TK KBS

Dnes je utorok 22. 05. 2018   Meniny má Júlia, Juliana       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  máj  >>
poutstštpisone
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
28293031   

  Top témy
Všetky
Anna Kolesárová

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Notitiae GS KBS

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Svätého Otca privítali v peruánskej Lime, stretne sa s národmi Amazónie
P:3, 19. 01. 2018 12:35, ZAH



Peru 19. januára (RV) Pápež František začal druhú etapu svojej 22. apoštolskej cesty príletom do Limy. Na letisku ho o 16.50 miestneho času (22.50 nášho času) privítal prezidentský pár, arcibiskup Limy a predseda miestnej biskupskej konferencie spolu s predstaviteľmi takmer 10-miliónovej metropoly ležiacej na tichomorskom pobreží.

Po odznení 21 delových sálv určených návšteve hlavy štátu Svätý Otec prešiel po červenom koberci pred nastúpenou čestnou jednotkou v bielych uniformách. Tesne po polnoci nášho času už pápeža Františka privítali na Apoštolskej nunciatúre, ktorá bude jeho rezidenciou až do pondelka 21. januára. Počas peruánskej etapy apoštolskej cesty je časový posun oproti Slovensku 6 hodín. Dnes čaká pápeža Františka návšteva amazónskej oblasti v meste Puerto Maldonado, kde sa prihovorí zástupcom národov Amazónie a bude s nimi obedovať. Večer sa Svätý Otec vráti do hlavného mesta Limy, kde absolvuje protokolárne stretnutia a vystúpi s príhovorom pred verejnými predstaviteľmi krajiny a diplomatickým zborom.

Pápež František sa vo štvrtok rozlúčil s Čile, kde strávil plné tri dni - od pondelka večera do štvrtka večer. Na záver svätej omše v severočilskom Iquique sa poďakoval za obetavosť, s akou Čiľania pripravili jednotlivé podujatia, osobitne vyjadril uznanie 20-tim tisíckam dobrovoľníkov. Celej krajine na rozlúčku vyprosoval od Boha jeho ochranu: „Ochraňuj vieru tohto ľudu a daruj mu jednotu a pokoj.“

Pápež František pred odchodom z Čile nezabudol ani na svojich rodákov, ktorí pricestovali spoza andských hôr, aby sa s ním mohli stretnúť.  Na všetkých prítomných sa v závere omše v Iquique obrátil so slovami: „Ďakujem vám, a prosím vás, nezabudnite sa za mňa modliť. A chcem poďakovať za prítomnosť mnohých pútnikov z bratských národov Bolívie, z Peru a – nebuďte žiarliví – osobitne za prítomnosť Argentínčanov, pretože Argentína je moja vlasť! Ďakujem mojim argentínskym bratom, že ma sprevádzali v Santiagu, Temucu i tu v Iquique. Veľká vďaka!“

-

Pápež vyzval mládež domorodých kmeňov: Učte nás autentickému životnému štýlu

Stretnutie s domorodými obyvateľmi Amazónie bolo dominantným bodom programu pápeža Františka v meste Puerto Maldonado.

„Pomáhajte vašim biskupom, misionárom a misionárkam, aby sa s vami spojili a aby vo vzájomnom dialógu všetkých mohli utvárať Cirkev s tvárou Amazónie a Cirkev s tvárou pôvodného obyvateľstva. V tomto duchu som zvolal Synodu pre Amazóniu v roku 2019, ktorej prvé stretnutie, ako predsynodálna rada, bude tu, dnes večer.“ Takto sa dnes pápež František obrátil na domorodcov Amazónie.

Mesto leží vo východnej časti krajiny v blízkosti hranice s Bolíviou a neďaleko Brazílie. História tohto 74-tisícového mesta spadá ešte do obdobia spred Inkov. Názov mesto zdedilo po prvom španielskom cestovateľovi hľadajúcom zlato Juanovi Alvarezovi Maldonadovi, ktorý sem prišiel v roku 1567. Rapídny nárast mesta nastal začiatkom 20. storočia po objavení gumy a v dôsledku ťažby nerastných surovín.

Mesto sa nachádza v amazónskom regióne Peru s názvom Madre de Dios (Matka Božia). Tento názov nesie aj meno športovej haly (Coliseo Madre de Dios), kde pápeža čakalo štyritisíc zástupcov pôvodného obyvateľstva z viac než 22 amazónskych kmeňov. V tradičných odevoch a vyzdobení farebným perím ho privítali  spevmi a tancami skupiny z generácie starších, ako aj mladých. Prítomní boli aj príslušníci horských kmeňov, ktoré sa po prisťahovaní z Ánd udomácnili v Amazónii. 

