TK KBS

Dnes je streda 21. 02. 2018   Meniny má Eleonóra       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | iPhone | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  február  >>
poutstštpisone
   1234
567891011
12131415161718
19202122232425
262728    

  Top témy
Všetky
Pápež v Čile a Peru

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Notitiae GS KBS

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Pápež začal návštevu Čile: „Túžim pozdraviť a objať všetok čilský ľud“
P:3, 16. 01. 2018 13:37, ZAH



Čile 16. januára (RV) Svätý Otec František je už v Čile na svojej 22. apoštolskej ceste, ktorá je zároveň šiestou v Latinskej Amerike. V päťmiliónovom hlavnom meste Santiagu de Chile pristálo jeho lietadlo v pondelok večer o 19.15 miestneho času, čiže o 23.15 nášho času, po takmer 16 hodinovom lete.

Na letisku pápeža privítali štátni predstavitelia krajiny na čele s prezidentkou Michelle Bacheletovou, ako aj predstavitelia miestnej Cirkvi: arcibiskup Santiaga de Chile kardinál Ricardo Ezzati Andrello SDB a predseda Konferencie biskupov Čile Mons. Santiago Silva Retamales.

Po štátnych poctách, odznení hymny a vzájomnom predstavení delegácií zazneli na letisku tradičné čilské piesne v podaní detí. Dve z nich v tradičných odevoch privítali pápeža kyticou kvetov. Vrúcneho prijatia od Čiľanov sa Svätému Otcovi dostalo aj na ceste z letiska, ktorú lemovali zástupy skandujúcich ľudí.

Svätý Otec sa po ceste krátko pristavil vo farnosti, kde je pochovaný niekdajší biskup Santiaga Mons. Enrique Alvear Urrutia (1916 - 1982). Po krátkej modlitbe pri hrobe tohto biskupa nazývaného aj „biskupom chudobných“ sa Svätý Otec presunul na Apoštolskú nunciatúru, kde je ubytovaný.

„Túžim pozdraviť a objať všetok čilský ľud od severného konca, oblasti Arica a Parinacota, až po južné súostrovie“ – takto pápež pozdravil dnes ráno obyvateľov Čile na sociálnych sieťach. Pripomeňme, že 18-miliónová juhoamerická krajina, ktorá sa tiahne pozdĺž západného pobrežia, je dlhá až vyše 4300 kilometrov a územie medzi hrebeňom Ánd a Tichým oceánom má šírku len približne 180 kilometrov.

-

Dnešný program pápeža Františka v hlavnom meste Čile sa začal ráno po ôsmej hodine. Z Apoštolskej nunciatúry, kde je ubytovaný, sa autom presunul do prezidentského paláca „La Moneda“ na oficiálne stretnutie s autoritami krajiny, predstaviteľmi verejného života a diplomatickým zborom.

Na priestranstve pred palácom Svätého Otca privítala prezidentka Michele Bacheletová, ktorá je v závere svojho úradu. Po štátnych hymnách a pozdrave čestnej stráže prešli na nádvorie prezidentského paláca, kde už pápeža Františka očakávali politickí a náboženskí predstavitelia, diplomati a zástupcovia verejného i kultúrneho života. Svätý Otec osobne pozdravil novozvoleného prezidenta Sebastiána Piñera Echeniqueho.

Prezidentka Čilskej republiky Michele Bacheletová v úvodnom prejave privítala pápeža Františka a vyjadrila „hrdosť z jeho prítomnosti“. Spomenula nielen ťažkú minulosť čilského národa, ale aj úlohy do budúcnosti, ktoré sa týkajú hlavne mladých, ochrany životného prostredia a starostlivosti aj o tých, ktorí sú dnes na okraji spoločnosti.

Po prezidentke sa ujal slova Svätý Otec František. Jeho príhovor prinášame v plnom znení.


