Nitriansky biskup v homílii poukázal na to, že vrch Kalvárie nám pripomína, že sme vykúpení utrpením, smrťou a vzkriesením Krista. Toto vykúpenie patrí všetkým ľudom, ktorí kedy žili a ešte žiť budú. Zo strany Boha je každý človek v nevýslovnej láske povolaný ku spáse. Vylúčiť zo spásy sa môžeme iba sami, ak človek definitívne odmietne prijať milosť vykúpenia a podľa toho usmerňovať svoj život. Ďalej pokračoval: „Ďakujme teda Bohu, nášmu Pánovi, za to, že si nás vyvolil za svoje deti! Aj toto pútnické miesto a nám pripomína vieru našich predkov. Tí žili svojím spôsobom svoje spojenie s Kristom a Cirkvou. Z úcty ku Kristovej Krvi   čerpali silu pre svoj život. Z utrpenia a smrti Krista nám totiž vyžaruje skrytá sláva vzkriesenia. Je pre nás aj dôležité, aby sme vieru, ktorú nosíme v srdci, vyjadrovali vonkajšími znameniami. Aj od nás závisí, aká bude budúcnosť našich národov a Európy. Keby zostali už iba vonkajšie stavby, tak by sme tu mali kultúrne kresťanstvo. To by však bolo vnútorne mŕtve, bolo by to ako múzeum, keby sme si kresťanské chrámy ctili iba ako svedkov minulosti. Ak by sme ich nenapĺňali a neprenášali  tieto hodnoty do života.  Viera v Ježiša Krista je  živá hodnota, pretože Kristus, náš Pán, žije ako vzkriesený v sláve Nebeského Otca. Súčasne je skrytým, ale skutočným spôsobom prítomný medzi nami. Je nám blízko, keď sme v jeho mene zhromaždení a spolu sa modlíme. Je nám blízko vo svojom slove, ktoré nám hlása vo Svätom písme a ktoré Cirkev vykladá a vysvetľuje. Kristus sa s nami stretáva vo sviatostiach.  V najsvätejšej Eucharistii sám Boh sprítomňuje obetu odovzdania svojho Syna Ježiša Krista na kríži. Mocou jeho zmŕtvychvstania dostávame v pokrme svätého prijímania účasť na jeho božskom živote. (…) Odporúčajme pri tejto  vzácnej príležitosti  Bohu, nášmu Pánovi, samých seba, svojich blízkych; naše národy, ba celý svet! Odporúčajme mu zvláštnym spôsobom svätú Cirkev a naše diecézy. Boh bude kráčať s nami po všetkých našich cestách. Ak budeme mať túto dôveru, potom bude naša prítomnosť a budúcnosť požehnaná a raz budeme smieť vojsť do nebeského Jeruzalema,” dodal v závere svojho príhovoru po evanjeliu nitriansky biskup.

Kláštor v Hronskom Beňadiku vznikol v r. 1075 zásluhou  uhorského kráľa Gejzu, teda krátko predtým, ako tu v Báte založil benediktínske opátstvo kráľ  sv. Ladislav v r. 1093.  Aj v neskoršom období spolupráca medzi týmito opátstvami bola živá. Pécs spája s Nitrou aj biskup svätý Maurus, ktorý z Nitry, ako benediktín, prišiel do Pécsu a bol tu biskupom približne v rokoch 1036-1075. V Báte sa v r. 1380 udial Eucharistický zázrak a aj v neskoršom období sa preslávilo toto pútnické miesto v celom Uhorskom kráľovstve a bolo obdarované zvláštnymi privilégiami jednotlivých pápežov. Tu sa s veľkou úctou uchovával v milostivej kaplnke relikviár svätej Krvi. Žiaľ, po tragickej bitke pri Moháči r. 1526, kde padla elita uhorského kráľovstva na čele s kráľom Ľudovítom II. Jagelovským,  ako aj cirkevní predstavitelia, a aj toto slávne pútnické miesto s relikviou Svätej Krvi stihol tragický osud. V roku 1539 ho turecké vojsko úplne zničilo. Neostal kameň na kameni. Podľa záznamu pápežského vyslanca tu zahynulo 10-tisíc ľudí. Na 400. výročie tejto tragédie bol na tom mieste postavený terajší kostol Svätej Krvi (r. 1938), čo bolo aj v roku konania Svetového eucharistického kongresu v Budapešti.

Tohtoročná púť, ktorú viedol diecézny biskup Mons. György Udvardy, v prítomnosti emeritného biskupa a za hojnej účasti veriacich, najmä žiakov a študentov z cirkevných škôl, bola už prípravou na Národný Eucharistický kongres, ktorý sa uskutoční v r. 2020 v Budapešti.

TK KBS informoval Miroslav Lyko

( TK KBS, mlyk; ml ) 20170918045   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]