore prirovnal scenériu Huanchaca k domovu galilejských rybárov. Za ústredný symbol si však zvolil olej, ktorý udržiava plameň lampy, podľa Ježišovho podobenstva o desiatich pannách, ktoré zaznelo v evanjeliovom čítaní.

-

Homília pápeža Františka pri omši v pobrežnej zóne Huanchaco (Trujillo, Peru, 20. januára 2018)

Tieto miesta dávajú pocit ako z evanjelia. Celé toto prostredie, ktoré nás obklopuje, a to obrovské more v pozadí, nám pomáhajú lepšie pochopiť, čo zažívali apoštoli s Ježišom, a čo sme pozvaní zažívať aj my. Teší ma, že ste prišli z rôznych oblastí severného Peru, len aby ste sa pripojili k oslave evanjeliovej radosti.

V minulosti si učeníci – tak ako mnohí z vás ešte i dnes – privyrábali na živobytie lovom rýb. Vydávali sa na more na svojich loďkách – ako doteraz niektorí z vás na svojich trstinových člnoch – za jedným a tým istým účelom, rovnako aj vy: zarobiť si na každodenný chlieb. A v tomto spočívajú mnohé naše každodenné námahy: zabezpečiť naše rodiny a zadovážiť im všetko potrebné, aby sa mohli mať v budúcnosti lepšie.

Táto „lagúna so zlatistými rybkami“, ako ju zvyčajne nazývajú, sa stala zdrojom života a požehnania pre mnohé generácie. V priebehu vekov dokázala dávať život snom a nádejam.

Tak ako apoštoli, aj vy dobre poznáte silu prírody a zažili ste, čo dokáže. Ako oni zápasili s búrkou na jazere, tak i vy ste museli čeliť tvrdému náporu živlov „Niño costero“. Jeho bolestivé následky možno vidieť ešte doteraz v mnohých rodinách, najmä tých, ktorým sa ešte nepodarilo nanovo vybudovať svoje domy. Aj kvôli tomuto som chcel prísť a modliť sa tu s vami.

Vložme teda do tejto eucharistie i tú ťažkú chvíľu, ktorá je skúškou našej viery a častokrát ju vystavuje pochybnostiam. Chceme sa zjednotiť s Ježišom. On vie, čo je bolesť a skúšky; on prešiel všetkými bolesťami, aby nás mohol sprevádzať v tých našich.

Ježiš na kríži nám chce byť blízko v každej bolestivej chvíli, aby nám podal ruku a pomohol vstať. Lebo on vstúpil do našich dejín, chcel zdieľať s nami našu cestu a dotýkať sa našich rán. Nášmu Bohu nie je cudzie to, čo cítime, a čím trpíme. Naopak. Uprostred bolesti nám podáva svoju ruku.

Takéto silné otrasy nás vystavujú vážnym otáznikom a preverovaniu hodnoty nášho ducha a našich najzákladnejších postojov. Takto si uvedomujeme, ako veľmi je dôležité nebyť sami, ale zjednotení, plní jednoty, ktorá je ovocím Svätého Ducha.

Čo sa prihodilo tým pannám v evanjeliu (porov. Mt 25,1-13), ktoré sme počuli? Odrazu počujú krik, ktorý ich prebúdza a núti ich konať. Niektoré si uvedomili, že nemajú potrebný olej, aby si mohli posvietiť na cestu v tme; iné si ale naplnili svoje lampy a pri ich svetle mohli nájsť cestu, ktorá ich priviedla k ženíchovi. V príhodnom čase teda každá ukázala, čím naplnila svoj život.

To isté sa deje aj nám. V určitej chvíli pochopíme, čím sme naplnili svoj život. Je preto veľmi dôležité, aby sme si naplnili život tým olejom, ktorým si budeme môcť v temných chvíľach zažať naše lampy a nájsť cestu, kadiaľ kráčať ďalej!

Viem, že v tej temnej chvíli, keď ste pocítili nápor El Niña, tieto oblasti sa dokázali zmobilizovať a mali ten olej, ktorý im umožnil bežať si vzájomne na pomoc ako ozajstní bratia. Bol to olej solidarity, veľkodušnosti, čo vás rozhýbal konať - a vy ste išli v ústrety Pánovi v podobe nespočetného množstva konkrétnych prejavov pomoci. Uprostred temnoty, spolu s ostatnými, ste boli ako živé pochodne, ktoré osvetľujú cestu a majú otvorenú náruč, pripravené zmierňovať bolesť a podeliť sa aj s tým málom, čo máte vo vlastnej chudobe.