Príhovor pápeža Františka k verejným predstaviteľom Čile (Palác Moneda, utorok, 16. januára 2018):

Vážená pani prezidentka, vážení členovia vlády a diplomatického zboru, vážení predstavitelia občianskej spoločnosti, ctené osobnosti, dámy a páni,

som veľmi rád, že sa opätovne ocitám na latinskoamerickej pôde a môžem začať návštevu v tejto milovanej čilskej krajine, ktorá bola mojím dočasným domovom i miestom formácie v mojej mladosti; chcel by som, aby tento čas strávený s vami bol zároveň i časom vyjadrenia vďaky za všetko dobro, ktorého sa mi tu dostalo. V mysli sa mi teraz vynára táto strofa vašej národnej hymny, ktorú som pred chvíľou počúval: „Svieže je, ó, Čile, tvoje azúrové nebo / a svieže vánky tebou vanú / tvoja krajina vyšívaná kvetmi, / je vernou kópiou Raja“: je to skutočný chválospev na zem, v ktorej žijete, ktorá je plná prísľubov i výziev, no zvlášť v sebe nesie potenciál budúcnosti. Tak ako to inými slovami povedala pani prezidentka.

Ďakujem Vám pán prezident, za slová uvítania, ktoré ste mi adresovali. Skrze Vašu osobu túžim pozdraviť a objať čilský ľud, od vzdialeného severného kraja oblasti Arica a Parinacota až po južné súostrovie „a jeho postupné strácanie sa v polostrovoch a zálivoch“ (Gabriela Mistral, Elogios de la tierra de Chile.) Diverzita a geografické bohatstvo vašej krajiny dávajú príležitosť na bohatosť kultúrnej mnohotvárnosti, ktorá vás tak vystihuje.

Ďakujem za prítomnosť i členom vlády, predsedom senátu, poslaneckej komory a najvyššieho súdu, ako aj ostatným predstaviteľom štátu a ich spolupracovníkom. Pozdravujem i zvoleného tu prítomného pána prezidenta, Sebastiána Piñera Echeniqueho, ktorého si len nedávno čilský ľud zvolil, aby spravoval osud tejto krajiny počas najbližších štyroch rokov.

Čile v posledných desaťročiach vynikalo rozvojom demokracie, čo mu prinieslo i viditeľný pokrok. Nedávne politické voľby boli prejavom dosiahnutej občianskej pevnosti a vyzretosti, čo je mimoriadne významné najmä v tomto roku, kedy si pripomínate 200 rokov od vyhlásenia nezávislosti. Bola to obzvlášť dôležitá chvíľa, lebo predstavovala medzník vášho osudu ako národa, založeného na slobode a práve, ktorý bol vyzvaný čeliť rôznym turbulentným obdobiam a ktorému sa podarilo – nie bez bolesti – ich prekonať. Takto ste dokázali spevniť a utužiť sen zakladateľov vášho štátu.

V tomto ohľade si spomínam na výstižné slová kardinála Silviu Henríqueza, ktorý po Te Deum vyhlásil: „My všetci sme staviteľmi toho najkrajšieho diela: vlasti. Pozemskej vlasti, ktorá predznačuje a pripravuje tú vlasť, ktorá je bez hraníc. Tá vlasť nezačína dnes, ani nami; a predsa nemôže rásť a prinášať plody bez nás. Preto sa k nej správajme s rešpektom, s vďakou, akoby k domácej úlohe, ktorú sme dostali pred mnohými rokmi, ako k dedičstvu, ktoré nám síce dáva dôvod pýšiť sa, no zároveň nás i zaväzuje“ (Homília pri ekumenickom Te Deum, 4. nov. 1970).

Každá generácia si má osvojiť zápasy a výdobytky predošlých generácií a doviesť ich k ešte vyšším cieľom. Je to kráčanie. Dobro, ako aj láska, spravodlivosť a solidárnosť, sa nedosahujú raz a navždy; musí sa o ne bojovať každý jeden deň. Nemožno sa uspokojiť s tým, čo sa dosiahlo už v minulosti, nemožno ustrnúť a užívať si to spôsobom, ktorý nás privedie k stavu, že začneme prehliadať skutočnosť, že mnoho našich bratov trpí situáciami nespravodlivosti, ktoré sa dotýkajú nás všetkých.

Máte teda pred sebou veľkú a napínavú výzvu: pokračovať v práci, aby demokracia, sen zakladateľov vášho štátu, ďaleko presahujúca formálne aspekty, bola skutočne priestorom stretnutia pre všetkých. Aby bola miestom, v ktorom by sa všetci bez výnimky cítili povolaní budovať spoločný dom, rodinu a národ. Miestom, domom, rodinou, ktorá má meno Čile: Čile veľkodušné, pohostinné; milujúce svoje dejiny; pracujúce na spolunažívaní už v súčasnosti a ktoré hľadí s nádejou do budúcnosti.

