Vatikán 1. januára (RV) V záverečný deň roka, ktorý bol tentoraz zároveň sviatkom Svätej rodiny, sa Svätý Otec na poludnie prihovoril veriacim na Námestí sv. Petra myšlienkami o úlohe rodiny vytvárať harmonické prostredie pre rast detí podľa vzoru Svätej nazaretskej rodiny. Rodiny povzbudil, aby nikdy nestrácali nádej na nové vykročenie vpred za pomoci Božej milosti: „Niet takej rodinnej situácie, ktorej by bola zamedzená táto nová cesta znovuzrodenia a vzkriesenia. A zakaždým, keď sa rodiny, i tie zranené a poznačené krehkosťou, zlyhaniami či ťažkosťami, vrátia k zdroju kresťanskej skúsenosti, otvoria sa nové cesty a netušené možnosti.“
-
Príhovor Svätého Otca pred modlitbou Anjel Pána
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V túto prvú nedeľu po Vianociach slávime sviatok Svätej nazaretskej rodiny. Evanjelium nás pozýva zamyslieť sa nad skúsenosťou, ktorú prežívali Mária, Jozef a Ježiš, keď spoločne ako rodina rástli vo vzájomnej láske a v dôvere v Boha. Výrazom tejto dôvery je obrad, ktorým Mária a Jozef obetovali syna Ježiša Bohu. Evanjelium hovorí: «Priniesli Ježiša do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi» (porov. Lk 2,22), tak ako kázal Mojžišov zákon. Ježišovi rodičia idú do chrámu, aby potvrdili, že syn patrí Bohu a že oni sú ochrancami jeho života, nie jeho vlastníkmi. Toto je dôvod na zamyslenie sa. Všetci rodičia sú ochrancami života svojich detí, nie ich vlastníkmi, a majú im pomáhať rásť, dozrievať.
Táto udalosť chce zdôrazniť, že iba Boh je Pánom života jednotlivcov i rodín; všetko dostávame od neho. Každá rodina je povolaná k tomu, aby uznala toto prvenstvo, a aby ochraňovala a vychovávala deti k tomu, aby sa otvorili Bohu, ktorý sám je prameňom života. Z tohto pochádza i tajomstvo vnútornej mladosti, o ktorom v Evanjeliu svedčí paradoxne práve starecká dvojica: Simeon a Anna. Staručký Simeon, inšpirovaný Duchom Svätým, zvlášť hovorí o dieťati Ježišovi nasledovne: «On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať […], aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc» (v. 34-35).
Tieto prorocké slová odkrývajú, že Ježiš prišiel, aby urobil koniec falošným predstavám, ktoré si vytvárame o Bohu a tiež o nás samých; aby „protirečil“ svetským istotám, o ktorých si myslíme, že sú našou oporou; aby nás „znovu oživil“ pre napredovanie opravdivou ľudskou a kresťanskou cestou, založenou na evanjeliových hodnotách. Niet takej rodinnej situácie, ktorej by bola zamedzená táto nová cesta znovuzrodenia a vzkriesenia. A zakaždým, keď sa rodiny, i tie zranené a poznačené krehkosťou, zlyhaniami či ťažkosťami, vrátia k zdroju kresťanskej skúsenosti, otvoria sa nové cesty a netušené možnosti.
Dnešný evanjeliový príbeh hovorí o tom, že Mária a Jozef, «keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Chlapec rástol» – hovorí evanjelium – «a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom» (v. 39-40). Veľkou radosťou pre rodinu je rast jej detí, všetci to vieme. Oni sú určené na to, aby sa rozvíjali a silneli, aby nadobúdali múdrosť a prijímali Božiu milosť, presne tak, ako to bolo v prípade Ježiša.
On je skutočne jedným z nás: Boží Syn sa stáva dieťaťom, prijíma to, že musí rásť, silnieť, je plný múdrosti a Božia milosť je na ňom. Pre Máriu a Jozefa bolo radosťou pozorovať toto všetko u ich syna. A toto je poslanie, na ktoré je rodina zameraná: vytvárať priaznivé prostredie pre harmonický a plnohodnotný rast detí, aby mohli žiť dobrým životom, hodným Boha a prínosným pre svet.
Toto je žičenie, ktoré dnes adresujem všetkým rodinám a spájam ho so vzývaním Panny Márie, Kráľovnej rodiny.
Preložila: Slovenská redakcia VR
-
Po spoločnej modlitbe Anjel Pána a apoštolskom požehnaní vyjadril pápež František svoju solidárnosť egyptským pravoslávnym koptom, zasiahnutým novým brutálnym násilím, keď pred dvoma dňami teroristické útoky namierené na koptský chrám a na obchod na predmestí Káhiry vyhasili najmenej deväť ľudských životov.
„Nech vás Svätá rodina požehnáva a sprevádza na vašej ceste,“ zaželal prítomným rodinám Svätý Otec. Z okna Apoštolského paláca zároveň všetkých povzbudil, aby v tento záverečný deň roka „nezabudli nájsť si čas na poďakovanie Bohu za ubehnutý rok a za každé prijaté dobro“:
„Každému z nás osoží vyhradiť si trochu času na premýšľanie, koľko dobrého sme prijali od Pána v tomto roku, a na ďakovanie. A ak v ňom boli skúšky a ťažkosti, poďakujme aj za to, že nám pomohol tie chvíle prekonať. Dnes je deň poďakovania. Všetkým prajem požehnanú nedeľu a pokojný záver roka“.
Večer Svätý Otec viedol v Bazilike sv. Petra ďakovnú pobožnosť na záver kalendárneho roka s Prvými vešperami zo zajtrajšieho sviatku Panny Márie Bohorodičky, so spevom Te Deum a s eucharistickou poklonou a požehnaním. Počas vešpier sa pápež František prihovoril v homílii.
Po skončení liturgickej slávnosti Svätý Otec v bielej pápežskej reverende prišiel doprostred Námestia sv. Petra k betlehemu, pri ktorom sa na chvíľu pristavil v modlitbe a pozdravil prítomných veriacich.