V  čítaní z evanjelia si môžeme všimnúť, že panny, ktorým chýbal olej, mali ísť do dediny, aby si ho kúpili. V kľúčovom momente svojho života si uvedomili, že ich lampy sú prázdne; že im chýbalo to podstatné, aby mohli nájsť cestu k skutočnej radosti. Boli samy a tak aj zostali, samy, mimo oslavy. Sú veci, ktoré – ako iste dobre viete – sa nedajú improvizovať, a tým menej i kúpiť. Duch spoločenstva sa meria podľa toho, ako sa spoločenstvo dokáže zjednotiť, keď je vystavené ťažkým, nepriaznivým situáciám, aby si uchovalo živú nádej.

Týmto postojom dávate to najväčšie evanjeliové svedectvo. Pán nám hovorí: «Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať» (Jn 13,35). Lebo viera nás otvára konkrétnej láske – nie v ideách, ale v konkrétnosti – konať skutky, podať ruku, mať súcit; láske, ktorá vie vybudovať a nanovo obnoviť nádej, keď sa všetko zdá stratené. Tak sa staneme účastnými na Božom konaní, ako nám ho opisuje apoštol Ján, keď nám hovorí o Bohu, ktorý zotiera slzy svojich detí. Boh to robí s tou istou nehou ako matka, ktorá sa snaží usušiť slzy svojich detí. Aká krásna je tá otázka, ktorú môže položiť Pán každému jednému z nás na konci dňa: Koľko sĺz si dnes zotrel?

Aj iné búrky môžu zmietať týmto pobrežím a mať v živote synov týchto oblastí ničivé následky; búrky, ktoré môžu s nami zamávať ako s komunitou a preveriť silu nášho ducha. Majú meno organizované násilie, akým je „sicariato“ [t. j. vraždy na objednávku] a chýbajúce bezpečie v jeho dôsledku; nazýva sa to nedostatok možností na vzdelávanie a prácu, najmä medzi mladými, ktorý im nedovoľuje budovať si budúcnosť v dôstojnosti; alebo nedostatok istoty ubytovania, čím je veľa rodín nútených žiť vo veľmi neistých lokalitách a bez spoľahlivého prístupu; ako aj mnoho ďalších situácií, o ktorých viete a ktorými trpíte, a ktoré – ako tie najhoršie záplavy – otriasajú vzájomnou dôverou, tak potrebnou na budovanie siete podpory a nádeje. Záplavy, ktoré napádajú dušu a žiadajú si od nás olej, ktorý máme na to, aby ste im mohli vzdorovať. Koľko máš oleja?

Častokrát sa pýtame, ako čeliť týmto búrkam, alebo ako pomôcť našim bratom prekonávať tieto situácie. Chcem vám povedať toto: niet lepšej východiskovej cesty než tá, ktorú ponúka Evanjelium, a ktorá má meno Ježiš Kristus. Vždy napĺňajte svoj život Evanjeliom.

Chcem vás vyzvať, aby ste boli spoločenstvom, ktoré sa nechá od svojho Pána pomazať olejom Ducha. On mení všetko, obnovuje všetko, potešuje všetko. V Ježišovi máme silu Ducha na to, aby sme neprijímali ako niečo normálne to, čo nám škodí; to, čo nám vysušuje ducha a čo nás – a to je horšie – okráda o nádej.
Peruánci, v tejto chvíli vašich dejín nemáte právo nechať sa obrať o nádej! V Ježišovi máme Ducha, ktorý nás udržiava zjednotených, aby sme si mohli byť vzájomne oporou a tak čeliť všetkému, čo by chcelo naše rodiny obrať o to najlepšie.

V Ježišovi nás Boh robí jedným spoločenstvom veriacich, ktoré je schopné vzájomne sa podržať; spoločenstvom, ktoré dúfa, a preto zápasí, aby odvracalo a premieňalo množstvo protivenstiev; spoločenstvo, ktoré miluje, lebo nedovoľuje, aby sme zostali so založenými rukami. S Ježišom sa bude môcť oblasť Trujilla v duši tohto ľudu naďalej nazývať „mestom večnej jari“, lebo s Ním sa všetko stáva príležitosťou na nádej.

