Litmanová 7. augusta (TK KBS) Na hore Zvir v Litmanovej sa počas víkendu 5. a 6. augusta konala archieparchiálna odpustová slávnosť. Začala v sobotu dopoludnia. Pre pútnikov bol pripravený bohatý duchovný program. Večer slávil prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ archijerejskú svätú liturgiu. V homílii vychádzal z evanjelia o druhom rozmnožení chlebov a povedal, že človek pociťuje aj duchovný hlad a smäd. „Preto sa stretáme s Kristom a s jeho i našou matkou Presvätou Bohorodičkou, lebo chceme byť duchovne nasýtení. Najväčšou túžbou Bohorodičky bolo počúvať Božie slovo a uchovávať ho vo svojom srdci. Božie slovo nám dáva odpoveď na náš život. A keď padneme, Božie slovo je to, ktoré nás vedie k sviatosti pokánia. Božie slovo sa nás musí dotýkať. Bolo by veľmi zlé, keby sa nás Božie slovo nedotýkalo.“ Ďalej vladyka Ján povedal, že Božie slovo je slovom života, Je to sám Ježiš Kristus, ktorý nás nasycuje. Spomenul aj sté výročie fatimských zjavení, ktoré slávime v tomto roku.
O polnoci slávil svätú liturgiu otec Jozef Urvinitka. Po nej nasledovala celonočná adorácia pred Najsvätejšou Eucharistiou. V nedeľu okrem iného zaznela katechéza otca Petra Tirpáka k obnove starodávnej tradície východných cirkví rozdávať sväté prijímanie aj deťom, ktoré začne Gréckokatolícka cirkev na Slovensku realizovať od začiatku nového cirkevného roka 1. septembra 2017. Svätý ruženec sa aj v sobotu aj v nedeľu modlila jedna z dvoch vizionárok Iveta Hudáková.
Hlavná púť vyvrcholila v nedeľu archijerejskou svätou liturgiou, ktorej hlavným slúžiacim bol prešovský arcibiskup a metropoliuta Ján Babjak SJ a slávnostným kazateľom emeritný spišský pomocný biskup Mons. Andrej Imrich. Koncelebrovali aj przemyšlsko-varšavský arcibiskup a metropolita Eugen Popovič, mukačevský eparchiálny biskup Milan Šášik a emeritný pomocný biskup Pražského apoštolského exarchátu Ján Eugen Kočiš a niekoľko desiatok kňazov.
Mons. Andrej Imrich v homílii uviedol: „Dnes mnohí ľudia chcú žiť tak, ba aj žijú tak, akoby Boha nebolo. Ale Boh je! A keď sa žije tak, akoby ho nebolo, prichádzajú následky. Boh je a je pôvodcom nás a všetkého okolo nás. Do všetkého vložil svoj poriadok a my ho musíme rešpektovať. V evanjeliu počúvame, že Panna Mária bola oveľa šťastnejšia pre to, že počúvala Božie slovo a zachovávala ho, ako preto, že mohla porodiť a vychovávať Božieho syna. Tento druh šťastia môže dosiahnuť každý človek. Toto sú pre nás neslýchané možnosti. Poslušnosť voči Bohu je prameňom najväčšieho ľudského šťastia. Pán Boh sa Panne Márii prihováral sprostredkovane mnohými cestami, cez jej svedomie, cez archanjela Gabriela, cez udalosti, cez svätého Jozefa ako hlavu rodiny, cez predstavených. Ona bola na Božiu reč vždy vnímavá a vždy poslušná. Poslušná, aby konala. Skrze jej poslušnosť sa mohli uskutočniť mnohé Božie plány. Boh sa aj nám prihovára mnohými cestami. Kto chce žiť tak, akoby Boha nebolo, musí mnoho podniknúť, aby nepočul Boží hlas.“ Povedal, že aj v spoločenskom živote je dôležité žiť podľa svedomia a Božieho slova. Aj toto dielo možno budovať iba s Bohom a s bratmi a sestrami. Kto žije tak, akoby Boha nebolo, dostane sa do konfliktu so svojím svedomím, s ľuďmi i s Bohom. Ak sa hriech opakuje znova a znova, človek už prestáva počuť Boží hlas. Človek si stále myslí, že dokáže veľké diela robiť aj bez Boha. Ale uvedomuje si, že nie bez ľudí, a preto si z ľudí takýto človek robí otrokov. Ilustrujú to nacizmus a komunizmus. Prišla nová doba a nové snahy budovať spoločnosť. „Dnes sú to snahy postavené na princípoch gender ideológie. Ide o úplnú zmenu doterajšej prirodzenej morálky, ktorá je v Bohu. Siaha sa tu na fundament spoločnosti, na manželstvo a rodinu. Pri presadzovaní týchto snáh sa používajú veľmi ušľachtilé pojmy. Robí sa to v mene humanizmu, tolerancie, antidiskriminácie či rodovej rovnosti. V tomto duchu však spoločnosť môžu budovať len ľudia bez Boha alebo ľudia oklamaní, kúpení či prinútení.“ Avšak naozaj fungujúca spoločnosť je veľkým Božím darom. A kresťania sú povinní prispievať svojím životom v poslušnosti Bohu k budovaniu takejto spoločnosti.
Na konci slávnosti prešovský arcibiskup a metropolita Ján poďakoval kazateľovi, všetkým biskupom, kňazom – obzvlášť za službu v spovedniciach – organizátorom i všetkým pútnikom, ktorých neodradil ani mierny dážď, ktorý Boh v niektorých chvíľach zoslal. Počas dvoch dní množstvo pútnikov prijalo sviatosť zmierenia a pokánia.
TK KBS informovalo Informačné stredisko Prešovskej archieparchie
