Banská Bystrica 18. apríla (TK KBS) V Banskobystrickej diecéze čítali kňazi v kostoloch pastiersky list biskupa Mons. Mariána Chovanca na Veľkonočný pondelok. Prinášame ho v plnom znení. -
Drahí bratia a sestry, srdečne a radostne vás pozdravujem.
Slávime Veľkú noc, slávime Kristovo zmŕtvychvstanie – jeho veľké spásonosné víťazstvo nad hriechom a nad smrťou. Naša veľkonočná radosť sa v tomto roku, keď si pripomínané storočnicu fatimských zjavení Panny Márie, zvlášť spája s osobou Matky Božej a s kresťanskou mariánskou úctou.
Oprávnene sa pýtame, aké miesto má Panna Mária vo veľkonočnom tajomstve. Pokoncilová mariológia, ktorú Cirkvi priblížili dvaja pápeži – Pavol VI. (por. exhort. Marialis cultus z r.1974) a Ján Pavol II. (por. enc. Redemptoris Mater z r.1987) – učí, že vo veľkonočnom tajomstve stojí pred nami Panna Mária ako Matka Cirkvi – a teda ako matka každého jedného z nás.
Významný úryvok z Jánovho evanjelia potvrdzuje Máriino materstvo v spásnom poriadku milosti v jeho vrcholnom bode – vtedy, keď sa dovršuje veľkonočné tajomstvo, keď sa Ježiš obetuje na kríži. Opis Jána evanjelistu je stručný: „Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: Žena, hľa tvoj syn! Potom povedal učeníkovi: Hľa, tvoja matka! A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe“ (Jn 19, 25-27).
Pápež Ján Pavol II. vysvetľuje, že v tomto čine sa nepochybne prejavuje jedinečná starostlivosť Syna o Matku, ktorú telesne opúšťal v takej veľkej bolesti. Tento Ježišov „testament z kríža“ však hovorí ešte viac. Ježiš ním zakladá nové puto medzi „Matkou a Synom“; vtedy, keď on od nej odchádza mučeníckou smrťou, vtedy jej ponúka „za syna“ Jána, ktorý reprezentuje Cirkev a celé ľudstvo. Možno povedať, že ak Máriino materstvo, vzťahujúce sa na všetkých ľudí, bolo jemne načrtnuté v evanjeliách už aj prv, teraz – pod krížom – bolo oficiálne spresnené a ustanovené. Ono vyplýva z definitívneho zavŕšenia veľkonočného tajomstva Vykupiteľa. Keďže sa Kristova Matka nachádza priamo v tomto tajomstve, ktoré sa týka človeka – jednotlivca i všetkých, – ona je daná človekovi – každému a všetkým – ako matka. Koncil správne, v duchu tradície, bez váhania nazýva Máriu „Matkou Kristovou a matkou ľudí“. Vskutku, ona je „v Adamovom potomstve spojená so všetkými ľuďmi... ba je priam matkou (Kristových) údov, lebo s láskou spolupracovala na zrode veriacich v Cirkvi“ (por. enc. Redemtoris Mater 23).
V tomto zmysle, drahí bratia a sestry, máme spolu s Máriou sláviť Veľkú noc. Mária na Kalvárii „stratila“ svojho provorodeného Syna (Lk 2, 7) a akoby namiesto neho „dostáva“ nás; dostáva „za syna“ či „za dcéru“ aj mňa. My, vykúpení Kristom, očistení od hriechu a denne kráčajúci cestou životnej skúšky, nie sme teda osamotení a vydaní napospas zlu tohto sveta. Tak, ako verne stála Mária pod krížom (Jn 19, 25), tak verne si plní úlohy matky aj voči Cirkvi, aj voči mne (por. Sk 1, 14; Sk 2, 1n).
V tomto duchu máme vidieť celú mariánsku úctu aj starostlivosť Božej Matky, prejavujúcu sa vo fatimských zjaveniach, ktoré si tento rok pripomíname.
„Posolstvo Matky Božej Fatimskej je plné materinskej lásky. Ukazuje ľudstvu cestu, ako kráčať k svätosti. Iba pokánie je cestou k morálnej náprave... Panna Mária zároveň priblížila duchovné prostriedky, ktoré napomáhajú polepšeniu človeka i sveta. Sú to najmä: svätá spoveď a sväté prijímanie počas prvých sobôt v mesiaci; modlitba svätého ruženca a rozjímanie nad ružencovými tajomstvami s úmyslom odčiniť urážky, ktorými ľudia urážajú Pána Boha a Nepoškvrnené Srdce Panny Márie“ (celoslovenský PL z 1.1.2017).