Viem o láske, ktorú prechováva táto krajina k Panne Márii, a viem akou veľkou oporou je pre vás úcta k Márii, keď vás vždy privádza k Ježišovi Kristovi. A dáva nám tú jedinú radu, ktorú vždy opakuje: «Urobte všetko, čo vám povie!» (porov. Jn 2,5).  Prosme ju, aby nás vzala pod svoj plášť a aby nás vždy privádzala k svojmu Synovi. Nuž, povedzme to spevom tejto krásnej námorníckej piesne: „Matka Božia v bránach prístavu, daj mi svoje požehnanie. Matka Božia, obdar nás pokojom a množstvom lásky“...

Preložila: Slovenská redakcia VR

Po skončení svätej omše prišiel Svätý Otec navštíviť ľudí v mestskej štvrte zvanej Buenos Aires, ktorá bola najvážnejšie zasiahnuté záplavami v minulom roku a ešte dnes tam okolo 30 tisíc ľudí nesie ich následky. Po obede na arcibiskupstve navštívil pápež František v historickom centre mesta Katedrálu zasvätenú Panne Márii, ktorá v minulosti viackrát podľahla zemetraseniam (zrútenie v r. 1619 a 1635, poškodenie v r. 1970). Barokovo-rokokovej stavbe v fasádou v medovožltom odtieni udelil  pred 50 rokmi titul baziliky minor bl. Pavol VI.

-

Pápež pri mariánskej pobožnosti v Peru vyzval skoncovať s násilím na ženách

Na záver svojho sobotňajšieho programu v meste Trujillo sa pápež František stretol s veriacimi na námestí v centre mesta pri mariánskej pobožnosti. Za 35-tisícovej účasti vyhlásil ich patrónku, ktorú uctievajú pod menom „Virgen de la Puerta“, za „Matku milosrdenstva a nádeje“. Sochu Panny Márie korunoval zlatom a cez jej ruku prevesil zlatý ruženec ako osobný dar, zatiaľ čo sa zhromaždený ľud modlil litánie k Matke Božej zložené sv. Turibiom de Mongrovejo.

Pri tejto príležitosti Svätý Otec prehovoril k veriacim o veľkom význame mariánskej úcty, ktorú prejavujú v podobe ľudovej zbožnosti, ktorá dala Panne Márii rozmanité miestne názvy, medzi ktoré patrí aj „Virgen de la Puerta de Otuzco“.

Táto osobitná forma úcty sa zrodila v roku 1664, keď obyvatelia obce Otuzco v strachu pred približujúcou sa skupinou pirátov umiestnili nad vstupnú bránu (puerta) sošku Panny Márie Immaculaty, zobrazenú so zopätými rukami. Hlavné oslavy „Virgen de la Puerta“ sa dnes viažu s dátumom 15. decembra. V roku 2012 peruánska vláda zaradila túto tradíciu do zoznamu národného kultúrneho dedičstva.

V mnohonárodnostnom Peru pápež František vyzdvihol výnimočnosť Panny Márie, ktorá je matkou všetkých, bez ohľadu na pôvod človeka:

„Matka na seba preberá črty svojich detí, ich oblečenie, ich nárečie, aby im dala účasť na svojom požehnaní. Mária bude vždy Matkou mestickou, miešaneckou, pretože v jej srdci nachádzajú miesto všetky rasy, pretože láska hľadá každý spôsob, aby milovala a bola milovaná.“

Svätý Otec po týchto slovách oznámil miestnym obyvateľom svoje rozhodnutie udeliť ich patrónke nový titul:
„Poznám lásku, ktorú máte voči Nepoškvrnenej Panne Márii z brány Otuzca, ktorú dnes chcem spolu s vami vyhlásiť za „Virgen de la Puerta, Matku milosrdenstva a nádeje“. Milovaná Panna počas uplynulých storočí preukázala svoju lásku k deťom tejto zeme, keď ich - umiestnená nad vchodom - bránila a ochránila pred hrozbami, ktoré na nich doliehali, čím vzbudila lásku u všetkých Peruáncov, čo trvá až po dnes.