Je vhodné si tu pripomenúť slová sv. Alberta Hurtada: „Národ (krajina) je viac ako len jeho hranice, viac ako len jeho zem, jeho horské pásma, jeho moria, viac ako len jeho reč či tradície; národ je poslanie, ktoré treba naplniť“ (Te Deum, sept. 1948). Je to budúcnosť. Táto budúcnosť národa spočíva z väčšej časti na schopnosti počúvať, ktorú má jeho ľud a jeho predstavitelia.

Táto schopnosť počúvať nadobúda veľkú hodnotu v tejto krajine, kde etnická, kultúrna i historická rôznorodosť si vyžaduje byť chránená pred každým pokusom o zaujatosť či nadvládu, a ktorá má schopnosť zrúcať exluzivistické dogmatizmy v prospech zdravej otvorenosti spoločnému dobru (ktoré ak nemá komunitný charakter, nikdy nebude dobrom). Je nevyhnutné počúvať: počúvať treba nezamestnaných, ktorí nevládzu znášať súčasný stav svojich rodín, nie to ešte budúcnosť; počúvať domorodé obyvateľstvo, na ktoré sa často zabúda, ktorých právam sa má dostať pozornosti a ktorých kultúra sa má chrániť, aby sa tak nestratila časť identity a bohatstva celého národa. Počúvať treba i migrantov, ktorí klopú na bránu tejto krajiny, aby tu našli lepší život, a čo sa ich týka, aby zasa chceli svojimi silami a nádejou budovať lepšiu budúcnosť pre všetkých. Ďalej treba počúvať i mladých ľudí v ich túžbe po väčších možnostiach, najmä na úrovni vzdelávania, a v ich potrebe cítiť sa protagonistami Čile, protagonistami, ktorí majú sny; aktívne ich chrániť pred pohromou drog, ktoré ich okrádajú o to najlepšie z ich života. Počúvať treba i starých ľudí, pre ich veľmi potrebnú múdrosť i krehkosť. Nemôžeme ich nechať opustených. Počúvať sa majú i deti, ktoré sa pozerajú na svet očami plnými údivu a nevinnosti a očakávajú od nás seriózne odpovede pre dôstojnú budúcnosť. V tejto chvíli musím vyjadriť bolesť a zahanbenie, hanbu, ktorú cítim za nenapraviteľnú ujmu spôsobenú na deťoch zo strany služobníkov Cirkvi. Chcem sa pripojiť k mojim bratom v biskupskej službe, lebo je správne žiadať o odpustenie a zo všetkých síl poskytovať podporu obetiam, zatiaľ čo sa musíme zasadiť za to, aby sa to už neopakovalo. [potlesk]

S touto schopnosťou počúvať druhých sme povinní – špeciálne dnes – venovať zvláštnu pozornosť nášmu spoločnému domu. Načúvať nášmu spoločnému domovu: nechať vyrásť kultúru, ktorá sa dokáže postarať o zem, a teda neuspokojiť sa s tým, že ponúkneme špeciálne odpovede na súčasné závažné ekologické a environmentálne problémy; vyžaduje sa tu mať odvahu ponúknuť „odlišný pohľad, myslenie, politiku, výchovný program, životný štýl a spiritualitu, ktoré umožnia vzoprieť sa proti napredovaniu technokratickej paradigmy“ (František, Encyklika Laudato si’, 111), ktorá uprednostňuje vpád ekonomickej moci pred prírodnými ekosystémami a v konečnom dôsledku pred spoločným dobrom našich národov. Múdrosť domorodých obyvateľov môže byť v tomto smere veľkým prínosom. Môžeme sa od nich naučiť, že ľud, ktorý sa otáča chrbtom k zemi a k všetkému i všetkým čo je okolo neho, sa nikdy nemôže skutočne rozvíjať. Čile má vo svojich koreňoch múdrosť schopnú napomôcť prekonaniu koncepcie čisto konzumného spôsobu života, a nadobudnúť postoj múdrosti zoči-voči budúcnosti.

Duša čilského charakteru – prezidentka povedala, že je nedôverčivá –, dušou čilského charakteru je povolanie k životu, húževnatá vôľa po živote (Porov. Gabriela Mistral, Breve descripción de Chile, in Anales de la Universidad de Chile (14), 1934). K tejto misii sú povolaní všetci a nikto sa nemôže cítiť, že sa ho to netýka. Toto povolanie si vyžaduje radikálne rozhodnutie sa pre život vo všetkých formách, zvlášť vtedy, keď je ohrozený.

