Vatikán 20. októbra (RV) Kiež nás Pán obdarí milosťou „vnútornej pravdy“. Tak znela vrúcna túžba pápeža Františka, ktorú dnes ráno predniesol počas omše v Dome sv. Marty vo Vatikáne. Podnet pre svoju homíliu našiel v prvom čítaní z Listu Rimanom (Rim 4,1-8). Apoštol Pavol v ňom hovorí o „skutočnom odpustení Boha“. To podľa slov Svätého Otca je „zadarmo“, pochádza „z Božej milosti“, „z jeho vôle“, a nie je tým, o čom si myslíme, že „máme vďaka našim dobrým skutkom“.„Naše skutky sú odpoveďou na nezištnú lásku Boha, ktorý nás ospravedlnil, a ktorý nám vždy odpúšťa. Naša svätosť spočíva práve v získaní tohto odpustenia, práve preto končí citovaním žalmu, ktorý sme sa modlili: «Blahoslavení tí, ktorým sa odpustili neprávosti a sú oslobodení od hriechov. Blahoslavený človek, ktorému Pán hriech nepripočíta».
Pán je ten, ktorý nám odpustil dedičný hriech, a ktorý nám odpúšťa zakaždým, keď za ním ideme. My si nemôžeme odpustiť naše hriechy našimi skutkami, jedine on odpúšťa. Na toto odpustenie môžeme odpovedať našimi skutkami.“
V dnešnom texte z Lukáša nám Ježiš vysvetľuje, že „ospravodlivenie sa dosahuje iným spôsobom“, pokračoval ďalej v kázni pápež František. Ježiš v evanjeliu kriticky poukazuje na „tých, ktorí si o sebe myslia, že sú spravodliví kvôli svojmu vonkajšiemu zdaniu“; na tých, ktorí podľa pápežových slov majú „tvár zo svätého obrázka“, ako keby boli svätí.
Sú to však pokrytci, vysvetlil Svätý Otec. V ich vnútri „je všetko špinavé“, avšak navonok chcú „pôsobiť“ ako spravodliví a dobrí, vytŕčajúc sa, keď sa postia, modlia a dávajú almužnu. Avšak vnútro ich srdca je prázdne, „chýba tam podstata“, ich „život je životom pokrytcov“, ich pravda „je ničím“:
„Títo si maskujú dušu, žijú z vonkajšieho výzoru, svätosť je pre nich vonkajší výzor. Ježiš nás vždy prosí, aby sme boli pravdiví, avšak pravdiví vo vnútri srdca, a ak sa má niečo prejaviť navonok, tak nech to je to, čo je vo vnútri srdca. Preto je tu tá rada: ,keď sa modlíš, choď a rob tak v skrytosti; keď sa postíš, tak sa trochu uprav, aby nik nevidel na tvojej tvári slabosť z pôstu; a keď dávaš almužnu, nech tvoja ľavá ruka nevie o tom, čo robí pravá, rob to v skrytosti’.“
Ospravedlnenie u farizejov, vysvetlil ďalej pápež František, spočíva v „ospravedlnení z vonkajšieho výzoru“. Sú to „mydlové bubliny“, ktoré dnes sú a zajtra ich viac niet, skonštatoval Svätý Otec:
„Ježiš od nás žiada koherenciu života, koherenciu medzi tým, čo robíme a tým, čo žijeme vo vnútri. Falošnosť spôsobuje mnoho zla, pokrytectvo robí veľmi zle, je to spôsob života. V žalme sme prosili o milosť pravdy pred Pánom. Je krásne to, o čo sme žiadali: ,Pane, vyznal som sa ti zo svojho hriechu, nezatajil som ho, nezakryl som svoju vinu, nezamaskoval som svoju dušu. Povedal som si: ,Vyznám Pánovi svoju neprávosť’, a ty si odňal moju vinu a môj hriech’. Pravda je vždy pred Bohom, vždy. A táto pravda pred Bohom je tá, ktorá vytvára priestor na to, aby nám Pán odpustil.“
Svätý Otec na záver svojej dnešnej homílie v Dome sv. Marty vo Vatikáne ešte raz veriacich varoval pred pokrytectvom, ktoré sa rýchlo môže stať akýmsi „zvykom“. Cesta, po ktorej treba podľa pápežových slov kráčať je neobviňovať druhých, ale naučiť sa „múdrosti obžalovať seba samých“, bez zakrývania svojich vín pred Pánom.