Ona nás naďalej obraňuje a ukazuje nám tú Bránu, ktorá otvára cestu autentického života, Života, ktorý nepodlieha skaze. Ona je tá, ktorá vie sprevádzať každé zo svojich detí, aby sa vrátilo domov. Sprevádza nás a vedie až k Bráne, ktorá dáva Život, pretože Ježiš chce, aby nikto neostal mimo, vystavený nečasu. Takto sprevádza «nostalgickú túžbu mnohých ľudí vrátiť sa do domu Otca, čakajúceho na ich návrat» (Misericordia et misera, 16) a mnohokrát nevedia ako sa vrátiť.

Ako hovoril sv. Bernard: «Ty čo sa cítiš ďaleko od pevnej zeme, unášaný vlnami tohto sveta, medzi víchrami a búrkami, pozeraj na hviezdu a volaj na Máriu.» Ona nám ukazuje cestu domov, ona nás vedie k Ježišovi, ktorý je Bránou milosrdenstva. A ponechá nás s ním. Nežiada nič pre seba: vedie nás k Ježišovi.“

Nadväzujúc na predchádzajúce slová Svätý Otec pripomenul Mimoriadny jubilejný rok milosrdenstva 2015/2016, keď vyzval všetkých veriacich, aby prešli Bránou milosrdenstva. Vyjadril túžbu, aby každý, kto je zranený, mohol aj naďalej dosiahnuť uzdravenie na orodovanie Panny Márie, Matky milosrdenstva a nádeje:
„Ako túžim, aby táto krajina, ktorá hostí Matku milosrdenstva a nádeje mohla znásobovať a šíriť na všetky strany dobrotu a nežnosť Boha. Pretože, milí bratia, niet lepšieho lieku na uzdravenie toľkých rán, než srdce schopné milosrdenstva, srdce schopné spolucítenia zoči-voči bolesti a nešťastiu, zoči-voči zlyhaniu a túžbe znovu vstať u mnohých, ktorí často nevedia, ako to urobiť.“

V závere svojho príhovoru pápež František v súvislosťou s materinským postojom Panny Márie poukázal aj na úlohu matiek a vyjadril im svoju vďaku, pričom zároveň adresoval silnú výzvu celej spoločnosti skoncovať s formami násilia proti ženám:

„Hľadiac na Máriu, nechcem skončiť bez toho, aby som vás pozval myslieť na všetky matky a staré mamy tohto národa. Sú skutočnou hnacou silou života a rodín v Peru. Čím by bolo Peru bez matiek a starých mám? Čím bude náš život bez nich? Láska k Márii nám má pomáhať k postoju uznania a vďačnosti voči ženám, voči našim matkám a starým mamám, ktoré sú pevnou hradbou v živote našich miest. Často mlčanlivé nesú život ďalej vpred. Je to mlčanie a sila nádeje. Vďaka za vaše svedectvo.

Uznať a ďakovať. Ale hľadiac na matky a staré mamy, chcem vás pozvať do boja proti jednej pohrome, ktorá dolieha na náš americký kontinent – mnohé prípady útokov na život ženy (feminicidio). A je množstvo prípadov násilia, ktoré zostávajú umlčiavané za mnohými múrmi. Pozývam vás bojovať proti tomuto zdroju utrpenia, so žiadosťou o podporu legislatívy a kultúry na zažehnanie každej formy násilia.“

-

Popoludní sa Svätý Otec stretne v priestoroch seminára s kňazmi, zasvätenými osobami a seminaristami a na záver dňa ho čaká tradičná pobožnosť ku cti Panny Márie „Virgen de la Puerta“, pri ktorej odovzdá ako pápežský dar zlatý ruženec, ktorý bude zdobiť jej sochu.

Na noc sa Svätý Otec vráti letecky späť do Limy, kde má v nedeľu dopoludnia na programe návštevu kláštora kontemplatívnych sestier a zastaví sa aj pri relikviách peruánskych svätých v limskej katedrále. Po stretnutí s biskupským zborom sa v nedeľu večer Svätý Otec rozlúči s Peru pri slávení svätej omše na pláni vojenského letiska Las Palmas.



( TK KBS, RV jb; ml ) 20180120008   |   Upozorniť na chybu v správe | Prečítaná 792 x

[naspäť]





TV Lux | Rádio Lumen | FF Rádio | Rádio Mária | Rádio Vatikán | SSV | Katolícke noviny | Výveska | Do kostola

Mobilná verzia webu


(c) TK KBS 2003 - 2018