Vatikán 24. apríla (RV) Po veľkonočných sviatkoch sa dnes ráno Svätý Otec opäť vrátil k svojmu zvyku celebrovať rannú svätú omšu v Dome sv. Marty za účasti verejnosti. Medzi prítomnými boli aj kardináli z poradnej skupiny zvanej C9, ktorí od dnes až do 26. apríla spolu s pápežom Františkom zasadajú vo Vatikáne.Stretnutie Nikodéma s Ježišom a svedectvo Petra a Jána po uzdravení chromého boli v centre homílie pápeža Františka. Ježiš vysvetľuje Nikodémovi s láskou a trpezlivosťou, že je potrebné „narodiť sa z hora“, „narodiť sa z Ducha“ a teda prejsť „od jeden mentality k druhej“. Ako pokračoval Svätý Otec, pre lepšie pochopenie tohto sa môžeme pristaviť pri rozprávaní z prvého čítania, zo Skutkov apoštolov (Sk 4, 23-31). Peter a Ján uzdravili chromého a zákonníci nevedia čo urobiť „ako to utajiť“, pretože to bolo „verejné“. Pri vyšetrovaní apoštoli „odpovedajú s jednoduchosťou“ a keď ich vyzývajú, aby viac nehovorili, Peter odpovie: „Nie, nemôžeme zamlčať to, čo sme videli a počuli. A budeme tak robiť aj naďalej“.
Pápež poukázal na túto „konkrétnosť udalosti“, „konkrétnosť viery“ v porovnaní so zákonníkmi, ktorí „chcú vyjednávať, aby dosiahli kompromis“. Peter a Ján „majú odvahu, majú úprimnosť, priamosť Ducha“, „čo znamená hovoriť otvorene, s odvahou, pravdu bez kompromisov.“. A svätý Otec vysvetľuje:
„Niekedy zabúdame, že naša viera je konkrétna: Slovo sa stalo telom: nestalo sa myšlienkou, stalo sa telom. A keď recitujeme Krédo, hovoríme samé konkrétne veci: ‚Verím v Boha Otca, ktorý stvoril nebo i zem, verím v Ježiša Krista, ktorý sa narodil, ktorý zomrel...‘ sú to všetko konkrétne veci. Naše Krédo nehovorí: ‚Verím, že mám robiť toto či tamto... alebo že veci sú tu na to a to...‘ Nie! Je to niečo konkrétne. Konkrétnosť viery, ktorá vedie k odvahe, k svedectvu až po mučeníctvo, ktorá je proti kompromisom alebo idealizácii viery.“
Pre týchto zákonníkov, pokračoval pápež, Slovo „sa nestalo telom: stalo sa zákonom: musí sa konať odtiaľ potiaľ, a nie viac“; „musí sa robiť toto“ a nie iné. Svätý Otec dodal:
„A tak boli chytení do pasce racionalistickej mentality, ktorá sa pri nich neskončila. Pretože v dejinách Cirkvi sa to stalo toľkokrát; samotná Cirkev, ktorá odsúdila racionalizmus, osvietenstvo, ešte toľkokrát skĺzla k teológii typu „smie sa, nesmie sa“, „odtiaľ potiaľ“ a zabudla na silu, slobodu Ducha, na toto znovuzrodenie z Ducha, ktoré ti daruje slobodu, priamosť v kázaní, v ohlasovaní, že Ježiš Kristus je Pán.“
Pápež František pozval vyprosovať si od Pána toto zakúsenie Ducha Svätého, ktorý nám dáva „pomazanie viery“ v konkrétnosti:
„«Vietor veje kam chce a počuješ ho, ale nevieš odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je s každým, kto sa narodil z Ducha»: počúva hlas a nasleduje vanutie, nasleduje hlas Ducha bez toho, že by vedel, kde skončí. Pretože sa rozhodol pre konkrétnosť viery a znovuzrodenie v Duchu. Kiež Pán dá nám všetkým tohto veľkonočného Ducha, aby sme kráčali cestami Ducha bez kompromisov, bez rigídnosti, so slobodou ohlasovať Ježiša Krista tak, ako prišiel: v tele.“
