“Veľtrh sociálnych aktivít v tomto roku odštartoval na festivale Pohoda v Trenčíne, pokračoval prezentáciou v rámci Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach. Pokračuje 24. októbra odborným seminárom v kinosále NR SR a verejnými podujatiami 3. novembra v Žiline v Auparku a 7. novembra v Trnave v budove UCM. Dlhoročným partnerom tohto podujatia je okrem lokálnych patnerov, miest a ich samospráv Nadácia Konrada Adenauera, Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, Slovenská katolícka charita, Evanjelická diakonia a mnohé pomáhajúce iniciatívy,” informoval TK KBS Katarína Hulmanová zo Sociálnej subkomisie KBS.

Odborný seminár v slovenskom parlamente pod titulom Spoločne blízko pri človeku - Blížime sa k európskemu štandardu sociálnych služieb? sa koná pod záštitou Aleny Bašistovej, predsedníčky Výboru Národnej rady SR pre sociálne veci. “Je symbolické, že Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 663) sa prerokováva práve 17. októbra. Novela zákona síce navrhuje zlepšenie zabezpečenia pobytových sociálnych služieb v nasledujúcom roku, ale zdá sa, že služba krízovej alebo včasnej intervencie, ambulatné zariadenia,  nízkoprahové služby a opatrovateľská služba zostanú aj naďalej popoluškami a mnohé spejú k zániku,” upozorňuje Hulmanová.

“Pokiaľ sa nezmení filozofia zákonných opatrení v zmysle rešpektovania princípu subsidiarity, navrhnuté opatrenia nebudú účinné v boji proti chudobe a zostanú v rovine diskusie o prerozdeľovaní peňazí medzi poskytovateľov. V centre pozornosti má byť človek s jeho potrebami a rodina a blízki, ktorí sa starajú o odkázaného. Zasluhujú si plnú podporu spoločenskú, politickú, ako aj finančnú. Preto jednou z kľúčových ambícií seminára je vytvoriť priestor dialógu medzi štátom, samosprávou, poskytovateľmi a najmä prijímateľmi sociálnej pomoci a  zjednotiť sa na spoločnom vyhlásení, ktoré by mohlo byť odrazovým mostíkom pre synergiu pomáhajúcich v prospech odkázaného človeka a jeho opatrovateľov. Takýto zámer je aj v súlade s tendenciou deinštitucionalizácie,” dodáva Katarína Hulmanová.

„Ústredným heslom, o ktoré sa Slovenská katolícka charita opiera pri pomoci núdznym doma i v zahraničí, je ľudová múdrosť: Daruješ človeku rybu, nakŕmiš ho na jeden deň; naučíš ho loviť, dáš mu potravu na celý život,“ hovorí na Medzinárodný deň za odstránenie chudoby Erich Hulman, generálny sekretár Slovenskej katolíckej charity. Hoci žijeme v pokrokovej dobre, extrémna chudoba zasahuje po celom svete milióny ľudí. Aj v 21. storočí totiž mnohým chýba naplnenie základných potrieb ako jedlo, pitná voda, zdravotná starostlivosť či strecha nad hlavou. Zmierňovanie chudoby vo svete je neustálou otázkou. Slovenská katolícka charita (SKCH) ako náš najväčší poskytovateľ sociálnej starostlivosti podáva pomocnú ruku ľuďom v núdzi bez rozdielu - už 90 rokov im prinavracia dôstojnosť a začleňuje ich späť do spoločnosti. A robí tak nielen doma, ale i v zahraničí, informovala SKCH.

Prostredníctvom siete svojich diecéznych a arcidiecéznych charít pôsobí SKCH na území celého Slovenska. Do centier charít prichádzajú ľudia v núdzi dennodenne a naši pracovníci im poskytujú starostlivosť prostredníctvom zdravotníckych, sociálnych a vzdelávacích služieb. „Aj napriek informáciám o zvyšujúcej sa životnej úrovni nás čoraz častejšie vyhľadávajú ľudia, ktorí prišli o domov a ľudia a rodiny ocitajúci sa náhle v krízovej situácii kvôli chorobe lebo smrti jedného z členov. Stretávame sa aj s rodinami, kedy obaja rodičia pracujú a napriek tomu nedokážu riadne zabezpečiť všetky potreby, pretože ich príjmy pokrývajú len náklady na ubytovanie a skromnú stravu,“ hovorí Jozef Dzurech, riaditeľ Trnavskej arcidiecéznej charity.

