Vatikán 16. septembra (RV) Svätý Otec opäť začal so slávením ranných svätých omší za účasti veriacich v kaplnke Domu sv. Marty vo Vatikáne po letnej prestávke. Prvá z nich sa konala vo štvrtok, na sviatok Povýšenia Svätého kríža. Pápež František upozornil v homílii na dve duchovné pokušenia pred Kristovým krížom. Prvým je myslieť na Krista bez kríža, to znamená brať ho len ako „duchovného majstra“, a druhým je myslieť na kríž bez Krista, to znamená bez nádeje a v akomsi duchovnom „masochizme“.Centrom zamyslenia Svätého Otca bolo „tajomstvo lásky“, predstavované krížom. Liturgia o ňom hovorí ako o vznešenom a spoľahlivom strome. Pápež František upozorňuje, že nie je vždy ľahké pochopiť kríž: „Len pomocou kontemplácie pokročíme v chápaní tohto tajomstva lásky“. A keď Ježiš vysvetľuje toto tajomstvo Nikodémovi, používa dve slovesá: „vystúpiť“ a „zostúpiť“, ako to čítame v dnešnom evanjeliu (Jn 3,13-17). Toto, zdôrazňuje Svätý Otec, „je tajomstvo kríža.“
V liste Filipanom (Flp 2,6-11) v dnešnom prvom čítaní svätý Pavol hovorí, že Ježiš „sa uponížil“, keď sa stal poslušným až na smrť na kríži:
„Toto je Ježišovo zostúpenie: až dole, k poníženiu, vyprázdnil seba samého z lásky, a preto ho Boh vyvýšil a dal mu vystúpiť. Len ak my dokážeme pochopiť tento zostup až na dno, môžeme pochopiť spásu, ktorú nám ponúka toto tajomstvo lásky.“
A pápež František pripomína, že to nie je ľahké, pretože vždy sú pokušenia brať do úvahy len jednu polovicu a druhú nie. Avšak je pravda, že sv. Pavol povedal Galaťanom tvrdé slová, „keď podľahli pokušeniu nevstúpiť do tajomstva lásky, ale ho vysvetľovať.“ Ako aj had naviedol Evu a na púšti otrávil Izraelitov, a tak im počarila „ilúzia Krista bez kríža alebo kríža bez Krista“. „Toto sú tie dve pokušenia,“ upozornil Svätý Otec a pristavil sa, aby obe podrobnejšie vysvetlil:
„Kristus bez kríža, ktorý nie je Pánom, len akýmsi majstrom, nič viac. To je to, čo azda hľadal nevedomky Nikodém. Je to jedno z pokušení. Áno, Ježiš ktorý je dobrý, je učiteľ, ale bez kríža. ‚Kto vám počaril takouto predstavou?‘ – reaguje rozčúlene Pavol. Predstavovať si Ježiša Krista, ale nie ukrižovaného. Tým druhým pokušením je kríž bez Krista, úzkostne zostávať dole, sklonení pod ťarchou hriechu, bez nádeje. Je to určitý druh duchovného „masochizmu“. Len kríž, ale bez nádeje, bez Krista“.
Avšak kríž bez Krista by bol len akýmsi „tajomstvom tragédie“ na spôsob pohanských divadelných tragédií, upozornil pápež František:
„No kríž je tajomstvom lásky, kríž je verný, kríž je vznešený. Môžeme sa na chvíľku zastaviť a každý z nás nech sa opýta sám seba: Je pre mňa ukrižovaný Kristus tajomstvom lásky? Nasledujem Ježiša bez kríža, ako duchovného majstra, ktorý ma naplní útechou, dobrými radami? Nasledujem kríž bez Ježiša, stále lamentujúc, v akomsi „masochizme“ ducha? Nechávam sa viesť týmto tajomstvom poníženia, úplného vyprázdnenia, a pozdvihnutia Pána?“
Svätý Otec položil prítomným na svätej omši v Dome sv. Marty tieto otázky a zakončil svoj príhovor prianím: Kiež nám Pán dá milosť „nehovorím že pochopiť, ale vstúpiť“ do tohto tajomstva lásky: „potom so srdcom, mysľou, telom, celí ako sme, niečo pochopíme“.
- - -
V piatok, na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, pozval pápež František veriacich pri rannej omši v Dome sv. Marty, aby kontemplovali Božiu Matku pri päte Ježišovho kríža.
„Kontemplovať Ježišovu Matku, kontemplovať tento znak protirečenia, lebo Ježiš je víťazom, ale na kríži. Na kríži, to je protirečenie, ktoré je ťažké pochopiť... Treba mať vieru, aby sme toto tajomstvo pochopili, či aspoň sa k nemu priblížili.“
Mária to vedela a „celý život prežila s prebodnutou dušou,“ pripomenul ďalej Svätý Otec. Nasledovala Ježiša a počula poznámky ľudí niekedy v prospech, niekedy proti jej Synovi. Napriek tomu vždy stála za Ježišom. A práve „pre toto hovoríme, že je prvou učeníčkou,“ vysvetlil pápež v dnešnej homílii.
Mária prežívala ustarostenosť, ktorú v jej srdci vyvolal tento „znak protirečenia“. Na koniec však bola tam, v tichosti, pod krížom hľadiac na svojho Syna, zamyslel sa pápež. Možno počula poznámky typu: „Pozri, toto je matka jedného z týchto troch zločincov“. No ona „nastavila tvár za svojho Syna“:
„To, čo teraz poviem, sú drobné slovká, ktoré nám pomôžu kontemplovať v tichu toto tajomstvo. V tej chvíli nás ona všetkých porodila: porodila Cirkev. ,Žena,’ - hovorí jej Syn, - ,hľa tvoji synovia’. Nehovorí: ,matka’, hovorí: ,žena’. Žena silná, odvážna; žena, ktorá tam bola prítomná, aby povedala: ,Toto je môj Syn: nezapriem ho’.“
Piatkový úryvok z evanjelia (Jn 19,25-27) nám teda napomáha kontemplovať toto tajomstvo. „Nech Duch Svätý povie každému jednému z nás to, čo potrebujeme,“ dodal na záver liturgie v Dome sv. Marty na Sviatok Sedembolestnej Panny Márie pápež František.