Ako pri stretnutí povedal biskup David Martinéz de Aguirre Guinea OP, apoštolský vikár Puerta Maldonada, Cirkev v tejto oblasti pôsobí 118 rokov. Pápežovi poďakoval za zvolanie Synody biskupov o Amazónii, ako aj za jeho záujem o túto oblasť a jej ľud, ktorému sa misionári snažia byť nápomocní v dožadovaní sa jeho práv. Povedal: „Vnímame, že váš pohľad objavil to najväčšie bohatstvo Amazónie, ktorým nie sú ani minerály, ani drevo či ropa. Sú ňou jej ľudia.“  

Svätého Otca pozdravili aj niekoľkí zástupcovia prítomných kmeňov. Héctor a Yésica Patiachi z kmeňa Harakabut pápežovi vyjadrili svoje obavy:     

„Chceme, aby naše deti mohli študovať, ale nechceme, aby školy zničili naše tradície, našu reč, nechceme zabudnúť na múdrosť našich praotcov! Chceme, aby sa naše deti vzdelávali, aby netrpeli diskrimináciou tak, ako my. Sme pôvodnými obyvateľmi, žili sme tu od dávnych čias. Naším dedičstvom po praotcoch je náš jazyk. Cítime hrdosť, že patríme k pôvodnému ľudu a že hovoríme naším jazykom. Aj napriek tomu máme strach, lebo ľudia z iných miest chcú naše vymiznutie.“

Pár domorodcov zároveň vyjadril obavy z ničenia životného prostredia ich domova, ako aj celej planéty. Spomenuli aj pomoc dominikánskeho misionára Josého Álvaresa Fernándeza, ktorý ku kmeňu prišiel v dobe, keď bol na pokraji zániku.

Zástupkyňa kmeňa Awayún, 64-ročná María Luzmila Bermeo okrem iného predstavila činnosť amazonských žien venujúcich sa remeslám ako výroba keramiky a bižutérie, drevorezba či výroba predmetov z vlákien palmy a liany. Svätému Otcovi predstavila ukážku výrobkov amazonských remeselníkov.

Pri stretnutí tiež predstavili myšlienky z encykliky pápeža Františka Laudato si´, preloženej do miestnych jazykov.

Svätý Otec v úvode zacitoval z Knihy Exodus: „Zobuj si z nôh obuv, lebo zem na ktorej stojíš, je zem svätá“ (3,5). Ako sám povedal, prišiel načúvať ľudu Amazónie: „Chcel som prísť, aby som vás navštívil a počúval; aby sme boli spolu v srdci Cirkvi; aby som sa zjednotil s vašimi výzvami a spolu s vami sa opäť utvrdil v rozhodnej voľbe za obranu života, za obranu zeme a obranu kultúr. Pôvodné obyvateľstvo Amazónie pravdepodobne ešte nikdy nebolo ohrozené na svojom teritóriu tak, ako je dnes.“

Svätý Otec pripomenul silný tlak ekonomických záujmov, keďže Amazónia je bohatá na ropu, zemný plyn, zlato a produkujú sa tu aj agro-priemyselné monokultúry. Ako povedal, mnohé hnutia sa síce snažia o záchranu prírody, no nedbajú o domorodcov.

Pápež vyzval k interkultúrnemu dialógu, v ktorom by boli domorodci protagonistami, keďže ide o ich teritóriá: „Docenenie a dialóg budú tou najlepšou cestou ako zmeniť historické vzťahy, poznačené vyraďovaním a diskrimináciou“.

Ďalšími problémami Amazónie sú: únik uhľovodíkových plynov ohrozujúci zdravie domorodcov, nelegálna ťažba, odlesňovanie či obchodovanie s ľuďmi – zotročovanie na pracovné a sexuálne účely, či skrytá sterilizácia domorodých žien.

Svätý Otec vystríhal pred takzvaným novodobým kolonializmom a pripomenul dôležitosť rodiny:

„Kultúra našich národov je znakom života. Amazónia, okrem toho že je zásobárňou biodiverzity, je tiež zásobárňou kultúry, ktorá musí byť zachovaná pred novými formami kolonializmu. Rodina – tak ako to povedala jedna z vás – je a vždy bola sociálnou inštitúciou, ktorá značne prispieva k tomu, aby sa naše kultúry zachovali. V uplynulých krízových obdobiach, čeliac rôznym formám imperializmu, boli rodiny pôvodného obyvateľstva tou najlepšou obrankyňou života.

