Taliansko 12. októbra (TK KBS) V talianskom denníku Avvenire uverejnený rozhovor s generálnym postulátorom saleziánov, donom Pierluigim Cameronim. Týkal sa blahorečenia Titusa Zemana na Slovensku. Prinášame preklad rozhovoru, ktorý spracoval Antonio Carriero SDB. Prečo Cirkev blahorečí muža, saleziána a kňaza, akým je Titus Zeman?
„Mučeníci osobitným spôsobom vyjadrujú Kristovu prítomnosť v živote Cirkvi. Vzťah, ktorý vzniká medzi Ježišom Kristom a osobou svedka nevisí vo vzduchu. Vzniká a začleňuje sa do konkrétneho prostredia, do spoločenstva Cirkvi: najskôr tej miestnej, s celou jej históriou a špecifikom, následne aj tej univerzálnej. Keď analyzujeme a interpretujeme dejiny mučeníkov a ich fyzické utrpenie, môžeme jasne vidieť, že všeobecne platí, že individuálne gesto motivované osobnou vierou a láskou sa postupne stáva aktom, ktorý na jednej strane vyjadruje vieru spoločenstva a zároveň na druhej strane prispieva k formovaniu tohto spoločenstva. Z toho plynie, že mučeníctvo zaujíma v štruktúre Cirkvi výnimočné a nenahraditeľné miesto.“
Pápež František a Titus, niekoľko mesiacov pre blahorečením...
„V júni sa don Jozef Slivoň, vicepostulátor kauzy, zúčastnil na omši v Dome sv. Marty, ktorej predsedal Svätý Otec. Po omši daroval Františkovi nový životopis dona Zemana ,Cez rieku, smerom k záchrane‘ (Elledici), napísaný doktorkou Lodovicou Máriou Zanetovou, stručnú biografiu ,Titus Zeman mučeník za záchranu povolaní‘ (Elledici) od synovca blahoslaveného Michala Titusa Radošinského a malú relikviu mučeníka. Pápež s radosťou prijal tieto knihy, uctil si relikviu a zaslal svoje požehnanie.“
Ako prežíval blahoslavený Zeman lásku k pápežovi a k Cirkvi?
„Don Titus mimoriadne silne stelesňoval vyznanie ,verím v jednu svätú, katolícku, apoštolskú cirkev‘: v období, keď v Československu vznikala paralelná a štátna cirkev, s falošnou katolíckou akciou, on nezrádza, ale kvôli vernosti Petrovmu nástupcovi a biskupom obetuje svoj život. Medzi dôvodmi, pre ktoré bol odsúdený najskôr na smrť a následne na 25 rokov väzenia, bolo aj to, že je ,vatikánskym špiónom‘: toto obvinenie bolo samozrejme účelové, no istým spôsobom vytušilo jeho úplnú oddanosť veci Cirkvi. Titus bráni práva Cirkvi a nezávislosť pápežstva, vzoprúc sa každému politickému, ekonomického či diplomatickému tlaku, ktorým ho komunistický režim chcel zotročiť. Ostal verný Cirkvi, bránil pápeža podľa príkladu Don Bosca. V nádhernom liste vyzýva bratov, aby robili všetko, čo Boh a Cirkev budú od nich žiadať. Sestra Veronika pripomína, že na konci štúdií v Ríme si don Titus priniesol veľký obraz Svätého Otca s jeho podpisom. Okrem toho salezián don Anton Kyselý svedčil o tom, že od samotného blahoslaveného sa dozvedel, že po prvom vydarenom prechode do Talianska mu Pius XII. poskytol súkromnú audienciu.“
Prečo je Titus „apoštolom“ povolaní?
„Prostredníctvom svojej misie na záchranu povolaní a predovšetkým obetou vlastného života don Titus ukazuje, že neexistuje nijaká výzvy, nijaká ťažkosť, nijaká skúsenosť, hociby bola ľudsky hodnotená ako neúspešná, ktorá by sa s Pánovou pomocou nemohla obrátiť na dobré. Svedčí o tom, že kto dôveruje a verí, toho život nemôže skončiť neúspechom, aj a predovšetkým vtedy, ak by ho musel obetovať/stratiť.
Tým, že mladých učil, že prenasledovanie Cirkvi je normálne, dokázal ,objať‘ a naučiť ich objímať budúcnosť s nádejou. Svoje povolanie – nasledovať Pána a slúžiť mladým ako don Bosco – považoval za taký cenný dar, že i keď sa ľahko mohol zachrániť, za cenu vlastného života uprednostnil ostať verný. Tým pomohol ku kňazstvu, ba umožnil stať sa kňazmi mnohým ďalším.“
Má Titus čo povedať dnešnej Cirkvi?
„Pre celú Cirkev je blahorečenie dona Titusa silným podnetom na obnovenie záväzku nielen svedčiť o viere, ale aj podporovať a sprevádzať povolania ku kňazstvu, k zasvätenému života a do manželstva. Jeho mučenícka smrť je ovocím hrdinskej ,pastoračnej lásky‘: pripomína nám Dobrého Pastiera, ktorý neopúšťa svoje stádo, keď príde vlk. Svedectvo dona Titusa je veľmi aktuálne aj v súvislosti s prípravou a slávením nastávajúcej synody ,Mladí, viera a rozlišovanie povolaní‘. Blahoslavený svojimi tajnými prechodmi cez hranice istým spôsobom stelesňoval základné prechody v procese rozlišovania, ktoré sú principiálnym nástrojom, pomocou ktorých sa mladým ponúka možnosť odhaliť a uskutočniť vo svetle viery vlastné povolanie.“ (Zdroj: antoniocarrierosdb.blogspot.sk / Preložila: Mária Spišiaková).
