Taliansko 31. mája (RV) V Taliansku zaznamenali nárast nezvestných neplnoletých imigrantov, ktorí sa do krajiny dostali osamotení, bez svojich príbuzných. Vyplýva to z dokumentu, ktorý v Ríme zverejnila organizácia UNICEF pod názvom „Stratení“. V roku 2016 zmizlo viac ako 6500 maloletých. V roku 2012 ich bolo okolo 1700, tento nárast súvisí aj zo zvýšením počtom detí, ktoré migrujú do Talianska bez sprievodu. V minulom roku ich bolo 28 tisíc z celkového počtu 181 436 osôb.Problematike mladistvých migrantov, ktorí sú „zraniteľní a bez hlasu“ venoval osobitnú pozornosť aj pápež František vo svojom tohtoročnom Posolstve ku Svetovému dňu migrantov.
Podľa slov hovorcu talianskej pobočky UNICEF-u Andreu Iacominiho, maloletí migranti sú vystavení veľkým rizikám: „Môžu byť využívaní, vystavení násiliu, a aj keď nemáme istotu, môže ísť aj o obchod s orgánmi.“
Ohľadom pôvodu detských migrantov Iacomini vysvetľuje: „Aj keď na začiatku prichádzali hlavne zo Sýrie, Egypta, Eritrey a Somálska, dnes sa k týmto krajinám pridali Gambia a Mali, čiže z väčšej časti ide o subsaharskú Afriku a tiež o Áziu. Dôvody úteku týchto detí sú rôzne. Ide možno o deti z rodín strednej vrstvy, ktoré sú v ohrození, že prídu o majetok, a preto sa rodičia rozhodnú poslať preč deti. Avšak väčšie časť uteká pred veľkým nedostatkom. Alebo z iných dôvodov... Kvôli vojne: spomeňme si na vojnu, ktorá sužuje Južný Sudán už 4 roky. Veľká časť populácie, dva a pol milióna, utiekla do Čadu. Čiže dôvody sa násobia, majú ekonomický charakter, sú spojené hlavne s hladom, chudobou a samozrejme s vojnami, ktoré sa nepodarilo ukončiť.“
Na pomoc detským migrantom je podľa Andreu Iacominiho potrebná činnosť, akej sa venuje UNICEF: „Už pri prvom prijatí, už priamo na lodi vysvetliť týmto deťom kam idú, prečo idú do daného centra, načo sa ich budú pýtať a aké sú ich práva a povinnosti. Potom inštitúcie sa musia snažiť dať týmto mladým perspektívu zapojenia do spoločnosti, nemali by ich nastrašiť, lebo to ich môže viesť k úteku. Mali by im dať pocítiť pomoc. Nie je ale ľahké poskytnúť im všetky nástroje k zaradeniu sa. Toto je veľká úloha.“
Na otázku, čím môžu v tejto veci pomôcť bežní občania, hovorca Unicefu hovorí, že obyvatelia Talianska by nemali mať strach a mali by sa zoznámiť s konkrétnymi príbehmi týchto detí: „Nemáme mať strach, nemáme mať predsudky, máme poznať mená a priezviská týchto detí a ich príbehy, máme vedieť odkiaľ prichádzajú a prečo prichádzajú. Je málo pravdy v tom, čo sa dnes hovorí na túto tému a čo žiaľ vyvoláva predsudky a strach.“