Žiada sa od nás zvláštna ostražitosť, aby sme sa nenechali chytiť do pasce ideológiám kolonializmu, ktoré sa skrývajú za pokrok, no ktoré sa pomaličky vkrádajú dnu, ruinujú kultúrnu identitu a nastoľujú spôsob myslenia, ktorý je uniformný, jediný... no chabý. Prosím, počúvajte starších. Oni disponujú múdrosťou, ktorá im umožňuje byť v spojení s transcendentnom a objaviť to, čo je v živote podstatné. Nezabúdajme na to, že „strata nejakej kultúry môže byť rovnako vážna alebo ešte závažnejšia ako vyhynutie živočíšneho či rastlinného druhu“ (Laudato si’, 145).“

Pápež domorodcov ubezpečil o záujme Cirkvi o obranu ich práv a ich kultúry:

„Nepodľahnite pokušeniam, ktoré sa snažia vykoreniť katolícku vieru vášho ľudu (Porov. Dokument z Aparecidy, 531). Každá kultúra a každý spôsob videnia sveta, ktoré prijímajú Evanjelium, obohacuje Cirkev zviditeľnením novej črty Kristovej tváre. Cirkev nie je vzdialená od vašim problémov a vášho života, Cirkvi nechce byť cudzí váš spôsob života a jeho usporiadanie.

Potrebujeme, aby pôvodné obyvateľstvo kultúrne utváralo miestne cirkvi Amazónie. A v tejto súvislosti mi urobilo veľkú radosť, keď som počul, že jednu z častí Laudato si´ prečítal trvalý diakon z vašej kultúry.

Pomáhajte vašim biskupom, pomáhajte vašim misionárom a misionárkam, aby sa s vami spojili a aby vo vzájomnom dialógu všetkých mohli utvárať Cirkev s tvárou Amazónie a Cirkev s tvárou pôvodného obyvateľstva. V tomto duchu som zvolal Synodu pre Amazóniu v roku 2019, ktorej prvé stretnutie, ako predsynodálna rada, bude tu, dnes večer.“

Domorodí obyvatelia Svätému Otcovi založili na hlavu typický veniec, náhrdelník a stuhy. Darovali mu aj knihy s príbehmi kmeňov v ich domorodých jazykoch. Traja diakoni z radov domorodcov mu venovali štóly zdobené tradičnými vzormi.

-

Celý príhovor pápeža Fratiška na stretnutí s ľudom Amazónie (Coliseo Madre de Dios – Puerto Maldonado, 19. januára 2018)

Drahí bratia a sestry!

Keď som tu spoločne s vami, vyviera mi zo srdca chválospev sv. Františka: „Buď pochválený, môj Pane“. Áno, buď pochválený za túto príležitosť, ktorú nám dávaš týmto stretnutím. Ďakujem, Mons. David Martínez de Aguirre Guinea, pán Héctor, pani Yésica a pani María Luzmila, za vaše slová privítania i za vaše svedectvá. Týmto chcem poďakovať a vyjadriť svoj pozdrav aj všetkým obyvateľom Amazónie.

Vidím, že ste prišli z rozličných pôvodných národov Amazónie: Harakbut, Esse-ejas, Matsiguenkas, Yines, Shipibos, Asháninkas, Yaneshas, Kakintes, Nahuas, Yaminahuas, Juni Kuin, Madijá, Manchineris, Kukamas, Kandozi, Quichuas, Huitotos, Shawis, Achuar, Boras, Awajún, Wampís, medzi inými. Vidím tiež, že sú tu s nami aj národy, pochádzajúce z Ánd, ktoré prišli z horských oblastí a stali sa Amazónčanmi.

Veľmi som túžil po tomto stretnutí. Chcel som odtiaľto začať návštevu Peru. Ďakujem vám za vašu účasť a za to, že nám umožňujete zblízka, vo vašich tvárach, uvidieť odblesk tejto zeme. Je to tvár plurality, nekonečnej pestrosti a enormného biologického, kultúrneho a duchovného bohatstva.

My, čo nie sme z týchto oblastí, potrebujeme vašu múdrosť a vaše znalosti, aby sme mohli preniknúť k pokladu – bez toho, aby sme ho zničili –, ktorý ukrýva táto krajina. Zaznievajú tu slová, ktoré povedal Pán Mojžišovi: «Zobuj si z nôh obuv, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá» (Ex 3,5).

Dovoľte, aby som ešte raz zopakoval: Buď pochválený, Pane, za toto nádherné dielo, ktorým je amazónsky ľud, a za celú biodiverzitu, ukrývajúcu sa v týchto krajinách!

Tento chválospev ale narúša to, keď vidíme a počujeme o hlbokých ranách, ktoré si so sebou nesie Amazónia a jej ľud. Chcel som teda prísť, aby som vás navštívil a počúval; aby sme boli spolu v srdci Cirkvi; aby som sa zjednotil s vašimi výzvami a spolu s vami sa opäť utvrdil v úprimnom rozhodnutí sa za obranu života, za obranu zeme a obranu kultúr.

