Vatikán 1. septembra (RV) „Urobme prvý krok“. Tak znie motto 20. apoštolskej cesty pápeža Františka do Kolumbie, ktorú navštívi v dňoch od 6. do 11. septembra. Stretnutie ohlásené deväť mesiacov po podpísaní mierovej dohody v Havane chce predovšetkým potvrdiť nový smer národného zmierenia po rokoch krvavých konfliktov.Každý deň pápežovej návštevy sa bude niesť v duchu odlišnej témy. V Bogote to bude téma robotníci za mier a podporovatelia života, vo Villavicencio sa dôraz bude klásť na zmierenie. V Medellíne to budú zase kresťanské povolanie a apoštolát a na záver v Cartagene bude hlavnou témou dôstojnosť človeka a ľudské práva. O dôležitosti tejto cesty poskytol pre Vatikánsky rozhlas rozhovor štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin.
„Návšteva pápeža v Kolumbii má výsostne pastoračný charakter, ako aj všetky ostatné návštevy pápeža v rôznych krajinách a teda jej cieľom je posilniť a povzbudiť bratov vo viere, oživiť ich lásku a povzbudiť ich, aby žili kresťanskú nádej. Samozrejme, že k nej dochádza v mimoriadnom čase, ktorý krajina prežíva, teda v čase začiatku mierového procesu po päťdesiatich rokoch konfliktov a násilia, a toto robí túto návštevu zvlášť dôležitou.
Svätý Otec – ako pastier univerzálnej Cirkvi a ako duchovný vodca – chce stáť na blízku tomuto procesu, povzbudzovať ho, aby kolumbijský ľud, kolumbijský národ po toľkých zármutkoch, toľkej skaze, toľkému utrpeniu mohol skutočne zažiť novú skutočnosť pokoja a svornosti.“
Mier bol konečne dosiahnutý, teraz prichádza tá delikátnejšia fáza. V čom konkrétne sa Svätá stolica a miestna Cirkev snaží kolumbijský národ povzbudzovať?
„Vstupujeme do fázy uplatňovania. Nestačí podpísať dokument. Isteže, je to potrebné, je to nevyhnutný krok, avšak nie dostatočný. Od podpisu, od podpísania týchto dohôd, je potrebné prejsť poriadny kus cesty. A je to cesta, po ktorej treba kráčať každý deň, a do ktorej sa musia zapojiť všetci, musí sa týkať celého človeka, to znamená hlavne srdca a mysle. Verím, že úloha, základné poslanie Cirkvi v tejto chvíli, je podporovať zmierenie. Toto je centrálny bod. Zdá sa mi, že je to veľmi potrebné práve preto, že mier nebude skutočný, ak k nemu nedôjde vo vnútri kolumbijského ľudu. A samozrejme jedným zo základných nástrojov tohto zmierenia je schopnosť odpustiť, schopnosť darovať a prijať odpustenie.“
Aký je, predovšetkým dnes, život Katolíckej cirkvi v Kolumbii?
„Myslím si, že ide o Cirkev živú a štedrú, ktorá žila v prostredí konfliktu a násilia, ktoré sa jej čiastočne dotklo, ktorá sa však nenechala zastrašiť, ale pokračovala v sprevádzaní svojich veriacich, ktorí sa cítili povzbudení v nádeji vďaka tejto prítomnosti Cirkvi, Cirkvi, ktorá pracuje na ochrane a podpore ľudskej dôstojnosti a na ochrane a podpore ľudských práv, zvlášť prostredníctvom svojich mnohých charitatívnych a solidárnych diel.“
Mottom návštevy je „Urobme prvý krok“. Je to pozvanie pre všetkých byť misionármi zmierenia. Akým konkrétnym spôsobom to možno dosiahnúť, zvlášť ak pomyslime na mnohé rany, ktoré sú ešte stále nezahojené?
„Uzdraviť srdcia a ošetriť rany, dať nádej, čo sa neskôr stane akýmsi palivom, ktoré živí konkrétnu cestu zmierenia a pokoja. Toto motto sa mi zdá dôležité, lebo hovorí v množnom čísle, čiže zahŕňa všetkých. Všetci sa musia cítiť súčasťou tejto cesty, tohto procesu a tohto plánu.“
