Vatikán 25. decembra (TK KBS) V plnom znení prinášame vianočné posolstvo Svätého Otca Františka Urbi et Orbi, ktoré predniesol z loggie na priečelí Baziliky sv. Petra v dnešný deň Slávnosti Narodenia Pána na poludnie spolu s udelením apoštolského požehnania.Drahí bratia a sestry, požehnané Vianoce!
V Betleheme sa narodil Ježiš, z Panny Márie. Nenarodil sa z vôle človeka, ale ako dar lásky Boha Otca, ktorý «tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život» (Jn 3,16).
Táto udalosť sa obnovuje dnes v Cirkvi, putujúcej v čase: viera kresťanského ľudu nanovo prežíva v liturgii Vianoc tajomstvo Boha, ktorý prichádza, ktorý prijíma naše smrteľné telo, ktorý sa stáva malým a chudobným, aby nás zachránil. A toto nás napĺňa pohnutím - preveľká je totiž neha nášho Otca.
Prvými, ktorí uvideli poníženú slávu Spasiteľa - po Márii a Jozefovi - boli betlehemskí pastieri. Rozpoznali znamenie, ktoré im oznámili anjeli a poklonili sa Dieťaťu. Títo ponížení, ale bdelí ľudia sú príkladom pre veriacich všetkých čias, ktorí sa stojac pred Ježišovým tajomstvom nepohoršujú nad jeho chudobou, ale tak ako Mária dôverujú Božiemu slovu a nazerajú jednoduchými očami na jeho slávu. Pred tajomstvom Slova, ktoré sa stalo telom kresťania na každom mieste vyznávajú slovami evanjelistu Jána: «A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy» (1,14).
Dnes, keď vo svete vanú vetry vojny a zastaraný model rozvoja ďalej spôsobuje ľudský, sociálny a environmentálny úpadok, nás Vianoce upriamujú na znamenie Dieťaťa a na to, aby sme ho rozpoznali v tvárach detí, osobitne tých, pre ktoré, tak ako pre Ježiša, «niet miesta v hostinci» (Lk 2,7).
Vidíme Ježiša v deťoch Blízkeho východu, ktoré ďalej trpia pre rastúce napätia medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi. V tento sviatočný deň vyprosujeme od Pána pokoj pre Jeruzalem a pre celú Svätú zem. Modlíme sa, aby medzi stranami prevážila vôľa pokračovať v dialógu a mohlo sa rokovaním konečne dospieť k riešeniu, ktoré by umožnilo mierovú koexistenciu dvoch štátov v rámci vzájomne odsúhlasených a medzinárodne uznaných hraníc. Nech Pán podporuje aj úsilie všetkých tých v medzinárodnom spoločenstve, ktorých vedie dobrá vôľa pomáhať tejto strýznenej zemi nájsť - aj napriek vážnym prekážkam - svornosť, spravodlivosť a bezpečnosť, ktorú tak dlho očakáva.
Vidíme Ježiša v tvárach sýrskych detí, stále poznačených vojnou, čo skrvavila krajinu v týchto rokoch. Kiež milovaná Sýria nakoniec opäť obnoví rešpektovanie dôstojnosti každej osoby - prostredníctvom spoločného úsilia zrekonštruovať sociálne tkanivo, nezávisle na etnickej a náboženskej príslušnosti. Vidíme Ježiša v deťoch Iraku - stále doráňaného a rozdeleného násilnosťami, ktoré ho zasahovali posledných pätnásť rokov - i v deťoch Jemenu, kde prebieha konflikt, na ktorý sa z veľkej časti zabúda, s vážnymi humanitárnymi dôsledkami pre obyvateľstvo, ktoré znáša hlad a šíriace sa choroby.
Vidíme Ježiša v deťoch Afriky, predovšetkým v tých, ktoré trpia v Južnom Sudáne, v Somálsku, v Burundi, v Konžskej demokratickej republike, v Stredoafrickej republike a v Nigérii.
Vidíme Ježiša v deťoch celého sveta - na miestach, kde sú mier a bezpečnosť ohrozené nebezpečenstvom napätí a nových konfliktov. Modlíme sa, aby sa na Kórejskom polostrove podarilo prekonať spory a zvýšiť vzájomnú dôveru - v záujme celého sveta. Dieťaťu Ježišovi zverujeme Venezuelu, aby dokázala obnoviť pokojný vzťah medzi jednotlivými zložkami spoločnosti - pre dobro celého milovaného venezuelského národa. Vidíme Ježiša v deťoch, ktoré spolu so svojimi rodinami znášajú násilnosti spojené s konfliktom na Ukrajine a ich ťažké humanitárne dopady - a modlíme sa, aby Pán čím skôr doprial mier tejto drahej krajine.
Vidíme Ježiša v deťoch, ktorých rodičia nemajú prácu a zápasia s tým, aby svojim deťom mohli ponúknuť bezpečnú a pokojnú budúcnosť. Aj v tých, ktorým bolo ukradnuté detstvo, pretože boli nútené odmalička pracovať alebo ich bezohľadní žoldnieri nasilu zverbovali k vojsku.
Vidíme Ježiša v mnohých deťoch, ktoré museli opustiť svoje krajiny a cestovať osamotené v neľudských podmienkach - ako ľahká korisť pre obchodníkov s ľuďmi. Ich očami vidíme drámu mnohých migrantov, ktorí boli donútení odísť, riskujúc vlastné životy, aby sa vydali na vysiľujúce cesty, neraz končiace tragédiou. Opäť vidím Ježiša v deťoch, ktoré som stretol počas svojej poslednej cesty do Mjanmarska a Bangladéša, a nádejam sa, že medzinárodné spoločenstvo sa neprestane usilovať, aby bola dôstojnosť menšín v danej oblasti náležite chránená. Ježiš dobre pozná, aká je to bolesť, keď človeka neprijmú a aké ťažké to je, keď nemá miesto, kde by hlavu sklonil. Nech naše srdce neostane zatvorené tak ako zostali zavreté betlehemské domy.
Drahí bratia a sestry,
aj nám je adresované znamenie Vianoc: «dieťa zavinuté do plienok» (Lk 2,12). Tak ako Panna Mária a svätý Jozef, tak ako betlehemskí pastieri, prijmime v malom Ježišovi lásku Boha, ktorý sa pre nás stal človekom a usilujme sa - s pomocou jeho milosti - urobiť náš svet ľudskejším, hodnejším detí dneška a zajtrajška.
[Vianočný pozdrav po posolstve Urbi et Orbi]
Vám, drahí bratia a sestry, ktorí ste prišli zo všetkých kútov sveta na toto námestie, a všetkým, ktorí ste v rozličných krajinách spojení cez rozhlas, televíziu a ďalšie komunikačné prostriedky, venujem moje srdečné blahoprianie.
Nech narodenie Krista Spasiteľa obnoví srdcia, vzbudí túžbu vytvárať bratskejšiu a solidárnejšiu budúcnosť a nech všetkým prinesie radosť a nádej. Požehnané Vianoce!
