Vatikán 13. marca (RV) Od voľby pápeža Františka na Petrov stolec dnes uplynuli štyri roky. Rok 2016 bol bohatý na dôležité momenty. Historickým okamihom bolo stretnutie Svätého Otca s moskovským patriarchom Kirillom na Kube, Svetové dni mládeže v Krakove či návšteva koncentračného tábora v Osvienčime. Významným momentom bola aj kanonizácia Matky Terezy z Kalkaty či ekumenické stretnutie vo švédskom Lunde pri príležitosti 500. výročia Reformácie.Uplynulý rok bol tiež bohatý na cirkevné dokumenty. Jedným z najvýznamnejších je posynodálna apoštolská exhortácia Svätého Otca Františka Amoris laetitia, ktorá vyšla práve v Mimoriadnom roku milosrdenstva. O jej prínose vo svetle začiatku piateho roku pontifikátu Jorgeho Bergolia viac povedal vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin:
„Povedal by som, že na Amoris laetitia treba predovšetkým pozerať ako na veľký dar, ktorý bol daný. Pamätám si, ako ešte pred začiatkom prvej synody o rodine, pápež povedal: ,Táto synoda musí nechať vyniknúť evanjeliu rodiny’. A evanjelium rodiny znamená jednak Boží plán s rodinou; ten plán o rodine, ktorý Boh vytvoril už od počiatkov a zároveň aj reálne podmienky, v ktorých táto rodina žije: rodina poznačená prvotným hriechom tak ako celá ľudská skutočnosť. Preto si myslím, že Amoris laetitia dala veľký impulz, dáva veľký impulz – ako to počujem aj od mnohých ľudí – pastorácií rodín. Skutočne prináša ovocie obnovy a sprevádzanie situácií rodín, ktoré sa nachádzajú v krehkosti. Čo sa týka kritík... Nuž, kritiky v Cirkvi boli vždy! Nie je to po prvý raz, čo sa tak deje. Myslím si, že samotný pápež nám dám kľúč k ich pochopeniu: to znamená, musí ísť o úprimné kritiky, ktoré chcú budovať a teda slúžia k rozvoju, slúžia tiež na spoločné nájdenie spôsobu vždy lepšieho spoznania Božej vôle a jej uskutočňovania.“
Kardinál Pietro Parolin patrí medzi najužších spolupracovníkov Svätého Otca Františka. Na otázku, čo mu osobne dáva možnosť pracovať po boku argentínskeho pápeža, odpovedal:
„Skutočne ďakujem Pánovi! To, čo ma fascinuje na pápežovi Františkovi je vskutku táto jeho schopnosť interpretovať veci, situácie na základe viery, z ktorej sa – povedal by som – v hĺbke rodí veľký pokoj. On sám to veľakrát povedal, ja to však zakúšam pri kontakte s ním: ten hlboký pokoj zoči-voči situáciám, aj tým najťažším, najkomplikovanejším – a je ich mnoho, ktoré sú dôvodom pre obavy a dokonca pre znepokojenie; tá schopnosť hľadieť na veci s pokojom, vedieť, že veci sú v Božích rukách a teda ísť vpred so silou, kráčať vpred s odvahou. Povedal by som, že to mi veľmi pomáha pri vykonávaní mojich zodpovedností a mojej úlohy.“
