Vatikán 10. marca (RV) „Skôr než dávať almužnu, musíme ísť ku koreňu problémov“, čiže riešiť príčiny migrácie, povedal Mons. Silvano Maria Tomasi k otázke súčasných humanitárnych kríz masovej migrácie. Na štvrtkovom brífingu Sekcie pre migrantov a utečencov Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj informovali o svojej ceste na Blízky východ americký kardinál Roger Mahony, emeritný arcibiskup Los Angeles a arcibiskup Silvano Maria Tomasi zo spomenutého dikastéria. Cieľom ich cesty bola návšteva utečeneckých táborov v Libanone, Jordánsku, Iraku a tiež v Grécku.O svoje skúsenosti sa v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas podelil skúsený vatikánsky diplomat Mons. Silvano Maria Tomasi:
„Bola to púť humanity v stretnutiach s utečencami zo Sýrie, s pomocnicami v domácnosti z Etiópie a Filipín, s utečencami z Iraku, zvlášť s kresťanmi z Ninivskej planiny. Tieto stretnutia ukázali dve veľmi dôležité veci. Po prvé ľudské dôsledky chybných politických rozhodnutí, ktoré chcú riešiť problémy pomocou vojny a násilím a spôsobujú veľké ľudské utrpenie. Po druhé: že sú tu súčasne štedré osoby pripravené pomáhať a dať to najlepšie zo seba, aby tieto komunity vytrhnuté zo svojho prostredia mohli ďalej pokračovať vo svojom živote s čím menšími ťažkosťami.“
Kardinál Mahony a Mons. Tomasi pred odchodom na desaťdňovú cestu predložili jej zámer Svätému Otcovi Františkovi a vykonali ju v zhode s jeho dlhodobým úsilím. Pokračuje Mons. Silvano Maria Tomasi:
„Musím povedať, že kamkoľvek sme prišli, či už to boli kresťania, jezídi, moslimovia, suniti alebo šíti, keď sa pri jedle spomenulo meno „pápeža Františka“, všetci tlieskali alebo hovorili: „To je ten hlas, ktorému na nás záleží.“ Takže sme pripomenuli týmto ľuďom, ktorí sú v ťažkej situácii, že je niekto, kto sa o nich stará. Táto akcia solidarity, prejavená prítomnosťou katolíckych organizácií je súčasťou celej „galaxie“ síl inšpirovaných evanjeliom, ktoré chcú odpovedať na potreby a utrpenia týchto ľudí, podľa príkladu a podľa učenia pápeža Františka.“
Mons. Silvano Maria Tomasi bol do minulého roka stálym pozorovateľom Svätej stolice pri OSN v Ženeve a dnes pracuje vo vedení nového vatikánskeho dikastéria, pod ktoré spadajú otázky utečencov a migrantov. Absolvovaná humanitárna cesta podľa jeho slov poukázala aj na podstatnejšiu stránku toho, čo si súčasná migračná kríza vyžaduje. Charitatívna pomoc totiž nerieši samotné príčiny krízy:
„Naša návšteva chcela byť posolstvom nádeje: nemáme mať strach z nášho brata, ktorý trpí, a hlavne, musíme ísť ku koreňu týchto problémov! Európska únia, Spojené štáty americké a ďalšie krajiny sú štedré, dávajú stovky miliónov dolárov na humanitárnu pomoc pre týchto ľudí. Ale pred skutočnosťou, ktorú sme zažili a pred utrpením a bolesťou týchto ľudí si treba klásť otázku, či nie je múdrejšie nezapríčiňovať tieto prúdy utečencov hegemonickými a mocenskými politikami, ale naopak reagovať na problémy ktoré tu sú dialógom a vyjednávaním. Čiže, skôr než dávať almužnu na zníženie negatívnych dôsledkov týchto politík, je lepšie používať s múdrosťou verejnú moc, aby sa nerobili chybné rozhodnutia, ktoré používajú násilie ako prostriedok na riešenie problému.“