Chcem opäť poďakovať za pozvanie, že som mohol prísť a stretnúť sa s vami, stretnúť sa s dušou tohto ľudu; prosím, aby vás Panna Mária Karmelská, Matka a Kráľovná Čile, naďalej sprevádzala a napomáhala rásť snom tohto požehnaného národa. Ďakujem veľmi pekne.

Preložila: Slovenská redakcia VR

-

Nasledovalo súkromné stretnutie pápeža s prezidentkou Bacheletovou v Modrom salóne Prezidentského paláca, pri ktorom Svätý Otec odovzdal prezidentke svoj symbolický dar v podobe tematickej medaily apoštolskej cesty. Medailu s nápisom „Návšteva Čile 15. - 18. januára 2018“ zdobia na čelnej strane reliéfy dvoch čilských svätých: sv. Terézie z Los Andes (bosá karmelitánka, žila v rokoch 1900 – 1920) a sv. Alberta Hurtada Cruchagu (jezuitský kňaz, žil v rokoch 1901 - 1952) a v spodnej časti kríž a reliéf čilského pohoria Ánd. Na rube medaily je znak pápež Františka. Autorkou medaily je talianska umelkyňa Daniela Longová.

-

Predpoludním (14.30 nášho času) pápež slávil svätú omšu v mestskom Parku O´Higgins. Ježiš so svojimi blahoslavenstvami „prichádza otriasť negatívnym padnutím do kolien nazývaným rezignácia“. Takto sa prihovoril čilským veriacim pápež František v homílii počas svätej omše v hlavnom meste Santiagu de Chile. Votívnu svätú omšu za pokoj a spravodlivosť slávil pod holým nebom.

Do dejiska eucharistického slávenia dorazil Svätý Otec na papamobile o 10. hodine miestneho času, zdraviac jasajúce davy veriacich. Mestský park, ktorý nesie meno jedného zo zakladajúcich otcov krajiny, zaplnilo okolo 400-tisíc ľudí.

Pri omši zaznievali spevy sprevádzané typickými čilskými hudobnými nástrojmi. V homílii na tému Ježišových blahoslavenstiev (Mt 5,1-12a) pápež František poukázal na zlo plynúce z rezignácie, ktorá ľudí rozdeľuje a oslabuje, a naopak pripomenul Čiľanom ich schopnosť pozviechať sa aj z nešťastí, akými sú zemetrasenia, ich schopnosť začínať odznova. Osobitne zdôraznil zásluhy tých, čo sa aj zoči-voči problémom nasadzujú za pokoj:

„Šťastní tí, ktorí sú schopní zašpiniť si ruky a pracovať pre to, aby iní žili v pokoji. Šťastní tí, ktorí sa namáhajú, aby nezasievali rozdelenia. Týmto spôsobom nás blahoslavenstvo robí tvorcami pokoja; pozýva nás snažiť sa o to, aby medzi nami získal priestor duch zmierenia. Chceš radosť? Chceš šťastie? Štastní sú tí, ktorí pracujú pre to, aby druhí mohli mať radostný život. Túžiš po pokoji? Pracuj pre pokoj!“

Po homílii Svätý Otec korunoval veľké súsošie patrónky Čile Panny Márie Karmelskej s Ježiškom v náručí. Sprievod s obetnými darmi tvorili deti, domorodí obyvatelia v tradičných odevoch z rôznych častí Čile vrátane vzdialeného Veľkonočného ostrova, ale aj mladý pár prisťahovalcov z Haiti.

Ešte pred záverečným požehnaním Svätého Otca pozdravil arcibiskup Santiaga kardinál Ricardo Ezzati Andrello SDB, ktorý v príhovore pripomenul, že na rovnakom mieste (v roku 1987) pápež Ján Pavol II. blahorečil dnes už svätú čilskú karmelitánku Teréziu z Los Andes. Kardinál Ezzati vyjadril túžbu čilských veriacich stávať sa čoraz viac tvorcami pokoja.

