Vatikán 30. mája (RV) Svätý Otec dnes prijal na audiencii šiestich biskupov Katolíckej cirkvi v Albánsku, ktorí sú od piatku v Ríme na návšteve „ad limina apostolorum“. Okrem stretnutia so Svätým Otcom postupne navštevujú jednotlivé oddelenia Rímskej kúrie.Ku katolíckej viere sa v Albánsku hlásilo v roku 2013 približne 17% obyvateľstva. Katolíci žijú najmä na severe krajiny, kde má cirkev dve arcidiecézy s troma diecézami. Na juhu je apoštolská administratúra pre gréckokatolíkov aj rímskokatolíkov. Pripomeňme, že pápež František navštívil Albánsko len nedávno, v septembri 2014. Krajinu v roku 1993 navštívil aj sv. Ján Pavol II.
Pred dnešným stretnutím so Svätým Otcom Mons. Angelo Massafra, arcibiskup Škoderu a predseda Konferencie biskupov Albánska pre Vatikánsky rozhlas priblížil radosti i hlavné výzvy Cirkvi v Albánsku:
„Naša Cirkev poznala utrpenie a prenasledovanie, dnes ju vidíme vzkriesenú a je na ceste. Existujú krásne skúsenosti, ktoré hovoria o raste tejto Cirkvi. Ak však hovoríme o raste, je jasné, že cesta je ešte pred nami. A toto, myslím, platí pre všetky kresťanské komunity na svete. Naše najdôležitejšie výzvy sú spojené s inkulturáciou evanjelia vzhľadom na sociálnu realitu Albánska a tiež na rôznosť náboženstiev. Dôležitá výzva je pastorácia povolaní, ako aj nedostatok kňazov, vlastných či misionárov.“
Cirkev najmä so svojimi kňazmi a rehoľníkmi významne prispieva v oblasti charity a školstva, vysvetľuje ďalej Mons. Massafra:
„Charita bola tým, čo charakterizovalo činnosť Cirkvi od pádu komunistického režimu. Ikona Milosrdného Samaritána nás veľmi dobre reprezentuje, a to nielen pri špecificky charitatívnych dielach, ktorých je skutočne veľa, ale tiež v oblasti výchovy a vzdelávania. Katolícke školy v Albánsku sú dnes hlavnou vizitkou Katolíckej cirkvi, ale sú tiež zdrojom obáv, pretože politické a ekonomické podmienky nám nie vždy umožňujú realizovať ten výchovný cieľ, ktorý chceme ponúknuť. Najmä na tomto poli je práca zasvätených skutočne nezastupiteľná.“
Cirkev v Albánsku pôsobí v prostredí s majoritou moslimského obyvateľstva. Arcibiskup Massafra o vzťahoch s inými cirkvami a osobitne s islamom hovorí:
„Môžeme povedať, že sú «dobré». Nechýbajú príležitosti k dialógu i k spolupráci za mimoriadnych okolností. Pokojné spolužitie medzi náboženstvami je poklad, ktorý treba v Albánsku opatrovať a chrániť. Nechýbajú niekedy správy, ktoré vzbudzujú obavy nad určitým zapúšťaním koreňov fundamentalizmov, ale nedávame sa odradiť a naďalej bez zaváhania potvrdzujeme víťazné spojenie „viera a vlasť“, ktoré je Albáncom tak drahé.“
Albánska spoločnosť je dnes vystavená vplyvu sekularizácie, pokračuje ďalej arcibiskup:
„Vytrvalosť vo viere v Albánsku je vďaka Bohu zatiaľ veľmi vysoká. Napriek tomu sa zaznamenáva určitý pokles, ktorý môžeme pripísať rýchlo cválajúcemu sekularizmu. Myslím si však, že nejde o vzdialenie sa od viery v prísnom zmysle, ako skôr o určitú ľahostajnosť, ktorá si vyžaduje z našej strany zvýšenú pozornosť, zvlášť vo formácii. Musíme vedieť oceniť a formovať ľudovú zbožnosť, veľmi rozšírenú v albánskom ľude.“
Na záver sa Mons. Massafra podelil s významnou úlohou, ktorú má Cirkev v Albánsku pri vnútornom zmierovaní spoločnosti:
„Cirkev má zásadnú úlohu pri prekonávaní sporov medzi rodinami, známymi ako „krvná pomsta“. Mnohé sú prípady zmierenia, ktoré sa darí dosiahnuť vďaka angažovanosti kňazov, rehoľníkov alebo uznávaných laikov, ako aj niektorých združení pôsobiacich na danom území. Teším sa zo skutočnosti, že na Veľkú noc som bol pozvaný, aby som zmieril niektoré rodiny.“
