Rím 30. augusta (RV) Slovenskú katolícku misiu v Ríme duchovne viedol a uplynulé štyri roky spravoval kňaz Ľubomír Majtán. Spolu so Slovákmi, ktorí žijú v Ríme, sa pravidelne zúčastňoval na rôznych podujatiach Rímskej diecézy či sláveniach s pápežom Františkom. Jednou z najkrajších spomienok, ktoré si odnáša zo života misie vo Večnom meste, je nepochybne účasť členov Slovenskej katolíckej misie v Ríme na rannej omši so Svätým Otcom v Dome sv. Marty vo Vatikáne. Rozhovor s otcom Majtánom pripravila redaktorka Slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu Eva Jánošíková.
Vo funkcii duchovného správcu Slovenskej katolíckej misie v Ríme ste pôsobili uplynulé štyri roky. V čom vás táto služba najviac obohatila?
V prvom rade by som chcel poďakovať za to veľké množstvo ľudí zo všetkých častí Slovenska, ktorých som mohol stretnúť a ktorí ma obohatili. Človek už pozná ich príbehy, ich mená, pamätá si situácie a udalosti, ktoré sme spolu zažili.
Aké sú najväčšie výzvy, s ktorými sa musí duchovný správca Slovákov žijúcich vo Večnom meste najviac popasovať?
Práca s ľuďmi je vždy špecifická. Nepracujeme s vecami, nepracujeme s predmetmi, pracujeme s dušami, s ľuďmi. Určite bol iný prístup k ľuďom, ktorí v Ríme pracujú alebo študujú už niekoľko rokov alebo študenti, ktorí prichádzali na krátke obdobie. Základ bol týchto ľudí pritiahnuť, centralizovať a nájsť spôsob, ako im pomôcť.
Slovenská katolícka misia v Ríme má tú výhodu v porovnaní s inými misiami vo svete, že je blízko Svätého Otca. Myslíte si, že to pozitívne vplývalo na život spoločenstva?
Ľudia vo Svätom Otcovi vidia vzor i duchovnú a spoločenskú autoritu. Aj pre Slovákov je pápež magnetom. Veľa ľudí prichádza, aby sa s ním stretli na audienciách, pri svätých omšiach. Aj my, ako Slovenská katolícka misia v Ríme, sme sa často zúčastňovali na stretnutiach so Svätým Otcom. Spomeniem napríklad januárové stretnutie zahraničných komunít, ktoré žijú v Ríme. Okrem toho sme mali pred pár rokmi možnosť zúčastniť sa ako slovenská komunita na svätej omši v Kaplnke sv. Marty vo Vatikáne. Svätý Otec sa nám priamo prihovoril. Vtedy vyzdvihol krásu rodín na Slovensku a veľkú vieru.
V priebehu štyroch rokov ste zorganizovali množstvo akcií a podujatí, či už duchovného alebo kultúrneho či spoločenského charakteru. Mohli by ste spomenúť tie najdôležitejšie?
Sviatky akými sú Vianoce či Veľká noc sú pre väčšinu ľudí sviatkami rodiny. Nie všetky sa však môžu vrátiť späť domov počas týchto dní a byť v kruhu najbližších.
Dá sa povedať, že Slovenská katolícka misia v Ríme slúži aj ako rodina?
Vždy sme sa snažili pre ľudí, ktorí sa nachádzajú v Ríme a nemôžu ísť cez sviatky domov, vytvoriť akúsi náhradnú rodinu. Je to aj jeden zo zmyslom Slovenskej katolíckej misie či už v Ríme alebo v iných mestách.
V priebehu štyroch rokov ste zorganizovali množstvo akcií a podujatí, či už duchovného alebo kultúrneho či spoločenského charakteru. Mohli by ste spomenúť tie najdôležitejšie?
Pre Slovákov v Ríme sme sa vždy snažili priniesť trochu Slovenska a to vďaka divadelným či hudobným skupinám alebo jednotlivcom. Počas uplynulých štyroch rokov sme pozvali do Večného mesta množstvo kostolných zborov, divadelných súborov a mnoho ďalších hostí. Nielen oni mali pekný zážitok z Ríma, z púte, ale aj my sme boli vďační a obohatení.
Myslíte si, že popri množstvu duchovného programu, ktorý sa veriacim vo Večnom meste ponúka, má Slovenská katolícka misia zmysel?
Samotná skutočnosť, že sa v minulosti vznikli slovenské misie v zahraničí bola v istom zmysle odpoveďou a reakciou na nejakú potrebu. Vieme, že v 50. rokoch minulého storočia zo Slovenska mnoho ľudí odchádzalo do Ríma. Bolo logické, aby sa o týchto ľudí niekto postaral, nielen po národnej alebo aj po duchovnej stránke.
Slovenská katolícka misia dodnes spĺňa túto úlohu, že sa stará o ľudí, ktorí nie sú na Slovensku, pomáha im pri vybavovaní dokumentov, hľadaní si ubytovania, vytvára pre nich spoločenstvo, aby mali okolo seba ľudí, o ktorých sa môžu oprieť.
S kým ste počas vašej služby duchovného správcu Slovenskej katolíckej misie v Ríme najviac spolupracovali?
Myslím, že by som mohol vymenovať desiatky a stovky mien ľudí, ktorých si pamätám a za každým jedným z nich sa skrýva nejaký príbeh, nejaké spoločenstvo. Rád by som poďakoval a vyjadril úctu za rôzne formy pomoci slovenským veľvyslanectvám pri Taliansku i pri Svätej stolici. Ďalej Slovenskému ústavu a kolégiu sv. Cyrila a Metoda a ďalším mnohým inštitúciám, ktoré sa starajú o našich krajanov v Ríme.