Pravdepodobne nebolo pôvodné obyvateľstvo Amazónie ešte nikdy tak ohrozené na svojom teritóriu, ako je dnes. O Amazónii sa vedú spory na mnohých frontoch: z jednej strany je to nový ťažobný prístup (neo-extractivismo) a silný tlak veľkých ekonomických záujmov, ktoré zameriavajú svoju ziskuchtivosť na ropu, zemný plyn, zlato, poľnohospodárske monokultúry; z druhej strany predstavuje hrozbu pre vaše teritóriá tiež zvrátenosť politík, ktoré podporujú „zachovanie“ prírody, no bez toho, aby sa zaujímali o ľudské bytosti, a konkrétne o vás, amazonskí bratia, ktorí uprostred tejto prírody žijete.

Sú nám známe hnutia, ktoré sa v mene záchrany lesov zmocňujú veľkých lesnatých plôch a obchodujú s nimi. Tým spôsobujú situáciu útlaku pre pôvodné obyvateľstvo, pre ktoré sa týmto spôsobom teritóriá a prírodné zdroje, ktoré sa v nich nachádzajú, stávajú nedostupnými. Tento problém nedá dýchať vašim ľuďom a zapríčiňuje migráciu nových generácií z dôvodu nedostatku priestorových možností. Musíme prelomiť tento historický model, ktorý považuje Amazóniu za akúsi bezodnú zásobáreň pre jednotlivé štáty bez toho, aby sa bral ohľad na jej obyvateľov.

Považujem za nevyhnutné, aby sa vykonali kroky na vytvorenie inštitucionálneho priestoru pre rešpektovanie a docenenie domorodých národov a pre dialóg s nimi; so zahrnutím a záchranou kultúry, reči, tradícií, práv a spirituality, ktoré sú im vlastné. Interkultúrny dialóg, v ktorom by oni boli „hlavnými hovorcami, najmä, keď sa chystajú veľké projekty, ktoré sa týkajú ich priestorov“ (Encyklika Laudato si’, 146). Docenenie a dialóg budú tou najlepšou cestou ako zmeniť historické vzťahy poznačené vylúčením a diskrimináciou.

Na druhej strane, je správne priznať aj to, že tu existujú i nádejné iniciatívy, ktoré vychádzajú z vášho prostredia a z vašich organizácií, a ktoré sa usilujú pracovať na tom, aby pôvodné obyvateľstvo a ich komunity boli sami strážcami lesov, a aby vyprodukované zdroje boli na úžitok pre vaše rodiny, pre zlepšenie vašich životných podmienok, zdravia a vzdelávania vašich komunít.

Takéto „dobré konanie“ je v zhode s praktizovaním toho „dobrého nažívania“, ktoré objavujeme v múdrosti našich národov. Dovoľte, aby som vám povedal, že ak vás aj niekto považuje za prekážku alebo za „ťarchu“, v skutočnosti je váš život apelom na svedomie takého štýlu života, ktorý nie je schopný uvedomiť si, za akú cenu je takým aký je. Vy ste živou pamäťou poslania, ktoré Boh zveril všetkým nám: starať sa o spoločný dom.

Ochrana zeme nemá iný cieľ ako ochranu života. Vieme o utrpení, ktorým sú postihnutí niektorí z vás, z dôvodu uhľovodíkových splodín, ktoré vážne ohrozujú život vašich rodín a znečisťujú vaše prírodné prostredie.

Súbežne tu jestvuje aj iná devastácia života, ktorá sa napája na znečisťovanie životného prostredia, zapríčinené nelegálnou ťažbou. Mám na mysli obchodovanie s ľuďmi: zotročovanie pracovnej sily a sexuálne zneužívanie. Násilie páchané na mladistvých a na ženách volá do neba: „Vždy ma zarmucovala situácia tých, ktorí sa stali predmetom rozličných foriem obchodovania s ľuďmi. Chcel by som, aby bolo počuť Boží výkrik adresovaný všetkým: „Kde je tvoj brat?“ (Gn 4, 9). Kde je tvoj brat otrok? [...]

Netvárme sa, že sa nič nedeje ani neodvracajme pohľad na druhú stranu. Mnohokrát sme toho súčasťou. Táto otázka je pre všetkých!“ (Apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 211).

Nemožno si tu nepripomenúť sv. Turíbia, ktorý na Treťom koncile v Lime s veľkou bolesťou konštatoval, že „nielen v minulých časoch sa spôsobovalo týmto úbohým ľuďom príkorie a páchalo sa na nich násilie veľkých rozmerov, ale ešte aj dnes mnohí robia to isté“ (3. zasad., kap. 3). Nanešťastie, i po päťsto rokoch sú tieto slová ešte stále aktuálne. Prorocké slová týchto mužov viery – ako nám to pripomenuli Héctor s Yésicou – sú výkrikom tohto ľudu, ktorý je často nútený mlčať alebo ktorému bola odňatá možnosť hovoriť. Toto proroctvo musí zostať prítomné v našej Cirkvi, aby sa nikdy neprestali ozývať hlasy v prospech tých, čo sú vyraďovaní a trpia.