-

Homília pápeža Františka pri svätej omši za pokoj (Santiago de Chile, Park O´Higgins, 16. januára 2018):

«Keď Ježiš videl veľké zástupy...» - V týchto prvých slovách [dnešného] evanjelia (porov. Mt 5,1-12a) nachádzame postoj, s ktorým nám Ježiš chce ísť v ústrety, ten istý postoj, s ktorým Boh vždy prekvapil svoj ľud (porov. Ex 3,7). Prvým postojom Ježiša je pozerať, hľadieť na tváre svojho ľudu. Tieto tváre uvádzajú do pohybu hlbinnú lásku Boha. Neboli to idey či pojmy, čo by pohli Ježišom, ale boli to tváre, osoby; je to život, volajúci po Živote, ktorý nám chce Otec odovzdať.

Vidiac zástupy Ježiš stretáva tvár ľudu, ktorý ho nasledoval, a tou najkrajšou vecou je vidieť, že ľud nachádza v Ježišovom pohľade odozvu svojho hľadania a svojich ašpirácií. Z tohto stretnutia sa rodí tento zoznam blahoslavenstiev, ktoré sú horizontom, ku ktorému sme pozvaní a vyzvaní kráčať. Blahoslavenstvá sa nerodia z pasívneho postoja voči realite, a nemôžu mať pôvod ani u akéhosi pozorovateľa, ktorý sa stáva smutným autorom štatistík o tom, čo sa deje. Nerodia sa u prorokov nešťastia, ktorí sa uspokoja s rozsievaním sklamaní. Ani z vidín, ktoré nám sľubujú šťastie na jeden klik či mihnutie oka. Naopak, blahoslavenstvá sa rodia z Ježišovho súcitného srdca, ktoré sa stretáva so srdcami mužov a žien túžiacich a prahnúcich po blaženom živote; mužov a žien, ktorí poznajú utrpenie, poznajú frustráciu a bolesť, aká sa objavuje, keď sa človeku „chveje zem pod nohami“ alebo keď „sa potápajú jeho sny“ a jeho celoživotná práca je zotretá; no ktorí o to viac poznajú húževnatosť a zápas ísť ďalej vpred; o to viac poznajú, čo je to nanovo budovať a odznova začínať.

Aké skúsené je čilské srdce v rekonštruovaní a v nových začiatkoch! Akí veľkí experti ste na opätovné vstávanie po toľkých zrúteniach! Na toto srdce apeluje Ježiš; tomuto srdcu sú adresované blahoslavenstvá!
Blahoslavenstvá sa nerodia z postojov ľahkej kritiky, ani z „lacného rečnenia“ tých, ktorí si myslia, že vedia všetko, avšak nechcú sa nasadiť za nič a za nikoho, a končia pri tom, že zablokujú akúkoľvek možnosť zrodu procesov transformácie a rekonštrukcie v našich komunitách, v našom živote. Blahoslavenstvá sa rodia z milosrdného srdca, ktoré sa neunavuje dúfať. A zakúša, že nádej «je novým dňom, vykorenením nehybnosti, otrasením sa z negatívneho padnutia do kolien» (Pablo Neruda, El habitante y su esperanza, 5).

Ježiš, keď hovorí, že blahoslavený je chudobný, ten, kto zaplakal, sužovaný, trpiaci, ten, kto odpustil..., prichádza vykoreniť paralyzujúcu nehybnosť toho, kto si myslí, že veci nemožno zmeniť, toho, kto prestal veriť v premieňajúcu moc Boha Otca a vo svojich bratov, osobitne vo svojich najkrehkejších bratov, vo svojich skartovaných bratov. Ježiš vyhlasujúc blahoslavenstvá, prichádza otriasť týmto negatívnym padnutím do kolien nazývaným rezignácia, ktorá nás chce presvedčiť, že je možné žiť lepšie, ak sa vyhýbame problémom, ak unikáme od ostatných, ak sa ukrývame či uzatvárame do našej pohodlnosti, ak upadneme do spánku chlácholivého konzumizmu (porov. Apošt. exhort. Evangelii gaudium, 2). [Ježiš prichádza otriasť] touto rezignáciou, ktorá nás vedie k izolovaniu sa od všetkých, k rozdeleniu, k oddeľovaniu sa a k slepote zoči-voči životu a utrpeniu druhých.

Blahoslavenstvá sú tým novým dňom pre všetkých tých, ktorí aj naďalej vsádzajú na budúcnosť, ktorí aj naďalej snívajú, ktorí sa aj naďalej nechávajú zachytiť a podnietiť Duchom Svätým.

