Vatikán 2. júna (RV) Kongregácia pre klérus zasadá v týchto dňoch v Ríme na výročnom plenárnom stretnutí. Jeho účastníkov vo štvrtok prijal na osobitnej audiencii v Sále konzistória Apoštolského paláca Svätý Otec. V úvode sa pápež František prítomným na čele s kardinálom Beniaminom Stellom poďakoval za ich prácu a vyjadril radosť, že môže s nimi viesť dialóg pár mesiacov po publikácii nového Ratio fundamentalis. Tento dokument hovorí o celostnej formácii kňazov, ktorá zahŕňa všetky oblasti. Svätý Otec sa spoločne s prítomnými zamyslel nad dvoma aspektmi kňazského povolania: nad príťažlivým pôvabom povolania a nad zaväzujúcimi nárokmi, ktoré sú s tým spojené. Priznal sa, že myslel hlavne na mladých kňazov:
„Srdce mladého kňaza žije medzi nadšením z prvých projektov a strachu z apoštolských ťažkostí do ktorých sa ponára s určitou obavou, ktorá je znakom múdrosti. On cíti v hĺbke srdca veľkú radosť a silu prijatého pomazania, ale jeho plecia začínajú byť postupne obťažené váhou zodpovednosti, množstva pastoračných úloh a očakávaní Božieho ľudu.“
Pápež pozýva zamyslieť sa nad tým, ako to všetko prežíva mladý kňaz a aký postoj voči nemu zaujímajú starší kolegovia? Upozorňuje, aby nedochádzalo k posudzovaniu. Uviedol niekoľko príkladov povolania mladých, ktoré sa nachádzajú vo Svätom písme. Počnúc Samuelom, Dávidom, Jeremiášom až po evanjeliá, kde „Pánov výber padá na tých najmenších, a misia ohlasovať evanjelium, zverená apoštolom, sa nezakladá na veľkosti ľudských síl, ale na ochote nechať sa viesť Duchom.“
Svätý Otec ďalej odkázal mladým kňazom slová povzbudenia: „Ste vybraní, ste drahí Pánovi! Boh sa na vás pozerá s nežnosťou Otca a potom ako sa dal zaľúbiť vášmu srdcu, nenechá vás potácať sa.“
Pápež sa prihovoril aj biskupom a pripomenul im dve dôležité skutočnosti. Ponajprv ich upozornil, aby nezapĺňali za každú cenu prázdne miesta v seminároch, aby boli nároční pri posudzovaní prihlásených.
Po druhé im kládol na srdce, aby stáli pri kňazoch, boli im nablízku: „Nedá sa spravovať diecéza bez blízkosti. Kňazovi neumožníme, aby rástol a posväcoval sa, ak je bez otcovskej blízkosti biskupa.“
V druhej časti svojho príhovoru Svätý Otec pripomenul prítomným niektoré dôležité postoje: „modliť sa neúnavne, vždy kráčať a zo srdca sa podeliť“. „Neúnavne sa modliť. Pretože môžeme byť „rybármi ľudí“, len ak ako prví uznáme, že sme „ulovení“ nežnosťou Pána,“ upozornil pápež František.
Druhým dôležitým postojom je „vždy kráčať, pretože kňaz nikdy nie je „v cieli“. Ostáva stále učeníkom, pútnikom po cestách evanjelia a života, s výhľadom na prah Božieho tajomstva a na svätú zem ľudí, ktorí sú mu zverení.“ Kňaz je v službe pre druhých a je dôležité, aby sa vedel deliť, dodal do tretice pápež František:
„Podeliť sa od srdca, pretože kňazský život nie je byrokratická kancelária, ani súhrn náboženských a liturgických praktík na odbavenie.... Byť kňazmi je dávať život pre Pána a pre bratov, nesúc na vlastnom tele radosti a bolesti ľudu, vynakladajúc čas a pozornosť iným pre uzdravenie ich zranení, a ponúknuc všetkým nežnosť Otca.“
Na záver poprosil Svätý Otec Pannu Máriu, aby všetkých viedla a prihovárala sa za nich.