Z tejto znepokojivej situácie pramení prvoradá voľba za život tých najbezbrannejších. Myslím tu na národy označované ako „Pôvodné národy žijúce v dobrovoľnej izolovanosti“ (PIAV). Dobre vieme, že ide o tých najzraniteľnejších medzi  zraniteľnými.

Dedičstvo uplynulých období ich prinútilo dokonca izolovať sa aj od ich vlastných etník, a začať dejiny uväznenia na najmenej dostupných miestach lesov, aby mohli slobodne žiť. Pokračujte v ochrane týchto najviac zraniteľných bratov. Ich prítomnosť nám pripomína, že nemôžeme nakladať so spoločnými dobrami takým tempom, aké udáva nenásytný konzumizmus. Je nevyhnutné, aby existovali hranice, ktoré nám pomôžu brániť sa pred každým pokusom zničiť habitat, ktorý nás utvára.

Docenenie týchto národov – ktoré nemôžu byť nikdy považované za menšinu, ale za autentických partnerov dialógu – ako i všetkých pôvodných národov nám pripomína, že nie sme absolútnymi vlastníkmi stvorenstva. Je naliehavé vedieť uvítať podstatný prínos, ktorý môžu ponúknuť celej spoločnosti, a nie robiť z ich kultúry idealizáciu akéhosi prirodzeného stavu, ani druh múzea dávneho štýlu života. Ich pojem sveta, ich múdrosť môžu nás, ktorí nie sme súčasťou ich kultúry, mnohému naučiť. Všetko úsilie, ktoré vynakladáme na zlepšenie života amazonských národov, nebude nikdy stačiť.

Znepokojujúce sú prichádzajúce správy o náraste niektorých chorôb. Mlčanie je strašné, lebo zabíja. Keď mlčíme, nemôže rozbehnúť činnosti zamerané na prevenciu, zvlášť pre adolescentov a mladých ľudí, ani sa nemôžeme postarať o chorých, čím ich odsudzujeme k tomu najkrutejšiemu vylúčeniu.

Žiadame jednotlivé štáty, aby sa uvádzala do praxe interkultúrne sanitárne politiky, ktoré by zohľadňovali realitu a vnímanie sveta daných pospolitostí, podporovaním profesionálnych odborníkov z radov ich vlastných etník, ktorí by boli schopní pristupovať k liečeniu chorôb v súlade s vnímaním sveta toho-ktorého etnika.

Ako som už vyjadril v encyklike Laudato si’, opätovne je nutné sa ozvať proti nátlaku, ktorý niektoré medzinárodné zložky vyvíjajú na isté krajiny, aby presadzovali sterilizačnú reprodukčnú politiku. Zvlášť ostro sa to zameriava na domorodé populácie.

Vieme, že sa u nich naďalej pokračuje v propagovaní sterilizácia žien, niekedy aj bez vedomia ich samých.

Kultúra našich národov je znakom života. Amazónia, okrem toho že je zásobárňou biodiverzity, je tiež zásobárňou kultúry, ktorá musí byť zachovaná pred novými formami kolonializmu. Rodina – tak ako to povedala jedna z vás – je a vždy bola sociálnou inštitúciou, ktorá značne prispieva k tomu, aby sa naše kultúry zachovali. V uplynulých krízových obdobiach, čeliac rôznym formám imperializmu, boli rodiny pôvodného obyvateľstva tou najlepšou obrankyňou života.

Žiada sa od nás zvláštna ostražitosť, aby sme sa nenechali chytiť do pasce ideológiám kolonializmu, ktoré sa skrývajú za pokrok, no ktoré sa pomaličky vkrádajú dnu, ruinujú kultúrnu identitu a nastoľujú spôsob myslenia, ktorý je uniformný, jediný... no chabý. Prosím, počúvajte starších. Oni disponujú múdrosťou, ktorá im umožňuje byť v spojení s transcendentnom a objaviť to, čo je v živote podstatné. Nezabúdajme na to, že „strata nejakej kultúry môže byť rovnako vážna alebo ešte závažnejšia ako vyhynutie živočíšneho či rastlinného druhu“ (Laudato si’, 145).

Jediný spôsob ako docieliť, aby sa nejaká kultúra nestratila, je to, že ju budeme udržiavať v dynamike, v neustálom pohybe. Ako veľmi je dôležité to, čo nám povedali Yésica a Héctor: „Chceme, aby naše deti mohli študovať, ale nechceme, aby školy zničili naše tradície, našu reč, nechceme zabudnúť na múdrosť našich praotcov!“.

