Vatikán 5. novembra (RV) V dnešnú 31. nedeľu liturgického obdobia „Cez rok“ sa Svätý Otec zameral vo svojej poludňajšej katechéze na evanjeliovú požiadavku, aby každý nositeľ nejakej autority potvrdzoval skutkami to, čo hovorí ústami. Pápež varoval pred honbou za márnymi poctami a túžbou dostať sa nad druhých.„Všetci sme bratia. Ak sme prijali svoje schopnosti od nebeského Otca, musíme ich dať do služby bratom, a nie z nich ťažiť pre náš osobný záujem a uspokojenie. Nesmieme sa považovať za vyšších od druhých; skromnosť je zásadne dôležitá pre život, aby bol v súlade s učením Ježiša, ktorý je tichý a pokorný srdcom a prišiel nie dať sa obsluhovať, ale slúžiť.“
Po modlitbe Anjel Pána a udelení požehnania z okna Apoštolského paláca pápež pozdravil jednotlivé skupiny pútnikov. Pripomenul aj novú blahoslavenú z rehole klarisiek, indickú sestru Rani Mariu Vattalilovú, ktorá je mučeníčkou našej doby:
„Včera bola v Indore v Indii vyhlásená za blahoslavenú Rani Maria Vattalilová, rehoľníčka z Kongregácie františkánskych sestier klarisiek, zavraždená pre svoju kresťanskú vieru v roku 1995. Sestra Vattalilová vydala svedectvo o Kristovi v láske a miernosti, a pripája sa k dlhému zástupu mučeníkov našich čias. Jej obeta nech je semenom viery a pokoja, osobitne v indickej zemi. Bola taká dobrosrdečná, že ju nazývali «usmievavou sestrou»“.
Pápež okrem iných pozdravil aj účastníkov medzinárodného Festivalu posvätnej hudby a umenia či pútnickú skupinu z Bieloruska. Rozlúčil sa ako zvyčajne:
„Všetkým prajem príjemnú nedeľu. Prosím, nezabudnite sa za mňa modliť. Dobrú chuť k obedu a dovidenia!“
Celý príhovor Svätého Otca pred modlitbou Anjel Pána
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Dnešné evanjelium (Mt 23,1-12) zachytáva scénu z posledných dní Ježišovho života, v Jeruzaleme; dní naplnených očakávaniami a aj napätiami. Na jednej strane sa Ježiš obracia s tvrdou kritikou na zákonníkov a farizejov, na druhej strane zanecháva dôležité ponaučenia kresťanom všetkých čias, takže aj nám.
Ježiš hovorí zástupu: «Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu. Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia». Toto znamená, že oni majú autoritu učiť, čo je v súlade s Božím zákonom. No hneď vzápätí Ježiš dodáva: «ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú» (v. 2-3).
Bratia a sestry, častým nedostatkom u tých, ktorí sú nositeľmi nejakej autority, ako občianskej tak i cirkevnej, je to, že vyžadujú od druhých veci, síce spravodlivé, ale oni sami ich nepraktizujú. Majú dvojitý život. Ježiš hovorí: «Viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť» (v. 4). Tento postoj je zlým vykonávaním autority, ktorej váha by naopak mala vyplývať v prvom rade z dobrého príkladu. Autorita sa rodí z dobrého príkladu, aby sa pomohlo druhým praktizovať to, čo je správne a čo sa žiada, podopierajúc ich v skúškach, ktoré ich stretnú na ceste dobra. Autorita je pomoc, ale ak sa zle vykonáva, stáva sa utláčajúcou, nenecháva ľudí rásť a vytvára atmosféru nedôvery a nevraživosti, a privádza aj ku korupcii.
Ježiš otvorene pranieruje niektoré negatívne prejavy správania u zákonníkov a u niektorých farizejov: «Radi majú popredné miesta na hostinách, prvé stolice v synagógach, pozdravy na uliciach» (v. 6-7). Toto je pokušenie, ktoré korešponduje s ľudskou pýchou a nie je vždy ľahké ho premôcť. Je to prístup, keď človek žije len pre vonkajší dojem.
Potom Ježiš dáva ponaučenia svojim učeníkom: «Vy sa nedávajte volať „rabbi“, lebo len jeden je váš Učiteľ, vy všetci ste bratia. [...] Ani sa nedávajte volať „vodcami“, lebo len jediný je váš Vodca, Kristus. Kto je medzi vami najväčší, bude vaším služobníkom» (porov. v. 8-11).
My, Ježišovi učeníci, nemáme vyhľadávať čestné tituly autority alebo nadradenosti. Poviem vám, že ma osobne zarmucuje vidieť ľudí, ktorí psychologicky žijú v honbe za márnymi poctami. My, Ježišovi učeníci to nesmieme robiť, pretože medzi nami musí byť jednoduchý a bratský vzťah. Všetci sme bratia a nesmieme si nijakým spôsobom druhých podrobovať a hľadieť na nich zvysoka. Nie. Všetci sme bratia. Ak sme prijali svoje schopnosti od nebeského Otca, musíme ich dať do služby bratom, a nie z nich ťažiť pre náš osobný záujem a uspokojenie. Nesmieme sa považovať za vyšších od druhých; skromnosť je zásadne dôležitá pre život, aby bol v súlade s učením Ježiša, ktorý je tichý a pokorný srdcom a prišiel nie dať sa obsluhovať, ale slúžiť.
Panna Mária, «ponížená a vyššia nad stvorenie» (porov. Dante, Raj, XXXIII, 2), nech nám svojím materinským príhovorom pomáha unikať pred pýchou a márnomyseľnosťou a byť tichými a poddajnými láske, ktorá pochádza od Boha, na službu našim bratom a pre ich radosť, ktorá bude aj našou.
Preložila: Slovenská redakcia VR
