Trnava 13. júla (TK KBS) Prvý prázdninový týždeň sa 197 detí a mladých zo saleziánskeho strediska z Trnavy-Kopánky vrátilo v čase do obdobia neslobody komunizmu, v ktorom žil aj slovenský mučeník Titus Zeman. Deti počas tábora prežili viaceré udalosti z jeho života i z dejín boja za slobodu. Postavu budúceho blahoslaveného saleziána si počas siedmich dní zahral mladý salezián kňaz Marián Zachar. „Tým, že som celý čas hral úlohu tohoto kňaza, môj pohľad na dona Titusa Zemana sa úplne zmenil. Uvedomil som si väčší zmysel jeho obety a dôležitosť nádeje v ťažkých časoch,“ zhodnotil.Úvod tábora sa odohral v prostredí ľudovej slovenskej dediny, kde čerstvo vysvätený kňaz don Titus slávil svoje primície. Na typickú slovenskú veselicu nikto neprišiel oslavovať s prázdnymi rukami. Každý kmeň detí si pripravil pre dona Titusa nejaký darček či už vo forme spevu, tradičných piesní, tanca alebo dokonca živánskej. Ďalší deň začali dve politické strany, Strana Slobodných a Komunistická strana, šíriť svoju propagandu. Deti spoznali, čo im ktorá strana sľubuje a išli voliť. Pri urne však zistili, že na volebnom lístku sa nachádza len jedna možnosť, a to strana komunistov. Keď už bolo jasné, že komunisti kresťanov tolerovať nebudú, vystúpil don Titus Zeman a organizoval tajné stretnutia, na ktorých pokračovali kresťania v rozvíjaní svojho vzťahu s Bohom aj napriek zákazom režimu. Zástancovia režimu a ŠtB začali habať majetky a zatýkať duchovných. Don Titus zhromaždil svojich bratov a vďaka spolupráci všetkých detí sa mu podarilo previesť ich za hranice. Po úspešnom prechode nastal čas, aby deti samé utiekli. Tento útek sa však z viacerých príčin nevydaril a komunisti zajali aj obetavého dona Titusa. Ten si predtým vyvolil svojho nástupcu, ktorý zatiaľ zbieral podpisy na Chartu 77, ktorej účelom bolo prejaviť odpor komunistom a zariadiť oslobodenie obľúbeného kňaza. Na listinu sa podpísal každý jeden účastník tábora. To ale komunistov nezaujímalo a Chartu 77 roztrhali. Nikto sa nechcel vzdať, nikto nechcel opustiť dona Titusa, a tak sa všetci zhromaždili a tichou sviečkovou manifestáciou prejavovali podporu kňazovi, ktorý ich v ústraní sprevádzal celý týždeň. Pokusy Štátnej bezpečnosti rozpustiť tento dav boli márne. Deti pozdvihli kľúče a za hlasného štrngotu zvrhli komunistický režim. Jeho predstavitelia v putách a oslobodený don Titus prišli pred dav. Tam kňaz zdôraznil myšlienku odpustenia a lásky aj k nepriateľom. Všetci hlasným krikom prejavili odpustenie a následné hromadné objatie podčiarklo neporaziteľnú moc lásky.
Na záverečnej svätej omši týždňového tábora salezián Marián Zachar, ktorý hral úlohu dona Titusa, vysvetlil deťom, že tábor nebol o utrpení, ale o tom, že cez všetky strasti sa dá premodliť. Upozornil, že červená, ktorú deti nosili fiktívne ako znamenie komunizmu, je liturgickou farbou mučeníctva a presne toto by nám mala pripomínať. Na záver vyzval: „Nezabúdajme, že sloboda viery nie je samozrejmá, a že aj dnes sú štáty, v ktorých sa kresťania musia skrývať. Spomeňme si teda na všetkých utláčaných vo viere v našich modlitbách a nezabúdajme využiť našu slobodu viery a stretávania sa.“
Zdroj: kopanka.sk