Cirkevná tradícia pokladá za veľmi vhodný prostriedok oslávenia Pána Boha, za prostriedok biblickej úvahy a spásneho spojenia s tajomstvami spásy – ruženec Panny Márie. Nemusíme sa báť volať Máriin ruženec „svätý ruženec“, lebo jeho základ aj jeho podstata sú biblické. A kresťania oprávnene, od najstarších čias, volali Bibliu „Sväté písmo“ (Sacra Scriptura).
Tak, ako ruženec prostredníctvom dvadsiatich tajomstiev pojednáva najprv o Kristovi a jeho vykupiteľskom diele, a až potom o Márii a o nás, tak je to aj v zdravej mariánskej úcte. Stredobodom kresťanskej duchovnosti je vždy, na prvom mieste, láskavý a úctivý vzťah k Bohu – pod ochranou a s príhovorom jeho Matky a našej matky Márie. Mariánska úcta nie je žiaden „prídavok“, či ľubovoľný „dodatok“ dvetisícročnej kresťanskej viery. Boh sám vložil Máriu a jej spásnu materinskú úlohu do stredu tajomstva vtelenia Božieho Syna (por. Lk 1, 30n), a teda aj do celého kresťanstva (por. Lk 1, 48). Pohŕdať, odmietať a nepestovať mariánsku úctu, znamená odmietanie Božej starostlivosti (Hľa, tvoja matka! – Jn 19, 27) a utekanie pred krásnou materinskou láskou Márie.
S vďačnosťou voči vtelenému Bohu sa denne, najmä v rodinách a farnostiach, ale aj v iných spoločenstvách, modlime svätý ruženec. Aspoň jeden desiatok každý deň. Je to ľahká a príjemná modlitba. Môžu sa ju modliť aj deti predškolského veku. Dá sa modliť aj na ulici, vo vlaku či na prechádzke v prírode. Ruženec, ako biblická modlitba, nás cez tajomstvá spásy spája s milosrdným Pánom Bohom a s milujúcou matkou Máriou.
Drahí bratia a sestry, „uvedomme si, že opravdivý pokoj nie je iba bezvojnový stav, nie je ani rovnováha medzi protikladnými mocnosťami, nie je ani výsledok despotickej vlády; v pravom zmysle slova je „dielom spravodlivosti“ (por. Iz 32, 17). Pravý pokoj je ovocím poriadku, ktorý vštepil do ľudskej spoločnosti jej božský Zakladateľ a ktorý majú ľudia nepretržite uskutočňovať... Keďže aj ľudská vôľa je narušená hriechom, starostlivosť o pokoj vyžaduje od každého vytrvalé ovládanie vášní a bdelosť zákonitej vrchnosti... Preto sa na všetkých kresťanov vzťahuje naliehavá výzva, aby sa životom „podľa pravdy a v láske“ spájali s mierumilovnými ľuďmi a s nimi sa modlili i pracovali za pokoj v našej spoločnosti“ (celoslovenský PL z 1.1.2017).
Svätý Otec František nám na Veľkonočný pondelok v r. 2016 pripomenul, aby sme mysleli na to, že „tichým svedkom udalostí Ježišovho utrpenia a zmŕtvychvstania bola Mária. Ona vedľa kríža stála na nohách: nesklonila sa pred bolesťou, ale jej viera ju urobila silnou. V jej zlomenom srdci matky vždy zostal zažatý plameň nádeje“. A zároveň nám poradil: „Prosme ju, aby aj nám pomohla v plnosti prijať veľkonočné posolstvo vzkriesenia, aby sme ho pretavili do reality nášho každodenného života. Nech nám Panna Mária dá istotu viery, že každý krok na našej ceste, ktorý je poznačený utrpením, sa vo svetle Veľkej noci stane požehnaním a radosťou pre nás i pre druhých, predovšetkým pre tých, ktorí trpia.“
Drahí bratia a sestry, s prianím hlbokej duchovnej radosti, pokoja, zdravia, šťastia a hojnej Božej milosti vás všetkých žehnám
Mons. Marián Chovanec, banskobystrický biskup
