Bratislava 9. januára (TK KBS) Na sociálnych sieťach sa šíri tvrdenie o tom, že KBS brzdí prijatie novely zákona o veterinárnej starostlivosti. Aká je skutočnosť?Pred niekoľkými dňami uverejnila pani Monika Kozelová na svojom blogu tvrdenie, že Konferencia biskupov Slovenska pokladá zviera za vec, a preto kladie prekážky prijatiu novely zákona o veterinárnej starostlivosti. Vzápätí sa na KBS obrátili viacerí reportéri so žiadosťou o vysvetlenie.
Pravda je taká, že k danej novele bolo predložených takmer 200 pripomienok. KBS podala len jednu jedinú. A predovšetkým: nijaké prekážky pre prijatie novely nekladie.
Na úvod dva základné fakty. Po prvé: ministerstvo pripomienku KBS nemusí akceptovať. Po druhé: naša pripomienka sa riešila ešte pred Vianocami - a s navrhnutým riešením sme bez výhrad súhlasili. Nekladieme teda ani najmenšiu prekážku pre prijatie novely.
Celá výčitka je mimo reality. Keďže však pre svoj emočný náboj vzbudzuje pozornosť - a to nielen na sociálnych sieťach, ale aj vo verejnoprávnych a súkromných médiách - bude azda užitočné dodať niekoľko vysvetľujúcich slov.
Pripomienka, ktorú právne oddelenie KBS v minulom roku predložilo, nebola výnimočná, ani ojedinelá. Z právneho hľadiska sa napríklad obsahovo stotožňovala s pripomienkou ministerstva spravodlivosti: to takisto namietalo, že samotným predefinovaním terminológie sa problém týrania zvierat nevyrieši.
Naopak, ak zadefinujeme, že zviera nebude možné v zákonoch označovať termínom "res" (do slovenčiny preložené ako "vec"), budeme čeliť problémom. Celý systém nášho práva je totiž nastavený tak, že právne vzťahy sú tvorené subjektmi (fyzické, právnické osoby...) a objektmi (veci, hodnoty...).
A zviera sa v tomto systéme radí medzi objekty. Z hľadiska terminológie sa teda označuje ako "res" - čiže "vec". To však nemá vôbec, ale vôbec nič spoločné so živou alebo neživou podstatou: tu sme na právnej, nie na biologickej rovine.
Ak by sme v práve stanovili, že zviera do kategórie "res" nemožno radiť, vymkli by sme ho z celého zvyšku právneho systému. Len v občianskom zákonníku je termín "vec" použitý viac ako 400-krát. Veľmi často s ním narába majetkové a trestné právo, atď.
Ak zviera prestaneme označovať ako "res", vznikne rad problémov. Akými predpismi sa bude riadiť jeho kúpa alebo predaj? Na základe akých zákonov bude posudzované to, keď zviera spôsobí škodu? Čo ak vás niekto pri kúpe psa podvedie? Prípadne horšie, ak susedov pes pohryzie vaše dieťa, kto za to bude zodpovedný - keď toho psa z právneho hľadiska už nebudeme pokladať za susedovu "res"?
Alebo teda urobíme zo psa nie objekt, ale subjekt práva? Pôjdete sa po tom, čo pes pohryzie vaše dieťa, súdiť so psom? A následne pošleme psa do väzenia?
Nie je to také jednoduché, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Zmena právnej terminológie - z laického pohľadu azda bezproblémová (veď zviera nie je vec, to vie predsa každý!) - by kvôli usporiadaniu celého systému mala komplikované dôsledky.
Bohužiaľ, pre vystupňovanie efektu pani Kozelová právnu a biologickú rovinu zmiešala do jednej polievky. A z našich právnikov, ktorí na možné úskalia upozornili, spravila diletantov. Dodajme, že nielen z nich... Nie je však mojou úlohou hodnotiť spôsob jej komunikácie. To prenechám iným.
Ja len zopakujem, že KBS nijako neprotirečí tomu, aby boli zvieratá čo najlepšie chránené pred zlým zaobchádzaním, a aby sa na ne bral osobitný ohľad ako na živé tvory. Naše právne oddelenie bez výhrad akceptovalo úpravu textu, na ktorej sa ešte minulý rok dohodli ministerstvo pôdohospodárstva a ministerstvo spravodlivosti:
"Živé zviera má osobitný význam a hodnotu ako živý tvor, ktorý je schopný vnímať vlastnými zmyslami a v občianskoprávnych vzťahoch má osobitné postavenie. Na zviera sa ustanovenia o hnuteľných veciach použijú, LEN AK to neodporuje povahe zvieraťa ako živého tvora."
S ministerstvami sme sa zhodli na tom, že zviera je živý tvor - len nie je subjektom práv - lebo tie prislúchajú ľuďom. Zároveň sa však ľuďom v zákone ukladajú povinnosti zaobchádzať so zvieratami ako so živými tvormi - nie ako s neživými vecami - teda takým spôsobom, aby nedochádzalo k týraniu alebo zlému zaobchádzaniu. To je všetko.
Na záver: chce to len štipku zdravého rozumu. Je nad slnko jasnejšie, že zákon musí ukladať povinnosti ČLOVEKU. Veď to domyslime do konca: mediálne omieľanie toho, že zmena kategorizácie zvieraťa prinesie jeho lepšiu ochranu, nie je nič iné, ako mýtus... Hlupák neprestane trápiť zviera len preto, že ho právna terminológia nebude označovať ako "res". Jediný naozaj účinný spôsob právnej ochrany zvierat pred týraním je poriadny sankčný mechanizmus a trest! A za to sme. Nie za naťahovanie sa o termínoch, ktoré majú iný význam v práve a iný v biológii.
Martin Kramara