Vzdelávanie nám pomáha stavať mosty a vytvárať kultúru stretnutia. Školy pre pôvodné obyvateľstvo a ich vzdelávanie má byť prioritou štátu a jeho snahou, snahou o integráciu a inkulturáciu, ktorá ako dobro pre celú spoločnosť prijíma, rešpektuje a integruje múdrosť praotcov, ako nás na to upozornila María Luzmila.

Prosím mojich bratov biskupov, aby – tak ako sa to deje aj na tých najodľahlejších miestach pralesa – ďalej pokračovali vo vytváraní priestorov na interkulturálne a bilinguálne vzdelávanie na školách a pedagogických či univerzitných inštitútoch (porov. 5. generálna konferencia biskupov Latinskej Ameriky a Karibiku, Dokument z Aparecidy, 2007, 530).

Blahoprajem iniciatívam, ktoré uskutočnila peruánska Cirkev Amazónie na podporu pôvodného obyvateľstva: školy, ubytovne pre študentov, centrá výskumu a podpory ako je Kultúrne Centrum José Pío Aza, CAAP a CETA, nové a dôležité interkultúrne univerzitné priestory ako NOPOKI, vyslovene určené na vzdelávanie mladých ľudí z rozličných etník našej Amazónie.

Rovnako blahoželám všetkým tým mladým ľuďom pôvodného obyvateľstva, ktorí sa usilujú, zo svojho uhlu pohľadu, o vypracovanie novej antropológie a pracujú na novej interpretácii dejín svojho ľudu z jeho vlastnej perspektívy. Ďalej blahoprajem tým, ktorí formou výtvarného umenia, literatúry, remeselníckej výroby či hudby dávajú vidieť ostatným svoje vnímanie sveta a svoje kultúrne bohatstvo. Bolo tu veľa tých, čo písali a hovorili o vás. Je dobré, aby ste sa teraz zadefinovali vy sami a ukázali nám svoju identitu. Potrebujeme vás počúvať.

Drahí bratia v Amazónii, koľkí misionári a misionári sa zaangažovali za váš ľud a obraňovali vaše kultúry! Inšpirovalo ich k tomu Evanjelium. Aj Kristus sa vtelením stal človekom, patriacim do istej kultúry, tej židovskej, a vychádzajúc z nej sa nám odovzdal ako novosť pre všetky národy v tom zmysle, že každý so svojou vlastnou identitou môže cítiť sebapotvrdenie v Ňom samom.

Nepodľahnite pokušeniam, ktoré sa snažia vykoreniť katolícku vieru vášho ľudu (Porov. Dokument z Aparecidy, 531). Každá kultúra a každý spôsob videnia sveta, ktoré prijímajú Evanjelium, obohacuje Cirkev zviditeľnením novej črty Kristovej tváre. Cirkev nie je vzdialená od vašim problémov a vášho života, Cirkvi nechce byť cudzí váš spôsob života a jeho usporiadanie.

Potrebujeme, aby pôvodné obyvateľstvo kultúrne utváralo miestne cirkvi Amazónie. A v tejto súvislosti mi urobilo veľkú radosť, keď som počul, že jednu z častí Laudato si´ prečítal trvalý diakon z vašej kultúry.

Pomáhajte vašim biskupom, pomáhajte vašim misionárom a misionárkam, aby sa s vami spojili a aby vo vzájomnom dialógu všetkých mohli utvárať Cirkev s tvárou Amazónie a Cirkev s tvárou pôvodného obyvateľstva. V tomto duchu som zvolal Synodu pre Amazóniu v roku 2019, ktorej prvé stretnutie, ako predsynodálna rada, bude tu, dnes večer.

Dôverujem v pružnosť ľudu prispôsobiť sa a vo vašu schopnosť vedieť zareagovať v náročných chvíľach života. V rôznych ťažkých obdobiach dejín ste to už dokázali tým, že ste vždy vedeli prispieť svojím dielom, vašou osobitosťou chápania ľudských vzťahov, vo vzťahu k životnému prostrediu a v prežívaní skúsenosti viery.

Modlím sa za vás, za vašu Bohom požehnanú krajinu, a prosím vás, aby ste nezabudli sa za mňa modliť. Ďakujem! Tinkunakama! (v jazyku Kečua: Do budúceho stretnutia).

Preložila: Slovenská redakcia VR

-

Po veľkom stretnutí v športovej hale nasledovali ďalšie dve menšie stretnutia ­– s miestnymi obyvateľmi v neďalekej škole a s opustenými či týranými deťmi v azylovom zariadení Dom Malého princa. Bohatý dopoludňajší program pápeža Františka uzavrel spoločný obed s deviatimi zástupcami domorodých národov v priestoroch pastoračného centra, aj za účasti apoštolského vikára oblasti.

