Vatikán 6. júla (RV) „Vždy som ho považoval za majstra v spôsobe, akým vykonával svoju službu a nikdy ma ani len nenapadlo, že sa raz stanem jeho nástupcom.“ Týmito slovami si zaspomínal na zosnulého bývalého riaditeľa Tlačového strediska Svätej stolice Joaquína Navarro-Vallsa páter Federico Lombardi: „Poznal som ho osobne, keď som prišiel začiatkom roku 1991 pracovať do Vatikánu ako programový riaditeľ Vatikánskeho rozhlasu. Začal som pravidelne sledovať činnosť Tlačového strediska Svätej stolice ako nevyhnutný zdroj informácií a zúčastňoval som sa na rôznych cestách Jána Pavla II. Stal som sa teda súčasťou tej pôvodnej komunity, ktorou bol ,pápežský sprievod’ a ktorej bol samozrejme Navarro-Valls stabilným, dôležitým a zároveň príjemným, priateľským a srdečným členom.“
Akú povesť mal medzi novinármi?
„Ja som ho poznal s povesťou brilantného a kompetentného ,hovorcu’ pápeža, i keď to nebolo presné označenie jeho úlohy, bol totiž ,riaditeľom Tlačového strediska Svätej stolice’. Treba však povedať, že v jeho prípade to bolo celkom vhodné označenie.
Už od začiatku bolo veľmi jasné, že pre Navarro-Vallsa bolo úplne nevyhnutné mať priamy vzťah s pápežom, a to takým spôsobom, aby s istotou a jasnosťou poznal jeho názor a jeho smerovanie, a aby ich tak mohol ako spoľahlivý interpret prezentovať svetu tlače a verejnej mienke.“
Ako ho ľudia vnímali v súvislosti s postavou Jána Pavla II.?
„Niet pochýb, že počas celej dlhej služby, ktorú vykonal počas pontifikátu Jána Pavla II., od roku 1984 až po pápežovu smrť v roku 2005, bol skutočne veľmi blízko pápežovi. A to takým spôsobom, že ho považovali za jednu z významných osobností toho výnimočného pontifikátu. A to nielen pre jeho zjavnú viditeľnosť na verejnosti, ale tiež pre jeho úlohu intervencie a poradenstva. Ján Pavol II. mal v neho nepochybne veľkú dôveru a spoliehal sa na jeho službu.
Nie pre nič za nič bol tiež stálym členom rôznych delegácií Svätej stolice a svetových konferencií OSN osobitného významu, kde vďaka svojej skúsenosti a komunikačnej schopnosti zohrával úlohu prvoradého významu. Tak napríklad zohral aj ,diplomatickú’ úlohu v príprave alebo počas ciest historickej dôležitosti, ako bola cesta kardinála Casaroliho do Ruska v roku 1988 alebo cesta Jána Pavla II. na Kubu.“
Čo mu podľa Vás najviac pomáhalo vykonávať úrad ,hovorcu’ pápeža Jána Pavla II.?
„Jeho inteligencia, elegancia a schopnosť udržiavať vzťahy boli vynikajúce. K tomu sa ešte pridalo úžasné poznanie jazykov a skutočná genialita v predstavovaní správ a informačných obsahov brilantnou, pútavou a výstižnou formou. Tieto všetky vlastnosti z neho robili ideálneho človeka ako referenčný bod vo Vatikáne pre zahraničných novinárov, ale tiež pre vzťahy s verejnosťou ako aj s osobnosťami veľkého významu a vplyvu vo svete komunikácie, politiky a vzťahov.“
Prečo si Ján Pavol II. zvolil za hovorcu laika?
„Voľba Navarro-Vallsa za riaditeľa Tlačového strediska Svätej stolice zo strany Jána Pavla II. bola nepochybne veľmi dobrou voľbou. Na rozdiel od svojich predchodcov išlo na tejto pozícii o laika – a už to bol v istom zmysle odkaz – o laika profesionálne kompetentného a váženého zo strany jeho kolegov. Zároveň ako numerár osobnej prelatúry Opus Dei bol človekom, na ktorého odhodlanie a vernú lásku voči Cirkvi a pápežovi sa dalo skutočne spoľahnúť. Dlhá a výnimočná služba Navarro-Vallsa ako riaditeľa Tlačového strediska Svätej stolice, jeho spoľahlivosť, výkonnosť a kvalita jeho práce poukazujú na to, že jeho vedenie bolo obdobím, ktoré pravdepodobne ostane jedinečným v histórii vatikánskej komunikácie.“