Ako dobre nám padne pomyslieť na to, že Ježiš nám z [hory] Cerro Renca či Puntilla prichádza povedať: „Blahoslavení...“. Áno, blahoslavený ty a ty, blahoslavení vy, každý z vás, ktorí sa nechávate nakaziť Božím Duchom a bojujete a pracujete pre tento nový deň, pre toto nové Čile, lebo vaše bude nebeské kráľovstvo.

«Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi» (Mt 5,9).

Zoči-voči rezignácii, ktorá ako nepríjemný šum narúša naše vitálne putá a rozdeľuje nás, nám Ježiš hovorí: blahoslavení tí, ktorí sa nasadzujú pre zmierenie. Šťastní tí, ktorí sú schopní zašpiniť si ruky a pracovať pre to, aby iní žili v pokoji. Šťastní tí, ktorí sa namáhajú, aby nezasievali rozdelenia. Týmto spôsobom nás blahoslavenstvo robí tvorcami pokoja; pozýva nás snažiť sa o to, aby medzi nami získal priestor duch zmierenia. Chceš radosť? Chceš šťastie? Štastní sú tí, ktorí pracujú pre to, aby druhí mohli mať radostný život. Túžiš po pokoji? Pracuj pre pokoj.

Nemôžem nespomenúť toho veľkého duchovného pastiera, akého malo Santiago, ktorý raz pri príležitosti Te Deum povedal: «Ak chceš pokoj, pracuj pre spravodlivosť [...]. A ak sa nás niekto opýta: „Čo je to spravodlivosť?“, alebo ak si on náhodou myslí, že tá spočíva len v „nekradnutí“, povieme mu, že existuje iná spravodlivosť: tá, ktorá si vyžaduje, aby sa s každým človekom zaobchádzalo ako s človekom» (Kardinál Raúl Silva Henríquez, Homília pri ekumenickom Te Deum, 18. sept. 1977).

Zasievať pokoj silou bezprostrednosti, údernosťou blízkosti! [potlesk] Tým, že vyjdeme z domu a pozorujeme tváre, že ideme v ústrety tomu, kto sa nachádza v ťažkostiach, tomu, s kým nezaobchádzajú ako s ľudskou osobou, ako s hodným synom tejto zeme. Toto je jediný spôsob, aký máme na utkávanie budúcnosti pokoja, na to, aby sme znovu utkali tú realitu, ktorá sa nám mohla rozpárať. Budovateľ pokoja vie, že mnohokrát je treba premôcť veľké či malé malichernosti a ambície, ktoré sa rodia z túžby rásť a „vytvoriť si meno“, získať prestíž na úrok druhých. Tvorca pokoja vie, že nestačí povedať: nikomu zle nerobím, lebo ako hovorieval svätý Albert Hurtado: «Je veľmi dobré nerobiť zlo, avšak je veľmi zlé nerobiť dobro» (Rozhlasové meditácie, apríl 1944).

Budovať pokoj je proces, ktorý nás zjednocuje a stimuluje našu kreativitu, aby sme živili vzťahy schopné vidieť vo svojom blížnom nie cudzinca, neznámeho, ale syna tejto zeme.

Zverme sa Nepoškvrnenej Panne Márii, ktorá z vŕšku Cerro San Cristóbal chráni a sprevádza toto mesto. Nech nám ona pomôže žiť podľa ducha blahoslavenstiev a túžiť po ňom; aby vo všetkých kútoch tohto mesta bolo počuť, ako sa pošepkáva: «Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi» (Mt 5,9).

Preložila: Slovenská redakcia VR

-

Po obede zavíta na krátku návštevu do ženskej väznice a večer (pre nás o 21.15) sa stretne s kňazmi, zasvätenými osobami a seminaristami v katedrále v Santiagu. V sakristii katedrály sa osobitne prihovorí čilským biskupom. Na konci dňa to bude ešte súkromná návšteva Pútnickej svätyne svätého Alberta Hurtada Cruchagu a súkromné stretnutie s jezuitskými kňazmi. Počas šiestich dní návštevy Čile a Peru strávi pápež František v každej z krajín tri dni. Do Ríma sa vráti v pondelok 22. januára.

Poznámka: Aktualizované 16. januára 2018 / 21:30 h



( TK KBS, RV mk, jbzk, ml; pz ) 20180116018   |   Upozorniť na chybu v správe | Prečítaná 577 x

[naspäť]





TV Lux | Rádio Lumen | FF Rádio | Rádio Mária | Rádio Vatikán | SSV | Katolícke noviny | Výveska | Do kostola


(c) TK KBS 2003 - 2018