Svätý Otec v príhovore zástupcom obyvateľov amazónskeho regiónu Madre de Dios, zhromaždeným v škole J. Basadra, poukázal najmä na lokálny problém obchodovania s ľuďmi pre pracovné či sexuálne účely. Osobitne odsúdil sexuálne násilie páchané na miestnych ženách, ktoré ako povedal, sa nesmie pokladať za niečo normálne. Prítomných povzbudil spoločne sa organizovať v boji proti korupcii, odlesňovaniu a porušovaniu ľudských práv, a to nielen na občianskej úrovni, ale aj v modlitbe v cirkevných spoločenstvách.

V Dome Malého princa Svätého Otca privítalo štyridsať detí a dospievajúcich ubytovaných v tomto domove, spolu so stovkou ďalších detí a mladých ľudí i zamestnancov domova. V azylovom dome založenom v roku 1996 katolíckym kňazom žijú siroty, týrané deti, deti z ohrozených rodín, či deti z táborov nelegálnych baníkov.

Po svedectve, o ktoré sa podelila chovankyňa domova, pápež František vyslovil aj tieto slová:

„Odpustite nám prípady, keď vám my veľkí nedávame dôležitosť, ktorú si zaslúžite. ... Vy ste bez pochyby tým najvzácnejším pokladom, o ktorý sa musíme starať.“

Deti a mladých pochádzajúcich z domorodých kmeňov povzbudil nevzdávať sa pri pohľade na miznúce lesy či znečistené rieky, ale odporúčal im usilovne študovať. Povzbudil ich nezakladať si masky, ale byť samými sebou, pamätajúc na svoje korene, aby ľudstvu „ponúkli alternatívu v podobe autentického života“:

„Svet potrebuje vás, mladých z domorodých národov a potrebuje vás takých, akí ste, nie s maskou. ... Nebuďte ako vagón vlečený na konci, potrebujeme vás ako lokomotívu, ktorá tlačí. ... Svet potrebuje vás, váš originál, takých, akí skutočne ste, nie ako imitácie. ... Priatelia, naše spoločnosti mnohokrát potrebujú korigovať svoj smer, a vy, mladí z domorodého obyvateľstva – som o tom presvedčený – môžete veľmi veľa pomôcť  v tejto výzve, predovšetkým keď nás budete učiť štýlu života, ktorý je založený na starostlivosti a nie na ničení všetkého, čo stojí v ceste našej chamtivosti“.

-

Svätý Otec sa po stretnutí s národmi Amazónie letecky presunul späť do hlavného mesta Limy. Večerný program svojho druhého dňa apoštolskej návštevy v Peru venoval protokolárnym stretnutiam.

Ich dejiskom bol Vládny palác, pomenovaný ako „Pizzarov dom“ po španielskom dobyvateľovi, zakladateľovi mesta Lima, ktorý dom postavil v roku 1536 na území Inkov. Na Čestnom nádvorí tu pápeža Františka očakávali predstavitelia politického, kultúrneho a náboženského života, diplomatický zbor a zástupcovia občianskej spoločnosti, spolu viac ako 500 osobností.

Peruánsky prezident Pedro Pablo Kuczynski privítal pápeža Františka krátkym príhovorom, v ktorom zhrnul históriu Peru ako krajiny na ceste smerom k pokoju a k realizácii svojich ašpirácií. Následne sa ujal slova Svätý Otec.

Reagujúc na motto svojej cesty «Zjednotení v nádeji» pápež František skonštatoval, že „už samotný pohľad na túto krajinu je dôvodom nádeje“. Ocenil rôznorodosť Peru, poukázal na úlohu mladých a nezabudol ani na peruánskych svätcov, ktorí pomohli pri šírení viery na celom americkom kontinente. Okrem iného uviedol:

„Ste vlastníkmi bohatej kultúrnej mnohorakosti, stále viac interaktívnej, ktorá tvorí dušu tohto národa. Dušu poznačenú hodnotami predkov ako pohostinnosť, úcta k druhému, rešpekt a vďačnosť voči matke zemi, nápaditosť pri nových projektoch, ako aj spoločenská zodpovednosť za rozvoj všetkých, ktorá sa prejavuje v solidarite demonštrovanej mnohokrát počas prežívania rôznych prírodných katastrof.

V tomto kontexte chcem naznačiť mladým, že sú tou najvitálnejšou prítomnosťou, ktorú táto spoločnosť má.