Prvým krokom býva zabezpečenie základných životných potrieb. Regionálne charity poskytujú ľuďom v núdzi jedlo, ošetrenie, oblečenie či inú materiálnu pomoc. To však nie je jediné, čo potrebujú. „S každým klientom či rodinou sa snažíme pracovať. Našim hlavným cieľom je ich sprevádzať, poskytovať im oporu, posilňovať ich pri zakopnutiach a motivovať v zotrvaní. Ľudí v učíme meniť svoj život, čeliť problémom a hľadať spôsoby ich riešenia tak, aby sa stali v budúcnosti samostatnými. Je to však úloha náročná a dlhodobá,“ vysvetľuje Dzurech.

SKCH bojuje proti chudobe aj v zahraničí. Pomoc poskytuje v dvoch afrických rozvojových krajinách, Ugande a Rwande. V oboch prevádzkuje centrá pre tú najzraniteľnejšiu skupinu - deti. Zatiaľ čo v Ugande sa SKCH systematicky stará o viac ako 50 detí infikovaných vírusom HIV, v detskom centre v Rwande poskytuje pomoc a vzdelanie viac ako 40 deťom z neľahkých rodinných pomerov. Prostredníctvom projektu Adopcia na diaľku® podporuje SKCH chudobné deti v 7 krajinách, ktorým tak umožňuje prístup k vzdelávaniu a zabezpečuje im výživu a zdravotnícku starostlivosť. Vďaka ľuďom ochotným pomôcť bolo od roku 1996 podporených viac ako 5 250 detí, ktoré dostali možnosť navštevovať školu a rozvíjať ďalej svoj potenciál.

Sedemnásty október bol uznesením Valného zhromaždenia OSN zo dňa 22.decembra 1992 vyhlásený za Medzinárodný deň za odstránenie chudoby. Tento dátum nebol vybraný náhodne. Viaže sa s menom francúzskeho katolíckeho kňaza Josepha Wresinského (1917 – 1988). Detstvo prežil v trpkej chudobe. Po vyučení sa opäť vrátil do školských lavíc, aby sa stal kňazom. Pritom chcel zostať verný svojím koreňom a stáť predovšetkým v blízkosti chudobných. Po vysvätení pôsobil v priemyselnej oblasti, najskôr ako kaplán, neskôr ako farár. V roku 1956 mu biskup navrhol, aby prevzal prácu v tábore bezdomoveckých rodín v Noisy-le-Grand (východne od Paríža), kde žilo takmer 250 rodín. Príchod na toto miesto bol preňho skutočne šokujúci. Vložil celú svoju energiu, aby týmto rodinám bola priznaná ich dôstojnosť, aby bolo rešpektované ich človečenstvo s vlastnou a jedinečnou životnou skúsenosťou, aby neboli vylúčení zo spoločnosti. Poháňalo ho presvedčenie, že bieda nie je nezmeniteľná a ľudia sú schopní ju prekonať. Časom sa spolu s ním angažovalo v boji proti chudobe množstvo mužov a žien rôzneho pôvodu. Mnohí z nich sa rozhodli ponúknuť svoje skúsenosti a schopnosti a zdieľať svoj život s najchudobnejšími.

Takto vznikol "voluntariát", spoločenstvo spolupracovníkov ATD štvrtý svet. V roku 1979 bol Wresinski menovaný za člena francúzskej hospodárskej a sociálnej rady. V jej mene predložil v roku 1984 svetoznámu správu „Veľká chudoba a hospodárska a sociálna neistota”. Rada prijala jeho návrhy na rozsiahly boj proti chudobe a tým potvrdila jeho presvedčenie, že chudoba predstavuje narušenie ľudských práv. Toto narušenie sa dá prekonať iba vtedy, ak sú chudobní vtiahnutí do tohto procesu ako partneri. Z jeho iniciatívy sa 17. októbra 1987 zišlo na námestí Trocadero v Paríži 100 tisíc ľudí zo všetkých sociálnych vrstiev, z rôznych končín sveta. Ich zámerom bolo vyvinúť na spoločnosť tlak v prospech rešpektovania ľudských práv. Slávnostne bola osadená pamätná tabuľa všetkým obetiam hladu, nevedomosti a násilia so známym Wresinského výrokom: "Kde sú ľudia odsúdení na život v chudobe, tam sú porušované ľudské práva. Zjednotiť sa pre ich dodržiavanie je našou svätou povinnosťou." To bolo počiatkom Medzinárodného dňa boja proti chudobe, ktorý OSN vyhlásila v roku 1992.

TK KBS informovala Katarína Hulmanová a Sylvia Hamadejová

( TK KBS, khu, sha; ml ) 20171017012   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]