S ich dynamizmom a s ich odhodlaním sľubujú a pozývajú snívať o nádejnej budúcnosti, ktorá sa rodí zo stretnutia medzi vrcholom múdrosti predkov a novým pohľadom, ktorý ponúka mladosť.

A teším sa aj z historickej skutočnosti: z vedomia toho, že nádej v tejto zemi má tvár svätosti. V Peru sa narodili svätí, ktorí otvorili cesty viery pre celý americký kontinent. Spomeniem aspoň jedného: Martina de Porres, ktorý, ako syn dvoch kultúr, ukázal silu a bohatstvo, ktoré sa rodia v človeku, keď dá do centra svojho života lásku.“

V ďalšej časti príhovoru sa Svätý Otec nevyhol ani pálčivej otázke ochrany amazonských pralesov a túto otázku dal aj do širších súvislostí:

„Strata lesov a pralesov zahŕňa nielen stratu živých druhov, ktoré môžu v budúcnosti byť veľmi dôležitými zdrojmi, ale tiež stratu životodarných vzťahov, čo v konečnom dôsledku zmení celý ekosystém (porov. Laudato si´, 32).

V tomto kontexte, «zjednotení v ochraňovaní nádeje» znamená podporovať a rozvíjať integrálnu ekológiu ako alternatívu k «už prekonanému modelu rozvoja, ktorý ale naďalej spôsobuje úpadok ľudský, sociálny a životného prostredia» (z Posolstva Urbi et Orbi 25. dec. 2017).

A to si vyžaduje počúvať, uznávať a rešpektovať ľudí a miestne národy ako rovnocenných partnerov. Oni majú priamy vzťah s oblasťou, poznajú jej obdobia a jej procesy a poznajú tiež katastrofálne následky, aké majú mnohé aktivity konané v mene rozvoja, keď menia celý životný rámec, ktorý konštituuje národ. Zhoršenie životného prostredia je, žiaľ, úzko spojené s morálnym úpadkom našich komunít. Nemôžeme ich považovať za dva samostatné problémy.“

Pápež František spomenul aj niektoré konkrétne problémy, ktorým Peru čelí ako príčinám devastácie. Je to „neregulárna banská ťažba“ a aktivity „organizácií pôsobiacich mimo legálnych štruktúr, ktoré uvrhávajú našich bratov do obchodovania s ľuďmi – novodobej formy otroctva – do nelegálnej práce, do zločinnosti“.
Svätý Otec pokračoval upozornením na ďalšiu spoločenskú pohromu, proti ktorej je potrebné sa postaviť:
„Pracovať spoločne pre ochranu nádeje si vyžaduje venovať veľkú pozornosť ďalšej forme úpadku prostredia – často rafinovanej –, ktorá postupne znečisťuje celé životné tkanivo: korupcii. Koľko zla spôsobuje v našich latinskoamerických národoch a v demokraciách tohto požehnaného kontinentu tento spoločenský „vírus“, fenomén, ktorý nakazí všetko, a chudobní a matka zem sú najviac poškodení.

To čo sa môže urobiť v boji proti tejto spoločenskej pohrome si zaslúži maximálnu pozornosť a podporu; a tento boj zaväzuje nás všetkých. Byť «zjednotení na obranu nádeje» znamená väčšiu kultúru transparentnosti medzi verejnými orgánmi, súkromným sektorom a občianskou spoločnosťou, a nevylučujem cirkevné organizácie. Nikto si nemôže povedať, že je mimo tohto procesu; korupcii sa dá vyhnúť, a vyžaduje si to angažovanosť všetkých.“

Pápež František povzbudil osobitne tých, ktorí majú zodpovednosť v akejkoľvek oblasti, aby si boli istí, že „Peru je miestom nádeje a možností ..., avšak pre všetkých, a nie pre malú skupinu. Aby každý Peruánec a každá Peruánka mohli cítiť, že táto krajina je ich, a nie niekoho iného.“

Svätý Otec na záver svojho príhovoru k predstaviteľom politického a náboženského života, diplomatického zboru, zástupcom občianskej spoločnosti a kultúry vyjadril ubezpečenie o pokračujúcom „úsilí Katolíckej cirkvi, ktorá sprevádza život tohto národa, v tomto spoločnom úsilí o to, aby Peru bolo aj naďalej krajinou nádeje. Sv.  Ružena Limská nech oroduje za každého z vás a za tento požehnaný národ.“

Aktualizované: 20. 1. 2018



( TK KBS, RV jb, zk, mk; ml ) 20180119039   |   Upozorniť na chybu v správe | Prečítaná 509 x

[naspäť]





TV Lux | Rádio Lumen | FF Rádio | Rádio Mária | Rádio Vatikán | SSV | Katolícke noviny | Výveska | Do kostola

Mobilná verzia webu


(c) TK KBS 2003 - 2018